Bidenova administratíva poslala v marci tajne na Ukrajinu rakety dlhého doletu
„Z operačných dôvodov nebudem uvádzať konkrétne čísla, ale verím, že budú mať zmysel,“ povedal poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.
Bidenova administratíva v marci tajne poslala na Ukrajinu rakety dlhého doletu, aby pomohla bojujúcej krajine proti ruskej invázii.
Administratíva poslala Kyjevu ďalekonosný raketový systém (ATACMS) ako súčasť balíka pomoci vo výške 300 miliónov dolárov, povedal 24. apríla novinárom poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.
„Môžem potvrdiť, ako ste počuli od iných, že vo februári prezident nariadil svojmu tímu poskytnúť Ukrajine značný počet rakiet ATACMS na ich nasadenie na zvrchovanom území Ukrajiny,“ povedal. „Táto dodávka sa začala presúvať v marci v rámci [prezidentských právomocí], ktoré prezident schválil 12. marca, a tieto rakety dorazili na Ukrajinu.“
Administratíva už predtým poslala na Ukrajinu v septembri 2023 rakety stredného doletu ATACMS, ale až do marca neposkytovala variant dlhého doletu z obáv, že by to mohlo poškodiť vojenskú pripravenosť USA a riskovať eskaláciu konfliktu s Ruskom.
K tomu J. Sullivan uviedol, že rozhodnutie poslať Ukrajine rakety dlhého doletu ovplyvnilo niekoľko faktorov vrátane ruského nákupu rakiet dlhého doletu od Severnej Kórey, ktoré Moskva využíva na útoky na civilnú infraštruktúru vrátane tej, ktorá sa vzťahuje na potraviny, energiu a bývanie.
Uviedol, že Bidenova administratíva zvýšila svoje výrobné kapacity súvisiace s týmto zbraňovým systémom, a preto sa už neobáva, že by dodávka rakiet na Ukrajinu poškodila vojenskú pripravenosť USA.
„V mnohých prípadoch sme nemohli poskytnúť tieto ATACMS z dôvodu obáv o pripravenosť,“ povedal J. Sullivan. „V zákulisí však administratíva vo všetkých oblastiach neúnavne pracovala na vyriešení týchto obáv.“
„V súčasnosti už máme značný počet systémov ATACMS, ktoré schádzajú z výrobnej linky a dostávajú sa do amerických zásob, vďaka čomu môžeme pokračovať v poskytovaní systémov ATACMS a zároveň udržiavať pripravenosť amerických ozbrojených síl.“
Ďalším bodom obáv bola možnosť, že by Ukrajina mohla použiť rakety dlhého doletu na útok na ruské územie, čím by riskovala katastrofickú eskaláciu nepriateľských akcií.
J. Sullivan však uviedol, že vedenie v Kyjeve prejavilo ochotu zdržať sa použitia kľúčových systémov proti ruskému územiu a súhlasilo, že nepoužije ATACMS proti žiadnej časti suverénneho územia Ruska.
„Tento záväzok opakovane dodržali, pokiaľ ide o systémy, ktoré sme im poskytli,“ povedal. „Takže veríme, že dodržia aj tento záväzok.“
J. Sullivan povedal, že na porážku Ruska neexistuje „strieborná strela“, ale že rakety pravdepodobne pomôžu Ukrajine udržať alebo zvrátiť priebeh boja proti Rusku v takticky dôležitých regiónoch.
Podľa neho pokračujúca schopnosť Ukrajiny brániť sa pomôže z dlhodobého hľadiska zbaviť Rusko vôle viesť vojnu.
„Z operačných dôvodov sa nebudem zaoberať konkrétnymi číslami, ale verím, že budú mať význam,“ povedal J. Sullivan.
„Sme presvedčení, že štrukturálna dynamika tohto konfliktu je v prospech krajiny, ktorá bráni svoje vlastné územie. Sme presvedčení, že okupácia a invázia časom oslabujú vôľu a vitalitu Ruska. A pokiaľ Ukrajina dostane nástroje, ktoré potrebuje na svoju obranu, môže to robiť efektívne a môže vyhrať.“
Pôvodný článok
