Big Brother v Budapešti? Orbán chce identifikovať demonštrantov pomocou rozpoznávania tváre
V Budapešti prebiehajú demonštrácie proti novému zákonu, ktorý zaviedla Orbánova vláda. Opozícia a demonštranti ho označujú za útok na základné práva a varujú pred ďalekosiahlym sledovaním.
Nálada v maďarskom hlavnom meste je od polovice marca napätá. Tisíce demonštrantov pod vedením opozičných strán a nezávislého poslanca Ákosa Hadházyho sa každý týždeň schádzajú na protest proti najnovším legislatívnym a ústavným zmenám vlády.
Nový zákon umožňuje úradom zakázať verejné podujatia LGBTQ+ a identifikovať účastníkov akýchkoľvek protestov pomocou technológie na rozpoznávanie tvárí. Organizátorom aj účastníkom zakázaných LGBTQ+ podujatí môžu byť uložené vysoké pokuty.
Východiskom bola novela zákona o zhromažďovaní, ktorá bola prijatá 18. marca. V nej sa stanovuje, že podujatia, ktoré verejne poukazujú na sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu – ako napríklad budapeštiansky pochod Pride – nemôžu byť v budúcnosti povolené. Cieľom je chrániť neplnoleté osoby.
V polovici apríla maďarský parlament schválil aj novelu ústavy, ktorá túto zmenu zakotvila v zákone. Okrem iného sa v nej stanovuje, že každé dieťa má právo na ochranu a starostlivosť v súvislosti s jeho telesným, duševným a morálnym vývojom. Právne sa v nej tiež stanovuje, že človek je buď muž alebo žena.
Diskusia sa pozorne sleduje v Maďarsku aj na medzinárodnej úrovni. Osobitnú pozornosť vzbudili tzv. okupácie mostov, pri ktorých boli zablokované centrálne dopravné tepny. Napriek policajným a súdnym prekážkam plánuje Hadházy na 1. mája veľkú demonštráciu.
Čo presne je cieľom protestov?
Podľa Hadházyho – hlavného organizátora – sú protesty namierené nielen proti obmedzovaniu podujatí LGBTQ+, ale aj proti tomu, aby vláda obmedzovala slobodu politického názoru a slobodu zhromažďovania v Maďarsku.
Nezávislý poslanec sa k tomu vyjadril v rozhovore pre spravodajský portál „24.hu“: „Náš cieľ je jasný. Vláda by mala zrušiť zákon, ktorý obmedzuje slobodu zhromažďovania. Nejde len o zákaz pochodu Pride ale aj o zabránenie budúcim demonštráciám, ktoré kritizujú systém.“
Hadházy tiež vyjadril obavu, že nový zákon v konečnom dôsledku vydláždi cestu k rozsiahlemu zavedeniu systémov na rozpoznávanie tváre. Technológie na rozpoznávanie tváre, ktoré sú teraz povolené, majú uľahčiť identifikáciu a postihovanie účastníkov protestov.
Podľa jeho názoru je to skutočné jadro súčasnej vládnej iniciatívy, zatiaľ čo všetky ostatné opatrenia sú len „šumom v pozadí“ a zámernou polarizáciou. Osobitne ho znepokojil fakt, že tieto systémy by sa v budúcnosti mohli použiť aj na „prevenciu“ priestupkov. Hadházy hovoril o hrozbe „totálneho dohľadu“, ako je to už v Číne.
Reakcia Orbánovej vlády
Začiatkom apríla 2025 sa maďarský premiér Viktor Orbán vyjadril k prebiehajúcim protestom v rozhovore pre verejnoprávnu televíziu Kossuth Rádió. Vysvetlil: „Každý môže vyjadriť svoj názor, ak chce, a to aj silou.“ Nie je však prípustné narúšať každodenný život ľudí obsadzovaním mostov.
Orbán zdôraznil, že vláda v prípade potreby prijme právne opatrenia, aby zabezpečila dodržiavanie práv občanov, ktorí neprotestujú.
Na otázku podnikateľského denníka „hvg.hu“ vláda vyjadrila svoj postoj k novele zákona zakazujúcej zhromaždenia Pride: „Napriek požiadavkám Bruselu sa Maďarsko nevzdá ochrany detí pred agresívnou LGBTQ propagandou. Predtým prijatý zákon o ochrane detí tomuto cieľu účinne slúži a každý ďalší krok vlády tento cieľ zohľadňuje.“
Pokiaľ ide o používanie rozpoznávania tváre na protestoch, vláda zdôraznila prínos pre bezpečnosť. Bence Rétvári, parlamentný štátny tajomník maďarského ministerstva vnútra, koncom marca vystúpil na túto tému v parlamente. Povedal, že používanie takýchto technológií nie je dnes ničím výnimočným. Rozpoznávanie tváre sa používa aj pri vstupe do parlamentu – a mnohí ľudia ho denne používajú na odomykanie svojich mobilných telefónov.
Podľa štátneho tajomníka musia orgány presadzovania práva držať krok s technologickým vývojom. Nie je možné vrátiť sa k starým metódam, ako sú napríklad náčrty. Moderné technológie sú podľa neho kľúčové pre udržiavanie verejného poriadku.
Šiestu demonštráciu, ktorú Hadházy ohlásil na utorok 22. apríla a ktorá bola opäť plánovaná s blokádou mosta, polícia aj súd už zamietli. Súd povolil len podujatie na inom mieste. Ako dôvod uviedol, že na predtým povolených protestoch sa zúčastnilo príliš málo ľudí. Polícia zakázala aj uzavretie mostov pre protesty 1. mája. Ako náhradné miesto konania bolo ponúknuté námestie Lajosa Kossutha pred budovou parlamentu.
Dňa 22. apríla išiel Hadházy napriek oficiálnemu zákazu príkladom: Vydal sa „na prechádzku“ sám po Alžbetinom moste – nasledovaný početnými podporovateľmi. Polícia nakoniec zasiahla, ale rozvinula sa neoficiálna protestná akcia, ktorá sa stala šiestou symbolickou okupáciou mosta.
Pokračujúce protesty, rastúce napätie
Pokiaľ ide o počet demonštrantov, Hadházy vysvetlil, že na protestoch sa priebežne zúčastňovalo niekoľko tisíc, niekedy aj desaťtisíc ľudí. Na druhej strane polícia uviedla, že na moste nikdy nebolo naraz viac ako 1 000 ľudí. Pre Hadházyho však presný počet nie je najdôležitejší – dôležité je, že ľudia vytrvajú, kým sa nedosiahne skutočná zmena.
Hadházy zdôraznil, že súčasné protesty sa od predchádzajúcich hnutí líšia tým, že budú pokračovať, kým sa nedosiahnu konkrétne politické zmeny. Na demonštráciách, ktoré zorganizoval, sa zúčastňujú členovia rôznych opozičných strán – najmä liberálneho hnutia Momentum a sociálnodemokratického Demokratikus Koalíció (DK).
Mnohí z demonštrantov vyjadrili nespokojnosť s vládou premiéra Orbána, najmä v súvislosti s obvineniami z korupcie a údajného zneužívania moci. Zúčastnili sa na nich aj skupiny, ktoré podporujú užšie vzťahy medzi Maďarskom a Európskou úniou alebo chcú vyjadriť solidaritu s Ukrajinou.
Napriek širokej podpore v rámci opozície sa objavili aj iné stanoviská. Péter Magyar, predseda novozaloženej strany TISZA (Úcta a sloboda) a v súčasnosti najvýznamnejší opozičný politik, bol skeptický. Povedal, že túto formu protestu považuje za neúčinnú, a zdôraznil, že zákony možno zmeniť len víťazstvom vo voľbách v roku 2026 a následnou zmenou vlády. Pripomenul tiež, že podobné iniciatívy už v minulosti zlyhali.
Vývoj v Maďarsku priťahuje pozornosť aj na úrovni EÚ. V tejto súvislosti odcestovala v polovici apríla 2025 do Maďarska delegácia piatich poslancov Európskeho parlamentu, aby posúdila situáciu v oblasti základných práv a právneho štátu v krajine.
Poslanci EP pod vedením holandskej političky zelených Tineke Strikovej vyjadrili znepokojenie nad najnovšími legislatívnymi a ústavnými zmenami. Hovorili o „veľmi nepriateľskej atmosfére“ voči komunite LGBTQ+. Delegácia vyzvala Komisiu EÚ, aby požiadala Európsky súdny dvor o dočasné pozastavenie platnosti kontroverzného zákona.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
