Bulharsko a Rumunsko vstúpia od nového roka do schengenského priestoru
Rumunsko a Bulharsko sa stanú plnoprávnymi členmi európskeho schengenského priestoru po tom, ako Rakúsko zrušilo svoje veto proti ich vstupu. Rakúske ministerstvo vnútra 9. decembra potvrdilo súhlas, čím sa pripravila pôda pre ministrov vnútra Európskej únie, aby tento krok schválili na stretnutí 12. decembra. Obe krajiny sa formálne pripoja na Nový rok 2025.
Rumunsko a Bulharsko, ktoré sú členmi EÚ a NATO, čiastočne vstúpili do Schengenu v marci po dohode s Rakúskom, ktoré bolo proti ich vstupu s tým, že musia urobiť viac na zastavenie nelegálneho prisťahovalectva. Doteraz boli letecké a námorné kontroly medzi týmito dvoma národmi a ostatnými krajinami v cestovnej zóne zrušené, ale rokovania s Rakúskom o vstupe pokračovali počas celého roka.
„Ďalší krok môžeme urobiť na zasadnutí Rady EÚ (pre spravodlivosť a vnútorné veci),“ uviedol vo vyhlásení rakúsky minister vnútra Gerhard Karner. Uviedol, že požiadavky Viedne na riešenie nelegálneho prisťahovalectva viedli k poklesu počtu migrantov zadržaných pri hraniciach s Maďarskom, ktoré sú najčastejšou nelegálnou vstupnou trasou do Rakúska.
„Bez tohto veta by k tomuto masívnemu zníženiu počtu nelegálnych prekročení hraníc nedošlo,“ povedal a uviedol číslo 70 000 zachytených migrantov v roku 2023 do októbra v porovnaní so 4 000 v rovnakom období tohto roka.
Maďarské predsedníctvo EÚ na sociálnej sieti X zverejnilo: „Ministri vnútra práve prijali rozhodnutie o zrušení kontrol na vnútorných pozemných hraniciach s Bulharskom a Rumunskom a medzi nimi. Veľké víťazstvo pre Bulharsko, Rumunsko a celú Európu!“
Kontroly na pozemných hraniciach sa skončia od 1. januára 2025. Rumunský premiér Marcel Ciolacu uviedol, že toto rozhodnutie je „veľkým prínosom“ pre hospodárstvo jeho krajiny a umožňuje „rýchlejšie cesty domov pre milióny Rumunov“ žijúcich na celom kontinente.
Rumunský prezident Klaus Iohannis to označil za „prirodzený a nevyhnutný krok“, ktorý výrazne skráti čas čakania na hraniciach, zníži logistické náklady pre podniky a zvýši atraktivitu pre zahraničných investorov. „Členstvo v Schengene bolo pre našu krajinu strategickým cieľom,“ uviedol vo vyhlásení. „V priebehu času sa vyskytli početné prekážky, a to napriek tomu, že Rumunsko je už mnoho rokov technicky pripravené plniť schengenské normy.“ Dodal, že Rumunsko bude „naďalej konať zodpovedne, aby chránilo a posilňovalo vonkajšie hranice EÚ“ s cieľom zvládnuť nelegálnu migráciu.
Bulharské ministerstvo zahraničných vecí označilo tento krok za „historické rozhodnutie“. „Plne v Schengene – tam, kam patríte,“ povedala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na X. Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolaová sa pridala: „Silnejší Schengen znamená bezpečnejšiu a jednotnejšiu Európu.“
Schengen je najväčším priestorom na svete bez kontrol na vnútorných hraniciach, v ktorom môže voľne cestovať viac ako 400 miliónov ľudí, pričom každý deň prekročí vnútornú hranicu v rámci tohto priestoru približne 3,5 milióna ľudí.
Pred čiastočným prijatím Bulharska a Rumunska ho tvorilo 23 z 27 členských krajín EÚ spolu so Švajčiarskom, Nórskom, Islandom a Lichtenštajnskom. Názov zóny je odvodený od luxemburskej obce Schengen, kde sa stretávajú hranice Francúzska, Nemecka a Luxemburska, a zmluva o zriadení zóny bola podpísaná v roku 1985.
Jedinými štátmi EÚ, ktoré od 1. januára 2025 nebudú súčasťou zóny voľného cestovania, sú Írsko a Cyprus; Nikózia sa však zaviazala, že sa k zóne časom pripojí. Dublin naopak v súčasnosti neplánuje vstúpiť, keďže členstvo v zóne by skomplikovalo vzťahy so Spojeným kráľovstvom, s ktorým má Írsko spoločnú cestovnú zónu. Dokonca aj pred brexitom sa Londýn rozhodol zo Schengenu vystúpiť.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
