Piatok 8. novembra, 2024
Lídri krajín BRICS na samite v Kazani 23. októbra 2024 (Maxim Šipenkov/ POOL/ AFP via Getty Images)

BRICS ako protipól západným štruktúram a „nový svetový poriadok“?

V dňoch 22. – 24. októbra 2024 sa v ruskej Kazani konal samit štátov zoskupenia BRICS. Hlavné médiá a odborníci komentovali samit s tým, že vytvára protipól západným štruktúram a ich hodnotám. Kazaňská deklarácia, ktorú prijali delegáti samitu, sa pritom zaviazala k mnohým globálnym cieľom a vyjadrila podporu hlavným medzinárodným inštitúciám.

Jeffrey A. Tucker, zakladateľ a prezident Brownstone Institute, napísal pre Epoch Times: „(BRICS) sa zaviazala k všetkým vychvaľovaným a módnym cieľom od otvorenosti cez reciprocitu a udržateľnosť až po riadenie klimatických zmien a nediskrimináciu. Potvrdzuje vernosť všetkým módnym globálnym inštitúciám: Svetovej obchodnej organizácie, Svetovej zdravotníckej organizácie, Medzinárodného menového fondu (MMF), Organizácie Spojených národov atď.“

Zároveň však upozorňuje: „Jedno slovo sa v celom dokumente nevyskytuje: dolár. Toto slovo je však hlavným dôvodom vzniku dokumentu, samitu, BRICS a mnohých ďalších spojeneckých krajín. Cieľ je jasný. V blízkej budúcnosti sa táto skupina snaží vytvoriť menovú a obchodnú úniu, aby sa ochránila pred sankciami a politickými intervenciami zo strany Spojených štátov a krajín NATO.“

Deklarácia podporila globálne finančné inštitúcie, klimatické ciele OSN, aj agendu WHO

Odstavec 9 Kazaňskej deklarácie o svetovom obchode je až na použitie slova „demokratický“ veľmi podobný nedávnej výzve ministrov G20 na reformu globálneho vládnutia:

„Zdôrazňujeme našu podporu otvorenému, transparentnému, spravodlivému, predvídateľnému, inkluzívnemu, nestrannému, nediskriminačnému, na pravidlách a konsenze založenému multilaterálnemu systému so Svetovou obchodnou organizáciou (WTO) v jeho centre…“

V odstavci 11 o globálnych financiách sa v Kazaňskej deklarácii hovorí: „Potvrdzujeme náš záväzok podporovať silnú a účinnú globálnu finančnú sieť s MMF (Medzinárodným menovým fondom) v jej centre, ktorý by mal mať primerané zdroje na základe kvót…“

Odsek 15 sa potom venuje záväzkom v oblasti klímy: „Opätovne potvrdzujeme, že ciele, princípy a ustanovenia Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), Kjótskeho protokolu, Parížskej dohody vrátane princípov rovnosti a verejného záujmu, musia byť dodržiavané s prihliadnutím na rozdielne zodpovednosti a schopnosti (CBDR-RC) vo svetle rôznych národných okolností… Posilníme spoluprácu v celom rade riešení a technológií, ktoré prispievajú k znižovaniu a eliminácii skleníkových plynov (GHGs)…“

A v odstavci 93 týkajúcom sa WHO sa uvádza: „Opätovne potvrdzujeme našu podporu kľúčovej koordinačnej úlohe Svetovej zdravotníckej organizácie pri zavádzaní mnohostranného medzinárodného úsilia o ochranu verejného zdravia pred infekčnými chorobami a epidémiami a sme odhodlaní reformovať a posilniť medzinárodný systém prevencie pandémie, pripravenosti a reakcie na ňu…“

„Nový svetový poriadok“

Americký mediálny dom CNBC napísal, že „Rusko sa na samite pokúsi presadiť program na vytvorenie ‚nového svetového poriadku‘, ktorý odmieta Západ.“ Izraelské médiá The Jerusalem Post v titulku k samitu uviedli: „BRICS ukazuje svetu, že sa vytvára nezápadný svetový poriadok.“

V podobnom duchu analyzovali záverečnú deklaráciu aj niektorí odborníci. Andrej Kortunov, riaditeľ Ruskej rady pre medzinárodné záležitosti, nazval vyhlásenie „manifestom nového svetového poriadku“.

A napríklad Alfred de Zayas, profesor práva na Ženevskej škole diplomacie a bývalý nezávislý expert OSN, pomenoval deklaráciu „manifestom pre racionálny svetový poriadok“.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj