6 spôsobov, ako naučiť deti vyhýbať sa nebezpečenstvu – od bývalej agentky tajnej služby
Rodičia považujú svoje deti za to najcennejšie na svete a jednou z ich hlavných povinností je chrániť ich a pripraviť na životné výzvy. Čo keby ste mohli získať rady od niekoho, kto kedysi chránil najmocnejších ľudí na svete?
Zoznámte sa s Evou Poumpourasovou, bývalou agentkou tajnej služby, ktorá svoju kariéru zasvätila ochrane štyroch amerických prezidentov a ich rodín. Po odchode z úradu sa zamerala na výučbu širokej verejnosti, ako sa fyzicky a emocionálne chrániť. V knihe Becoming Bulletproof (Ako sa stať nepriestrelným) čerpá zo svojich osobných skúseností a učí čitateľov, ako sa stať odolnejšími, naučiť sa čítať ľudí a situácie a nestať sa obeťou.
Dodáva, že jej rady nemajú vzbudzovať strach. Namiesto toho sú určené na to, aby sme žili informovaní. „Napokon, vy sami máte vplyv na to, ako ste vy alebo vaše deti zraniteľní. Keď svoje deti naučíte robiť správne rozhodnutia, je menej pravdepodobné, že sa dostanú do nebezpečných situácií.“
Poumpourasová sa stala matkou pred takmer dvoma rokmi a odvtedy jej odhodlanie chrániť ostatných nadobudlo hlboko osobný rozmer. Ponúka praktické stratégie, ako sa vyhnúť nebezpečenstvu, aj rady, ako u svojich detí rozvíjať odolné myslenie.
1. Povedzte „nie“ internetu
Pokiaľ ide o elektronické zariadenia a prístup detí k internetu, Poumpourasová odpovedá: absolútne nie.
Ako zistili mnohé štúdie, samotné obrazovky ovplyvňujú pozornosť a duševný vývoj detí. V jej prípade má dcéra necelé dva roky a nikdy nebola pred obrazovkou: žiadne telefóny, žiadne tablety, žiadna televízia. A keď už dcére niečo pustí, radšej sa uistí, že ide len o zvuk, nie o obrázky na obrazovke.
Pokiaľ má zariadenie pripojenie na internet, vzbudzuje to obavy o bezpečnosť. Poumpourasová to prirovnáva k tomu, akoby dieťa vysadila uprostred newyorského námestia Times Square a nechala ho rozprávať sa s kýmkoľvek chce.
„Ak vám to nie je príjemné, nemali by ste im dávať telefón [s prístupom na internet],“ konštatuje.
Ak sa s vaším dieťaťom môžu cez internet rozprávať cudzí ľudia, predstavujú dva druhy nebezpečia. Po prvé, môže ísť o predátora, ktorý sa snaží vylákať vaše dieťa na miesto, kde by ho mohol zneužiť. Môžu predstierať, že sú niekto iný, alebo ho môžu nalákať k sebe domov prostredníctvom svojich vlastných detí.
Po druhé, ako rodič by ste mali mať na svoje dieťa najsilnejší vplyv. Ak je však vaše dieťa v kontakte s inými ľuďmi online, máte silnú konkurenciu: videá, influenceri zo sociálnych sietí a najrôznejší ľudia, ktorí vášmu dieťaťu hovoria, čo si má myslieť alebo čomu má veriť. „Aj keď to nie sú predátori, vaše dieťa si osvojí hodnoty iných ľudí a vy s nimi nemusíte súhlasiť,“ varuje Poumpourasová.
„Už aj tak je dosť ťažké byť pre svoje dieťa hlasom rozumu. A teraz do toho ešte zapojíte externé subjekty, ktoré nemôžete ovplyvniť.“
Jej radou je počkať, kým bude vaše dieťa dostatočne veľké na to, aby pochopilo, koho má počúvať a čoho sa má vyvarovať, a až potom mu dovoliť mať prvé zariadenie. Aj potom monitorujte ich používanie a interakcie.
2. Budujte ich dôveru
Sebadôvera je kľúčovým aspektom toho, aby ste sa stali silnou osobnosťou. Hodiny herectva sú veľmi vhodné na budovanie sebadôvery, najmä pre deti, ktoré sa boja rozprávať. Poumpourasová absolvovala hereckú školu predtým, ako sa stala agentkou tajnej služby. Keď bude jej dcéra staršia, plánuje ju zapísať na hodiny herectva, aby si mohla vybudovať základy sebadôvery.
Poumpourasová odporúča aj bojové umenia, napríklad brazílske jiu-jitsu. Keď deti vedia, čo majú robiť so svojím telom, získajú istotu, že sa môžu brániť.
„Neexistuje väčší dar, ktorý môžete dať svojmu dieťaťu, ako vedomie, že niečo zvládne alebo má schopnosť niečo zvládnuť,“ poznamenáva.
3. Naučte ich dôverovať svojim inštinktom
Dôverovať svojej intuícii je kľúčovým prvkom práce v tajných službách, v orgánoch činných v trestnom konaní alebo v armáde. Naučiť sa vyhnúť nebezpečenstvu je rovnako dôležité ako vedieť, ako sa s ním vysporiadať.
Mnohí ľudia majú tendenciu racionalizovať varovné signály, bagatelizovať nebezpečenstvo v danom momente, a neskôr si uvedomia, že ich inštinkt mal pravdu. Poumpourasová objasňuje, že sú to vaše inštinkty, ktoré sa vás snažia chrániť, preto by ste ich nemali ignorovať. Najlepší spôsob, ako naučiť deti dôverovať svojej intuícii, je ukázať im, ako na to. „Ak nebudete dôverovať sami sebe, nebudú si dôverovať ani ony, pretože deti sa učia tak, že nás pozorujú.“
Rozvoj intuície je o dôvere v seba samého. „Nikomu na vás nezáleží viac ako vám samým,“ zdôrazňuje Poumpourasová. „Takže ak nepočúvate ten pocit vo svojom vnútri, musíte sa sami seba spýtať, prečo si neveríte.“
Deti majú zvyčajne lepšiu intuíciu ako dospelí, poznamenáva Poumpourasová, a mali by ste ich naučiť dôverovať jej; ak cítia, že je to zlé, mali by sa držať ďalej. Nenúťte ich ísť niekam, kam nechcú. Nepredpokladajte, že sa snažia z niečoho vyvliecť, napríklad z chodenia do školy alebo návštevy zubára. Namiesto toho sa ich spýtajte, či majú pocit, že niečo nie je v poriadku. To si vyžaduje, aby sa cítili dobre, keď s vami o tom hovoria, a je to neustály proces. Možno budú radšej hovoriť o tom, ako sa cítia, s iným dôveryhodným dospelým – a to je v poriadku.
Poumpourasová na základe svojich skúseností vyšetrovateľky v elitnej polygrafickej jednotke tajných služieb vysvetlila, že dobrým prístupom je klásť deťom otázky, ktoré neznejú ako otázky. Tieto skryté otázky sú napríklad také, že ich požiadate, aby vám porozprávali o svojom dni alebo o učiteľovi, na ktorého sa vždy sťažujú. Počúvaním môžete získať prehľad o tom, čo sa deje. „Buďte zvedaví,“ povedala. „Buďte zvedaví rodičia.“
4. Dvakrát si premyslite prespávanie u kamarátov
„Nehovorte s cudzími ľuďmi,“ hovorí väčšina rodičov svojim deťom. Podľa štatistík, ktoré Poumpourasová uvádza, však viac ako polovicu trestných činov spáchaných na deťoch spácha niekto, koho deti poznajú. Ak sa teda chystáte nechať svoje dieťa niekde prenocovať, uistite sa, že danú osobu naozaj poznáte. „Neviete, akí sú ľudia za zatvorenými dverami,“ konštatuje.
Mnohí predátori využívajú vlastné deti, aby nalákali tie vaše do svojho domu. Preto Poumpourasová hovorí prespávaniu nie. „Pracovala som na dosť kriminálnych prípadoch,“ zdieľa. „Mali by ste sa zamyslieť nad tým, ku komu vaše dieťa chodí a s akými deťmi sa stýka.“
To je scenár, kedy sa rozvíjanie vašej intuície a intuície vášho dieťaťa stáva kľúčovým, rovnako ako aj podpora otvorenej komunikácie s vaším dieťaťom. Poumpourasová však dodáva, že „by ste nemali predpokladať, že vám dieťa povie, ak sa niečo stalo“ – môže sa báť alebo hanbiť, najmä ak danú osobu pozná a nechce spôsobiť problémy.
5. Buďte opatrní na preplnených miestach
Hoci únosy detí cudzími osobami sú zriedkavejšie – 59 zo 181 tzv. AMBER Alert poplachov vydaných v roku 2022 sa týkalo detí unesených osobami, ktoré nie sú rodinnými príslušníkmi. Rodičia by mali byť stále opatrní, keď idú s deťmi na preplnené miesto. Podľa Poumpourasovej lákajú predátorov najmä zábavné parky a iné miesta vhodné pre deti, pretože vedia, že ich tam nájdu.
Naučte svoje deti rozoznávať únikové dvere, a ak sa niečo stane, napríklad sa ich niekto pokúsi uniesť alebo nastane mimoriadna situácia, majú utiecť. „Chcete ich to však naučiť tak, aby sa nebáli,“ radí Poumpourasová. Nezabúdajte, že sa učia od vás, takže ak na ne budete prenášať strach, budú sa báť aj ony. Namiesto toho o tom hovorte ako o logickej veci, ktorú treba spraviť v prípade núdze, podobne ako pri požiarnych cvičeniach v škole.
Uistite sa, že si zapamätali vaše telefónne číslo a poznajú naspamäť adresu svojho bydliska, aby sa s vami mohli kedykoľvek spojiť.
6. Naučte ich, čo majú robiť, ak ich niekto napadne
Rozvíjanie intuície dieťaťa a všímavosť voči okoliu môžu výrazne pomôcť zabrániť napadnutiu, ale aj tak sa môže stať, že ich niekto bude sledovať alebo sa s nimi pokúsi rozprávať. Ak sa to stane, keď sú samé, naučte ich, aby okamžite išli do obchodu, nie aby pokračovali v chôdzi. Tam by mali ísť za osobou za pokladňou a vysvetliť jej, že ich niekto sleduje, a požiadať ju, aby zavolala políciu. „Vždy by ste ich mali naučiť, aby išli požiadať o pomoc.“
Pokiaľ to nie je možné a niekto sa na nich pokúsi vztiahnuť ruku, mali by kričať bez ohľadu na to, čo sa deje. „Títo ľudia hľadajú ľahkú korisť. Neučte svoje deti, aby sa stali ľahkou korisťou,“ zdôraznila Poumpourasová. „Práve tu učte svoje deti: Je mi jedno, ako veľmi sa bojíš, krič, jač, bi sa, škriab, hryz – správaj sa ako zviera.“
Vtedy sa hodia hodiny jiu-jitsu – a to je dôvod, prečo Poumpourasová plánuje, že jej dcéra bude chodiť na kurzy, keď bude staršia – aby mohla precvičovať, ako sa má bojovať. „Nechcem, aby sa jej prvýkrát niečo stalo v skutočnom živote na ulici.“
„Ide o to, aby sme vám pomohli robiť pevné rozhodnutia a nenechať sa ovládať strachom,“ povedala Poumpourasová pre Epoch Times.
Pôvodný článok
