Bude postavenie Slovenska v EÚ slabšie?
Európska únia (EÚ) predstavuje politický a ekonomický celok. Zväzok viacerých európskych krajín s cieľom dosiahnutia efektívnej spolupráce v rôznych oblastiach a s cieľom podporovať mier vo svete, stabilitu a prosperitu v Európe. Únia ako taká je založená na dvoch zmluvách, a to na Zmluve o Európskej Únii (ZEU) a na Zmluve o fungovaní EÚ (ZFEU). Tieto dve zmluvy sú akousi ústavou EÚ. Niekoľkí poslanci Europarlamentu predložili na jeseň 2023 návrh na reformu zakladajúcich zmlúv. Cieľom je posilnenie akcieschopnosti EÚ.
EÚ nie je riadená jediným princípom, ale má komplexný systém fungovania s niekoľkými základnými princípmi a inštitúciami. Európska únia si prešla dlhým historickým vývojom, kým dosiahla súčasnú podobu. Nahradila pôvodné Európske spoločenstvo a stala sa tak jeho právnym nástupcom. Podľa ZEU je únia založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Jej cieľom je presadzovanie týchto hodnôt, mieru a blaha svojich národov.
Právo veta
Slovensko sa stalo členom EÚ dňa 1. mája 2004. Vstupom do EÚ však nestratilo svoju suverenitu. Naďalej má kontrolu nad tým, čo sa v rámci hraníc vo vnútri Slovenska deje, avšak delegovalo časť svojich kompetencií na inštitúcie EÚ. V týchto inštitúciách má svoje zastúpenie, a teda aj účasť na spoločnom rozhodovaní. Napriek tomu, že Slovensko patrí medzi najmenšie krajiny EÚ, pri súčasnom nastavení princípov rozhodovania o citlivých otázkach je rozhodujúci hlas každého členského štátu, aj samotný hlas Slovenska, čo v preklade znamená, že každý členský štát v rámci Európskej únie (EÚ) disponuje právom veta.
Každý členský štát má vlastne právo blokovať alebo zvrhnúť určité rozhodnutia EÚ bez ohľadu na jeho rozlohu alebo počet obyvateľov. Jednomyseľnosť v rozhodovaní sa však uplatňuje len v niektorých špecifických oblastiach. Na jednej strane pomyselnej váhy je miska v prospech suverenity jednotlivých členských štátov a možnosti rozhodovať o závažných otázkach samostatne, na druhej strane pri veľkom počte členských štátov sa v prípade podstatných otázok môže vždy vyskytovať štát, ktorý bude navrhované (zásadné) zmeny bojkotovať alebo blokovať.
Platí teda, že v rozhodovaní o otázkach, kde je zakladateľskými zmluvami ustanovená jednomyseľnosť hlasovania členských krajín, musí byť súhlas daný naprieč všetkými členmi EÚ.
Ide napr. o otázky z oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, kde je právo veta najčastejšie využívané. Za citlivé oblasti sú tiež považované dane, sociálna ochrana, pristupovanie nových členov do EÚ, viacročný rozpočet. A v neposlednom rade, na akékoľvek zmeny alebo doplnky v zakladateľských zmluvách EÚ (ZEU a ZFEU) je vyžadovaná jednomyseľnosť, a teda každá členská krajina tak disponuje právom veta.
Posilnenie EÚ vs. oslabenie suverenity a kompetencií členských štátov – súčasné snahy
Niekoľkí poslanci europarlamentu predložili na jeseň 2023 návrh na reformu zakladajúcich zmlúv. Cieľom je posilnenie akcieschopnosti EÚ, ďalej napr. zavedenie celoeurópskeho mechanizmu referenda, vyvinutie efektívnejšieho legislatívneho systému Únie (zakotvenie práva zákonodarnej iniciatívy pre EP, ktorým aktuálne disponuje len Európska komisia) alebo úprava mechanizmov hlasovania v Rade EÚ (zrušenie jednomyseľnosti).
Poslanci predkladajúci dokument by chceli zaviesť výlučnú právomoc Únie v oblasti životného prostredia a biodiverzity a spoločné kompetencie v otázkach verejného zdravia, civilnej ochrany, priemyslu a vzdelávania. Navrhujú presadzovanie spoločných právomocí Únie v oblastiach energetiky, zahraničných vecí, vonkajšej bezpečnosti a obrany, politiky vonkajších hraníc v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a cezhraničnej infraštruktúry. Súčasťou je aj návrh na reformu Europskej komisie, ktorá by sa podľa predloženého dokumentu mala premenovať na výkonnú s 15 členmi. Tiež návrh na zmenu počítania kvalifikovanej väčšiny, či možnosť iniciovať referendum na úrovni EÚ.
Najdiskutovanejším návrhom predkladaného dokumentu však nepochybne bude návrh na zrušenie jednomyseľnosti, teda práva veta pre jednotlivé členské krajiny.
Poslanci Európskeho parlamentu už na novembrovej schôdzi schválili návrh správy ohľadom reformy zakladajúcich zmlúv pomerne tesnou väčšinou. Za návrh z prítomných 609 europoslancov vyjadrilo súhlas 291, proti návrhu hlasovalo 274, pričom 44 europoslancov sa zdržalo hlasovania. Toto samo o sebe ešte nespôsobuje žiadne zmeny. Avšak započal proces, ktorý by mohol potenciálne viesť k strate práva veta, ktorým členské štáty disponovali v prípade otázok s imanentným národným záujmom.
Názory na posilnenie akcieschopnosti EÚ
Denník Postoj zverejnil kritiku Miriam Lexmann (za KDH) k návrhu: „Čelíme množstvu vnútorných výziev a vonkajších hrozieb, ako napríklad vysoká inflácia, nárast chudoby, ohrozenie konkurencieschopnosti našich firiem či rastúca asertivita totalitnej čínskej komunistickej strany. Dlhodobo na pôde európskych inštitúcií zdôrazňujem, že EÚ musí na riešenie problémov ľudí efektívnejšie využívať svoje existujúce kompetencie a nie plytvať časom a energiou na zasahovanie do oblastí mimo jej právomocí. Zaoberať sa pokusmi o otváranie zmlúv, ktoré by znamenalo oslabenie suverenity členských štátov, považujem za absurdné,“
Predseda KDH Milan Majerský navrhované zmeny taktiež odmieta: „Prehlbovanie centralizácie na úkor právomocí členských štátov je pre nás neakceptovateľné. Subsidiarita je základným pilierom európskej integrácie. Tak, ako sú v rámci štátu najbližšie k ľuďom mestá, obce a regióny, v rámci EÚ sú to jednotlivé členské štáty. Pre naše hnutie je dôkladné dodržiavanie princípu subsidiarity na národnej i európskej úrovni kľúčom ku skutočnej prosperite a dobru pre všetkých občanov.“
Slovenský premiér Róbert Fico sa už pred predčasnými parlamentnými voľbami nechal počuť, že je proti zrušeniu veta a bude sa teda usilovať o zablokovanie tejto iniciatívy.
Zo slovenských europoslancov za návrh hlasovali Lucia Ďuriš Nicholsonová (kandidovala za SaS), Martin Hojsík, Jozef Mihál a Michal Wiezik (kandidáti vtedajšej koalície PS/Spolu).
Tomáš Valášek z Progresívneho Slovenska navrhované zmeny víta: „Opakovane sa ukázalo, že nie je v záujme Slovenskej republiky, keď krajiny ako Maďarsko a iné využívajú a zneužívajú právo veta na zablokovanie vecí, ktoré sú v slovenskom záujme“.
Rovnaký pohľad na navrhované prelomenie práva veta má podľa idnes.cz aj česká europoslankyňa Markéta Gregorová, ktorá sa do europarlamentu dostala za stranu Pirátov a je členkov skupiny Zelených a Európskej slobodnej aliancie: „Keď Európska únia nekoná jednotne, pôsobí nedôveryhodne, čo ju oslabuje ako geopolitického aktéra a môže tak v dôsledku toho ohroziť aj našu bezpečnosť. Je to veľmi problematické ako vo vzťahu k našim prípadným oponentom, ako je napríklad Rusko alebo Čína, tak aj k našim partnerom, ako sú Spojené štáty americké, ktorí v kritických chvíľach nevedia, čo od nás môžu očakávať.“
Pri obhajovaní zrušenia práva veta EÚ naráža na nejednotný postup členských štátov pri rozhodovaní o poskytnutí finančnej podpory na obnovu Ukrajiny zo strany Maďarska. „Maďarské veto, ktoré komplikuje situáciu vojnou sužovanej Ukrajiny, bolo vtedy skôr využité ako zástupný cieľ v spore Maďarska s Európskou komisiou ohľadom zneužívania dotácií. Maďarsko tak zneužilo Ukrajinu ako rukojemníkov svojich vlastných sporov. V demokracii je absolútne neprípustné nechať sa vydierať jedným štátom, a ja dlhodobo hovorím, že je načase jednomyseľnosť prehodnotiť,“ doplnila Markéta Gregorová.
Nemecký kancelár Olaf Scholz podľa denníka Pravda už v lete 2022 volal po zrušení práva veta. V článku, ktorý zverejnil denník Frankfurter Allgemeine Zeitung, O. Scholz napísal: „Ak chceme, aby nás vo svete súperiacich veľmocí bolo aj naďalej počuť, jednoducho si nemôžeme naďalej dovoliť národné vetá, napríklad v zahraničnej politike.“
Je návrh hrozbou pre malé a stredné krajiny ako Slovensko?
Pre rozlohou i počtom obyvateľov menšie krajiny, ako je aj Slovensko, to znamená, že by zrušením princípu unanimity mohli stratiť významný vplyv v rozhodovaní o niektorých citlivých otázkach. Princíp unanimity by bol nahradený kvalifikovanou väčšinou. Za spoločný postup by už teda nemuseli hlasovať všetky členské štáty, stačilo by 15 z 27, ak tých 15 štátov zastupuje aspoň 65% obyvateľstva EÚ (to platí, ak by počítanie kvalifikovanej väčšiny zostalo nastavené tak, ako je dnes).
Zrušením jednomyseľnosti hrozí, že menšie štáty s menším počtom obyvateľstva by pohltila kvalifikovaná väčšina veľkých štátov EÚ. Môže sa však stať aj opak, a veľkých hráčov ako sú Francúzsko či Nemecko, môže pohltiť zvyšok Európy. Slovensko tvorí približne 1,2 % celej populácie Únie. Podmienka, že za návrh musí hlasovať aspoň 15 štátov únie, však bráni tomu, aby rozhodnutie urobilo len pár veľkých štátov. Každý členský štát by zrušením jednomyseľnosti mohol byť v citlivých podstatných otázkach prehlasovaný.
Rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou je v Európskej únii už úplne bežné a používané najčastejšie. Podľa štatistík EÚ sa takto schváli až 80 % európskej legislatívy. Analytička Tereza Novotná upozorňuje na to, že ani rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou by nezaručovalo, že EÚ bude odrazu akcieschopná a stane sa významným globálnym hráčom.
Najväčšie riziko v nastavenom princípe unanimity podľa DenníkN v oblasti zahraničnej politike tkvie najmä v tom, že tretím štátom poskytuje možnosť získať vplyv na zahraničnopolitických rozhodnutiach. Stačí, ak tretí štát presvedčí jednu z členských krajín, aby vetovala návrh smerujúci proti tretej krajine.
Na druhej strane, jednomyseľné rozhodnutie členských štátov má vždy väčšiu váhu navonok aj dovnútra, ako keď rozhoduje väčšina.
Na zrušenie unanimity sa vyžaduje unanimita
Zatiaľ však stále zostáva v platnosti pôvodný princíp: na to, aby sa mohla zrušiť jednomyseľnosť rozhodovania v určitých otázkach, sa vyžaduje jednomyseľné rozhodnutie naprieč všetkými členskými štátmi EÚ. A je veľmi pravdepodobné, až hraničiace s istotou, že členské štáty, ktoré právo veta využívajú, nebudú hlasovať za jeho zrušenie.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK