Brocknerov prízrak očaril turistov vo Vysokých Tatrách
Tatranská krajina sa minulý víkend stala divadlom zázrakov. Turisti boli svedkami krásneho javu, ktorý sa v ľudových legendách nazýva vidmo alebo glória. Tento pôsobivý úkaz, známy aj ako Brocknerov prízrak, prekvapil a potešil tých, ktorí sa práve nachádzali vo Vysokých Tatrách.
Vidmo – ako vzniká tento úkaz
Tento zriedkavý jav vzniká za špecifických poveternostných podmienok a je najčastejší vo vyšších nadmorských výškach. Kriváň, jeden z najvyšších vrcholov Vysokých Tatier, poskytol ideálne prostredie pre jeho ukážku.
Zdieľané fotografie na sociálnych sieťach ukazujú farebnú svätožiaru, ktorá vzniká, keď vzduch obsahuje kvapky dažďa alebo hmlu, a tieto kvapky následne rozptýlia svetlo.
Brocknerov prízrak nie je len nádherným prírodným úkazom, ale aj záhadným zjavením. Keď slnko svieti nízko nad obzorom, jeho tieň sa premieta na oblaky alebo hmlu pod ním, čím vytvára obrovský a zväčšený tieň. Tento efekt môže pôsobiť dojmom mystického zjavenia, ktorý obklopuje pozorovateľa s dúhovou svätožiarou okolo hlavy. Pričom poradie farieb zodpovedá dúhe. Sled farieb sa môže niekoľkokrát opakovať. Ak je oblak alebo hmla veľmi blízko pozorovateľa, môže sa jeho tieň zdať vzpriamený a zväčšený.
Prečo sa nazýva Brocknerov prízrak?
Tento úkaz bol viackrát popísaný na observatóriu na hore Brocken v pohorí Harz, kde je v priemere 300 dní ročne hmla, preto sa môžeme stretnúť aj s názvami ako Brockenské strašidlo, Brockenské vidmo a tiež Brockenský prízrak.
Medzi horolezcami koluje legenda, že ak sa niekomu tento Brocknerov prízrak zjaví, je to znak toho, že ho hory vítajú a ochraňujú. Na druhej strane sa vidmo v niektorých povestiach považuje aj za predzvesť smrti alebo varovanie. Ak turista uvidí vidmo po tretíkrát, znamená to, že hory ho milujú a vždy sa bezpečne vráti domov.
Ďalším zaujímavým javom spojeným so slnkom je slnečné halo
Slnečná svätožiara alebo aj slnečné halo je kruh, ktorý sa niekedy vytvára okolo Slnka a je ho možné vidieť z povrchu Zeme.
Tento jav sa skladá z jasného kruhu okolo Slnka. Vyskytuje sa hlavne na chladnejších miestach, ako je Rusko, Antarktída a Škandinávia. Pokiaľ však sú vhodné podmienky na jeho vznik, môže sa vyskytovať aj na iných miestach.
Haló je tvorené ľadovými časticami. Keď na tieto častice ľadu dopadá slnečné svetlo, láme sa a môžeme vidieť celé spektrum farieb okolo Slnka. Aby vzniklo slnečné halo, v nadmorskej výške sa musí nachádzať dosť ľadových kryštálov, ktoré môžu lámať dostatok svetla potrebného na vytvorenie úplnej svätožiary.
Teplotné kontrasty sa zvyčajne vyskytujú v skorých ranných hodinách, keď je vzduch chladnejší, pretože nemal celú noc slnečný zdroj tepla. Preto svätožiaru môžeme najčastejšie vidieť v skorých ranných hodinách.
