Bleskové zbrojenie: Európa vytvára novú vojenskú „koalíciu ochotných“ (Analýza)
Zatiaľ čo mierové rokovania medzi Trumpom a Putinom pokračujú, náčelníci generálnych štábov približne 30 krajín sa vo štvrtok (20. marca) stretnú, aby rokovali o nasadení mierových síl na Ukrajine. USA neboli na toto stretnutie pozvané. Účastníci chcú vytvoriť novú „koalíciu ochotných“. Prímerie je stále v nedohľadne. Európa však chce byť pripravená. S týmto cieľom Macron v utorok odcestoval do Berlína, aby o svojich plánoch presvedčil Nemcov.
Na podnet britského premiéra Keira Starmera vyšle viac ako 30 krajín vo štvrtok 20. marca do Londýna svojich náčelníkov štábov, aby diskutovali o tom, ako by reagovali v prípade prímeria na Ukrajine. Podľa britských médií to 17. marca oznámil Starmerov úrad. Podľa vyhlásenia existuje „značný počet“ štátov, ktoré sú pripravené vyslať na Ukrajinu mierové jednotky v prípade mierovej dohody s Ruskom.
Kanada a Austrália sú tiež na palube
Spojené kráľovstvo a Francúzsko v posledných týždňoch vyvinuli značné úsilie o zapojenie Európy do mierového plánu prezidenta USA Donalda Trumpa pre Ukrajinu. Starmer a francúzsky prezident Emmanuel Macron spoločne presadzovali iniciatívu na vytvorenie novej koalície, keďže Trump začal priame rokovania s Ruskom bez účasti Ukrajiny a Európy. Nemecko sa na francúzsko-britskej iniciatíve podieľalo len okrajovo. Nový Bundestag bol zvolený 23. februára a teraz sa začali koaličné rokovania o vytvorení novej vlády.
Na londýnskej konferencii sa bude rokovať o tom, koľko vojakov môže každá krajina prispieť do mierových síl, „ale budú to významné sily, do ktorých prispeje značný počet krajín,“ cituje tlač Starmerov úrad. Cez víkend Starmer uskutočnil telefonickú konferenciu s mnohými hlavami štátov a predsedami vlád európskych a iných krajín. Na „koalícii ochotných“, ako projekt nazvala britská tlač, sú zrejme pripravené zúčastniť sa aj Kanada a Austrália.
Macron a Starmer: Rusko nemôže mať slovo
Starmer presadzuje rozmiestnenie čo najširších medzinárodných mierových síl, zatiaľ čo ruský prezident Vladimir Putin pred časom vyhlásil, že nebude akceptovať jednotky NATO na Ukrajine, pretože by boli zaujaté v prospech Ukrajiny. To by vylúčilo prakticky všetkých Európanov. Namiesto toho Putin vyzdvihol mierové jednotky z komunistickej Čínskej ľudovej republiky.
Starmerov úrad Putinov argument neakceptuje a sarkasticky pripomenul, že Rusko nežiadalo Ukrajinu, „keď minulý rok poslalo na front severokórejské jednotky“. Macron tiež 16. marca v rozhovore uviedol, že na vyslanie mierových síl na Ukrajinu „nie je potrebný súhlas Ruska“, ako informovala tlačová agentúra Reuters. „Ukrajina je suverénna,“ zdôraznil Macron. „Ak požaduje rozmiestnenie spojeneckých síl na svojom území, Rusko to nemôže ani prijať, ani odmietnuť,“ povedal Macron v rozhovore pre viaceré francúzske regionálne noviny.
Spojené kráľovstvo a Francúzsko medzitým naďalej naliehajú na USA, aby v rokovaniach s Ruskom trvali na bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu s cieľom odradiť prípadné budúce ruské útoky. Bezpečnostné záruky však zrejme neboli predmetom dvojhodinového telefonátu medzi Trumpom a Putinom 18. marca.
Macron so Scholzom a Merzom
Macron pricestoval v utorok 18. marca na bleskovú návštevu Berlína. Stretol sa tam so spolkovým kancelárom Olafom Scholzom (SPD) a jeho určeným nástupcom Friedrichom Merzom (CDU).
Podľa médií bola jednou z hlavných tém pravdepodobne Macronova ponuka, aby sa štáty EÚ dostali pod jeho jadrový dáždnik. Francúzsko má od roku 1958 vlastné jadrové zbrane a príslušné sily, známe ako „Force de frappe“. Diskutovalo sa však vraj aj o všeobecnom vyzbrojení všetkých európskych štátov. Macron chce údajne financovať rýchle vyzbrojenie Európy pomocou eurobondov.
Ide o štátne dlhopisy, ktoré spoločne ručia všetky štáty EÚ, predovšetkým štáty eurozóny. Nemecko ako najväčší veriteľ EÚ sa spoločnému dlhu doteraz bránilo. Keďže však dlhová brzda pre nemecký vládny rozpočet bola už v utorok (18. marca) drasticky uvoľnená, je možné, že Merz by mohol pristúpiť na Macronov návrh.
Fínsko a pobaltské štáty sú mimoriadne znepokojené
V centre najnovšieho vývoja sú tri veľké európske štáty – Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Nemecko. Ešte väčšie obavy však panujú z ruského prenikania na severovýchodné hranice Európy. Preto sa v otázke Ukrajiny intenzívne angažujú aj krajiny ako pobaltské štáty a Fínsko, ktoré všetky hraničia s Ruskom.
Napríklad Fínsko, ktoré má s Ruskom najdlhšiu hranicu zo všetkých Európanov (1 300 km), sa pravidelne stretáva na bilaterálnych konzultáciách s Ukrajinou. Fínsky minister obrany Antti Häkkänen a ukrajinský minister obrany Rustem Umerov podpísali 13. marca v Helsinkách ďalšiu dohodu o obrannej spolupráci. Podľa online správy fínskeho štátneho vysielania „Yleisradio“ Fínsko poskytuje balík vojenskej pomoci v hodnote približne 200 miliónov eur na vojenskú spoluprácu medzi oboma krajinami. Celkovo Fínsko od začiatku vojny poskytlo Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote 3,3 miliardy eur.
Spolupráca sa týka vojenského materiálu, výmeny informácií, výskumu a inovácií, ako aj výroby munície – najmä pre delostrelectvo. Zahrnuté sú aj projekty fínskeho obranného priemyslu vo Fínsku a na Ukrajine. Häkkänen zdôraznil: „Naše vzťahy nie sú jednosmerné, ale ide o vzájomne výhodné partnerstvo.“
Podľa Häkkänena má Ukrajina v súčasnosti vďaka vojne jednu z najsilnejších ozbrojených síl v Európe. Ukrajinskí vojaci majú bohaté skúsenosti s obranou proti Rusku. „Je jasné, že pri rozvoji našej vlastnej obrany by sme mali pozorne sledovať ukrajinské lekcie a využiť ich skúsenosti,“ vysvetlil fínsky minister obrany.
Strach z Ruska sa dramaticky zvýšil
Od Trumpovho vyhlásenia, že USA už nebudú brániť každý európsky štát a možno dokonca vystúpia z NATO, sa v Európe rozmohol strach. V Európe je stále umiestnených viac ako 60 000 amerických vojakov. Ale ako dlho ešte?
V tejto situácii, ktorá je v európskych hlavných mestách vnímaná ako bezpečnostná kríza, preberajú Francúzsko a Spojené kráľovstvo už niekoľko týždňov iniciatívu. Uznali, že predchádzajúca vedúca krajina v EÚ, Nemecko, je v súčasnosti z dôvodu pádu vlády zaneprázdnená sama sebou. Týmto spôsobom nielenže ukazujú vedúce postavenie, ale aj to, že európska kolektívna myšlienka je v súčasnosti hlbšie zakorenená takmer vo všetkých štátoch EÚ, ako sa doteraz predpokladalo. Len čo sa však nová spolková vláda ujme svojej práce, Nemecko bude mať pravdepodobne opäť hlavné slovo pri formovaní európskej obrany. Ide totiž aj o peniaze. A Nemecko je platidlom EÚ. Bez nemeckých peňazí nebude bleskové zbrojenie.
O autorovi: Tom Goeller je novinár, amerikanista a politológ. Pracoval ako korešpondent vo Washingtone, D.C. a v Berlíne, okrem iného pre noviny „The Washington Times“ v americkom hlavnom meste. Od apríla 2024 píše okrem iného pre denník Epoch Times.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
