Bude dovolenka v Chorvátsku onedlho luxusom?
Cestovný ruch v Chorvátsku sa po pandémii covid-19 rýchlo zotavil. Mestá ako Dubrovník sú už dlho opäť plné ľudí. Masy turistov sa však stávajú záťažou pre miestne obyvateľstvo a životné prostredie. Teraz sa má zaviesť daň.
V stredu 27. septembra sa v tomto odvetví oslavoval Svetový deň cestovného ruchu. Chorvátsko bolo jednou z najobľúbenejších turistických destinácií už pred balkánskou vojnou v 90. rokoch 20. storočia. Vojnové škody na infraštruktúre viacerých regiónov nespôsobili turistickému priemyslu veľké škody, podobne ako ani pandémia covidu.
Naopak, krajina je v súčasnosti u turistov taká obľúbená, že to znepokojuje aj obyvateľov a politikov. Tí sa obávajú o kvalitu života miestneho obyvateľstva – a o životné prostredie, ktoré je čoraz viac postihnuté dôsledkami masového cestovného ruchu. Preto chce vláda čoskoro zaviesť turistickú daň. Tá má bojovať proti vedľajším účinkom obrovského prílevu návštevníkov a prilákať do krajiny vyššiu triedu namiesto más.
Chorvátsko by mohlo v roku 2023 dosiahnuť nový rekord v návštevnosti
V roku 2019 prišlo do Chorvátska takmer 20 miliónov turistov. Len do Dubrovníka prišlo tento rok najmenej 1,5 milióna návštevníkov – samotné mesto má pritom len 41 000 obyvateľov. Predtým však aj tam počet turistov prudko klesol v dôsledku covidu.
Medzitým sa pobrežné oblasti ako Istria, Kvarnerský záliv a Dalmácia, ako aj hlavné mesto Záhreb opäť stali cieľom masovej turistiky. V tomto roku Ministerstvo cestovného ruchu dokonca očakáva nový rekordný počet návštevníkov.
Dôsledky sú často zrejmé. Infraštruktúrne zariadenia, ako sú cesty a letiská, sú preplnené, dodávky vody a elektriny sú na hranici kapacít. Malebné mestá a krajiny sú zamorené odpadkami a hlukom. Prírodné biotopy sú znehodnotené a dediny zápasia s problémami s kanalizáciou.
K tomu sa pridáva nepríjemný fakt, že veľký počet novovybudovaných rekreačných stredísk sa mimo sezóny takmer nevyužíva.
Zvažuje sa niekoľko foriem dane z cestovného ruchu
V súčasnosti sa má zaviesť turistická daň, a to najmä v regiónoch najviac postihnutých masovým cestovným ruchom. Mala by sa zaviesť najskôr v roku 2025 a presné podrobnosti zatiaľ neboli zverejnené.
Môže ísť však napríklad o daň v závislosti od typu ubytovania alebo počtu prenocovaní. Podobne by sa mohli zvažovať poplatky, ktoré by sa premietli do ceny zájazdov.
Mohol by však existovať aj jednorazový poplatok splatný pri vstupe do krajiny. Výnosy by sa použili predovšetkým na projekty v oblasti životného prostredia a likvidácie odpadu.
Príliš vysoká daň by mohla Chorvátsku uškodiť
Miestni obyvatelia a dovolenkári sa už teraz sťažujú na masívne zvyšovanie cien. Vstup Chorvátska do schengenského priestoru uľahčil turistom prístup do krajiny a vstupom do eurozóny sa tam uľahčilo cestovanie.
Aj keď za nárastom cien môže byť zneužitie zavedenia eura, chorvátska vláda predpokladá, že príčinou je globálna inflácia. V niektorých prípadoch však úrady iniciovali aj opatrenia proti neodôvodneným cenovým úpravám.
Príliš vysokú daň však nebude možné zaviesť. Napriek vysokému záujmu návštevníkov trpí cestovný ruch v Chorvátsku niektorými štrukturálnymi problémami. Patrí k nim nedostatok doplnkových a rozmanitých turistických zariadení, veľký nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a často nevhodná cenová politika.
Okrem toho sú pre chorvátsky cestovný ruch silnou konkurenciou iné stredomorské destinácie, ako napríklad Grécko a Turecko. Ak sa ukáže, že turistická daň je príliš vysoká, alternatívou by pre mnohých mohol byť aj relatívne drahý taliansky Jadran.
Z pôvodného článku v nemeckom vydaní The Epoch Times preložila Gabriela Kalinová.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK