„Bol ešte nažive!”: Utrápený čínsky lekár opisuje, ako odoberali orgány obeti v zadnej časti dodávky
Nastupujúc do dodávky stráženej ozbrojenými vojakmi spolu s ďalšími piatimi chirurgami a zdravotnými sestrami doktor Čeng Č’ netušil, že vstupuje do sveta, ktorý ho bude prenasledovať nasledujúce štvrťstoročie.
Dr. Čeng, v tom čase rezidentný lekár v jednej z najväčších čínskych vojenských nemocníc, nevedel nič viac okrem toho, že sú na „tajnej vojenskej misii“ v blízkosti vojenskej väznice nachádzajúcej sa neďaleko severovýchodného čínskeho mesta Dalian.
Svetlomodrá látka pokrývala všetky štyri strany vozidla, skrývajúc ho pred akýmikoľvek zvedavými pohľadmi. Keď sa dvere znova otvorili, štyria silní vojaci priniesli dovnútra muža spútaného tenkými povrazmi, ktoré sa mu zarezávali hlboko do svalov. Tento muž bol mladší ako 18 rokov; jeho orgány (ako sa deň predtým dozvedel chirurgický tím) boli „zdravé a čerstvé“.
Jeden z lekárov prikázal dr. Čengovi, aby mužovi „prišliapol“ nohy a „nedovolil mu pohnúť sa“. Rukami zatlačil na mužove nohy a na jeho prekvapenie boli na dotyk teplé. Z hrdla mu začala vytekať krv. Dr. Čeng sledoval, ako lekár rozrezal mužovi brucho a dvaja ďalší sa natiahli, aby každý z nich vybral jednu obličku. Muž šklbal nohami a hýbal krkom – no nevydával žiadne zvuky.
„Rýchlo mu prerežte tepny a žily!“ prikázal lekár Dr. Čengovi. Keď to urobil, vytrysklo toľko krvi, že sa mu rozprskla po celom plášti a rukaviciach. Vtedy dostal rozkaz vyoperovať mužovi oči.
Dr. Čeng sa pozrel mužovi do tváre. Hľadel naňho pár doširoka otvorených očí. „Bolo to nevýslovne desivé. Pozeral sa priamo na mňa. Jeho očné viečka sa pohybovali. Bol nažive,“ povedal dr. Čeng počas rozhovoru pre Epoch Times v júli, kedy po prvýkrát súhlasil s použitím jeho skutočného mena.
Lenže vtedy (v roku 1994) ešte netušil, že je súčasťou niečoho, čo sa onedlho stane aparátom na zabíjanie s cieľom odoberať orgány väzňom svedomia a predávať ich na objednávku záujemcom do celého sveta.
V dodávke povedal ostatným lekárom: „Nedokážem to spraviť.“ Cítil, ako mu mozog prestáva fungovať, sediac taml celý roztrasený, spotený a paralyzovaný. Lekár sediaci oproti nemu okamžite pritlačil mužovu hlavu k podlahe dodávky. Dvoma prstami pritlačil na jeho očné viečka a hemostatom v druhej ruke mu zacvakol obe oči a vypáčil ich.
Telo, teraz už nehybné, vložili do čierneho igelitového vreca a vojaci, ktorí čakali vonku, ho odviezli. Dodávka sa vrátila späť do Všeobecnej vojenskej nemocnice v Šen-jangu, kde doktor Čeng pôsobil. Zdravotné sestry rýchlo pozbierali zakrvavený zdravotnícky materiál.
Keď dorazili do nemocnice, na dvoch operačných sálach sa rozsvietili svetlá. Ďalší tím lekárov už čakal, aby sa mohlo začať s transplantáciou orgánov. Dr. Čengovi bolo príliš nevoľno na to, aby bol použiteľný, aj keď riaditeľ oddelenia od neho chcel, aby mu pomohol pri operačnom stole. Sadol si a zo vzdialenosti niekoľkých metrov sledoval, ako prebieha operácia. Keď boli transplantácie ukončené, lekársky personál sa vydal do luxusnej reštaurácie a v tichosti hodoval. Dr. Čeng však nedokázal zhltnúť ani sústo. Po večeri odišiel a dostal vysokú horúčku.
Od tej doby pohľad toho muža – zúfalý, vystrašený a skľúčený – trápil dr. Čenga dňom i nocou. „ Ležal tam pod lampou mladý ľudský život, jeden z nás, ktorému boli zaživa odobraté orgány,“ povedal.
Miliardový priemysel
Hrôza, ktorej bol dr. Čeng svedkom v dodávke a následne v nemocnici, sa odohrala v roku 1994, kedy bolo režimom organizované masové a násilné odoberanie orgánov ešte len v plienkach.
Čoskoro sa to rozrástlo na miliardový priemysel využívajúci väzňov svedomia, najmä prívržencov prenasledovanej náboženskej skupiny Falun Gong, na financovanie vzostupu komunistickej strany.
V tom istom meste, kde bola nemocnica, sa nachádzal aj koncentračný tábor Su-ťia-tchun. Podľa viacerých odhalení bol miestom masového zabíjania uväznených prívržencov Falun Gongu pre ich orgány od roku 1999, kedy sa začalo prenasledovanie tejto skupiny Čínskou komunistickou stranou (ČKS). Napriek tomu, že po medzinárodnom odhalení bol tábor Su-ťia-tchun zrušený, v Číne ešte stále existuje nespočetné množstvo ďalších takýchto táborov.
Dr. Čeng je jedným z viacerých svedkov, ktorí od roku 2006 oslovili denník Epoch Times, aby odhalili tieto hrozné praktiky čínskeho režimu. Od tej doby prinieslo množstvo nezávislých správ informácie o závažnosti a rozsahu týchto praktík.
V roku 2019 nezávislý tribunál so sídlom v Londýne dospel k záveru, že čínsky režim zabíjal väzňov svedomia pre ich orgány „v obrovskom rozsahu“ a že hlavnými obeťami boli praktizujúci Falun Gongu.
Niekoľko krajín už prijalo zákony, ktoré svojim občanom zakazujú tzv. transplantačnú turistiku. Iniciatíva v tejto veci sa vyvíja aj v Spojených štátoch. Poslanec Scott Perry presadzuje prijatie zákona o ochrane Falun Gongu, ktorý by sankcionoval osoby prenasledujúce Falun Gong. Návrh zákona tiež zakazuje spoluprácu s komunistickou Čínou v oblasti transplantácie orgánov.
Zákon o zastavení násilného odoberania orgánov z roku 2023, ktorého cieľom je potrestať tých, ktorí násilné odoberanie orgánov umožňujú, bol v marci prijatý v Snemovni reprezentantov USA drvivou väčšinou.
Čerstvé orgány
Doktora Čenga ešte stále zvieral strach, keď v roku 2015 prvýkrát pomalým tempom vyrozprával svoj príbeh, používajúc krycie meno. Počas niekoľkohodinového rozhovoru sa snažil vysloviť súvislú vetu, chvíľami sa oboma rukami pevne držal okraja stola pred ním, inokedy sa ošíval, vstával a sadal si. Výraz jeho tváre sa skrivil vždy, keď spomenul, že to bolo „príliš desivé“. Keď doktor Čeng trasúcim sa hlasom opisoval, ako mladému mužovi vytrhli oči, vyhrkli mu slzy.
Počas svojej praxe v nemocnici bol dr. Čeng vďaka vplyvu svojho otca v miestnych komunistických kruhoch uprednostňovaný svojimi nadriadenými. Miestni funkcionári totiž potrebovali odborné znalosti jeho otca ako skúseného lekára v oblasti tradičnej čínskej medicíny. Niektorí z popredných vojenských predstaviteľov boli častými hosťami pri jedálenskom stole ich rodiny. Keďže lekári to vedeli, správali sa k dr. Čengovi úctivo a často mu umožňovali zúčastniť sa operácií, zatiaľ čo iní stážisti nemohli.
Doktor Čeng opustil nemocnicu krátko po incidente s odberom orgánov na zadnom sedadle dodávky. Stal sa pediatrom a internistom v meste Liao-jang, vzdialenom asi štyri hodiny jazdy autom severne od Dalianu. Keď však postupom času nahliadol hlbšie do zákulisia transplantačného biznisu, jeho pocit hrôzy sa len prehlboval.
V roku 2002 doprevádzal dr. Čeng istého vojenského úradníka na lekársku prehliadku po nemocnici, kde kedysi stážoval. Vyšetrujúci lekár tomuto úradníkovi povedal, že ak chce prežiť, potrebuje novú obličku.
„[Vyberieme] pre vás tú najkvalitnejšiu,“ povedal ďalší vojenský dôstojník svojmu nadriadenému na chodbe. „Čerstvú, od praktizujúceho Falun Gongu.“
To bolo po prvýkrát, čo dr. Čeng počul, že prívrženci Falun Gongu predstavujú špecifický zdroj orgánov. Cestou domov sa tento funkcionár radil s dr. Čengom, či by mal podstúpiť transplantáciu obličky. „Nie, nerobte to,“ odpovedal dr. Čeng. „Nie je to azda spáchanie vraždy?“
Práve vďaka tomuto funkcionárovi sa dr. Čeng dozvedel, aká rozšírená je v Číne prax násilného odberu orgánov. „Všetci ozbrojení príslušníci polície a funkcionári s vyššou hodnosťou, vedia o [odoberaní orgánov] a v podstate je to známa vec v celej armáde. Nie je to nič nové,“ povedal doktor pre Epoch Times.
Podľa jeho slov armáda sprístupnila na letiskách množstvo „zelených koridorov“, alebo tzv. rýchlych pruhov, umožňujúcich rýchlu prepravu čerstvých ľudských orgánov po celej krajine, aby sa na tom obohatila. Ako uviedol, všetky infekčné oddelenia vo vojenských nemocniciach sa stali „brlohmi“ pre násilné odbery orgánov. „Približne v priebehu jedného až dvoch týždňov – najdlhšie za mesiac – sa nájde vhodný darca,“ povedal.
Vojenský úradník, ktorému zlyhávala oblička, sa nakoniec rozhodol transplantáciu nepodstúpiť. Žil ďalšie tri roky odkázaný na dialýzu a v roku 2005 zomrel.
Ďalší jeho známy, pobočník funkcionárov sedemčlenného Stáleho výboru politbyra, jadra elitného čínskeho vedenia, povedal dr. Čengovi ešte niečo šokujúcejšie. Počas rozhovoru s ním dr. Čeng poznamenal, že prenasledovanie Falun Gongu v severovýchodnej Číne je vcelku závažné.
Jeho známy na to hneď nereagoval, ale ešte než sa rozišli, otočil sa a zahľadel sa mu priamo do očí. „V meste Wu-chan v provincii Chu-pej, pod zadnou záhradou Úradu verejnej bezpečnosti provincie Chu-pej, je to tam plné zadržiavaných praktizujúcich Falun Gongu. Sú medzi nimi aj neplnoleté deti,“ povedal a pri každom slove sa zastavil.
„Bol som tam,“ dodal po krátkej odmlke. Ďalej to už nerozoberali, ale náznak, že sa jedná o masový zdroj orgánov, na dr. Čenga silno doľahol. Bol to pre neho nový dôkaz toho, že praktizujúci Falun Gongu sa stali terčom násilného odberu orgánov.
Dr. Torsten Trey, výkonný riaditeľ lekárskej etickej skupiny Lekári proti násilnému odberu orgánov uviedol, že „tieto praktiky boli v Číne rozšírené už v roku 2002″, teda štyri roky pred zverejnením prvej vyšetrovacej správy na túto tému.
„Uplynulo viac ako 20 rokov. Čínsky transplantačný systém sa dopustil lekárskych zločinov proti ľudskosti, ktoré ďaleko presahujú čokoľvek, čo si vieme predstaviť v 21. storočí. Kde je medzinárodná odozva?“ uviedol dr. Trey vo svojom vyjadrení pre Epoch Times.
Odvaha prehovoriť
To, čo dr. Čengovi povedal jeho známy, mu dalo „pocit akéhosi poslania“ odhaliť túto záležitosť na medzinárodnej scéne, čo ho nakoniec v roku 2005 podnietilo k úteku do Thajska. Počas pobytu v Thajsku získal štatút utečenca a v roku 2007 sa presťahoval do Kanady.
Keď v roku 2015 po prvýkrát prerozprával svoj príbeh denníku Epoch Times, povedal, že sa cítil taký slabý, že nevedel, či sa má oprieť o reportéra alebo o stôl.
„Mal som pocit, že vydávam napospas svoj život a všetko, čo mám,“ povedal začiatkom tohto roka pre Epoch Times, keď spomínal na svoj rozhovor z roku 2015.
„Nedá sa ani opísať, ako som sa vtedy cítil… Každé slovo, každá veta, ktorú som vyslovil, sa ničím nelíšila od voľby medzi životom a smrťou. Nevedel som, čo si tým na seba môžem privodiť.“
Počas ôsmich rokov, ktoré uplynuli od jeho príchodu do Kanady, hľadal dr. Čeng vhodné médium, ktorému by mohol vyrozprávať svoj príbeh. Ak by sa rozhodol nesprávne, nielenže by sa dostal do problémov, ale táto problematika by sa nedostala do centra pozornosti, ktorú si zaslúžila.
Dr. Trey ocenil odvahu svojho čínskeho kolegu prehovoriť. „Je pre nás základom, aby sme pochopili krutosť a rozsah barbarských transplantačných praktík v Číne… To, o čo sa dr. Čeng podelil s verejnosťou, je nevýslovne desivé a neexistuje žiadne vysvetlenie, prečo medzinárodná lekárska komunita nereaguje na desivé odbery orgánov v Číne. Kde je WMA [Svetová lekárska asociácia]? Kde je WHO [Svetová zdravotnícka organizácia]?“
Dr. Trey povzbudil aj ďalších čínskych lekárov, aby nasledovali príklad dr. Čenga. „Mlčanie je podobné ako spoluúčasť,“ povedal.
Dr. Čeng tvrdí, že sa prirodzene obáva možných odvetných opatrení zo strany Pekingu. „Bežní ľudia si nevedia predstaviť, aká zlá je Čínska komunistická strana.“ Tvrdí však, že tento problém ho presahuje.
„Zabíjanie Číňanov a kradnutie ich orgánov kvôli zisku je zločin, ktorý nemá hraníc,“ hovorí a dodáva, že ako človek žijúci v slobodnej krajine, ktorá má svedomie, „nemá dôvod mlčať“.
Tvrdí, že všetky svoje záznamy si starostlivo uchováva. Keď padne ČKS a bude čeliť súdnemu procesu, postaví sa na lavicu svedkov a vôbec nepochybuje o tom, že vtedy „spravodlivosť zvíťazí nad zlom“.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
