Piatok 22. novembra, 2024
(Illustrácia The Epoch Times, Getty Images)

Biden obviňuje Trumpa, že zmaril zákon o ochrane hraníc. Ale veria mu to voliči? (Špeciálny report)

Dokonca aj niektorí demokrati tvrdia, že prezident čakal príliš dlho s návštevou hraníc a uznaním problému. Môže ho teraz vyriešiť?

Hraničná kríza stavia prezidenta Joea Bidena do ťažkej situácie. Jeho preferencie v dôsledku pretrvávajúceho problému klesli, ale teraz sa snaží využiť neúspech senátneho návrhu zákona o ochrane hraníc na to, aby z krízy obvinil bývalého prezidenta Donalda Trumpa.

“Odteraz až do novembra budú Američania každý deň vedieť, že jediným dôvodom, prečo hranica nie je zabezpečená, je Donald Trump a jeho republikánski priatelia z MAGA,” povedal prezident Biden začiatkom februára po tom, čo republikáni v Kongrese zmarili obojstranný návrh zákona o ochrane hraníc, ktorý bol pripravený podpísať.

Najnovšie prieskumy však ukazujú, že prezidentovo posolstvo zrejme nenachádza odozvu u nezávislých voličov, ani u mnohých jeho priaznivcov. Tí sú znepokojení jeho neschopnosťou riešiť otázku hraníc.

Prezident Biden vo svojom nedávnom prejave o stave federácie pokračoval v prenášaní viny na svojho predchodcu a republikánov v Kongrese a povedal, že “politika zmarila” jeho nedávny zákon o ochrane hraníc.

“Môžeme bojovať o hranicu, alebo ju môžeme opraviť. Som pripravený ju opraviť. Pošlite mi zákon o ochrane hraníc hneď,” povedal v plamennom príhovore.

Demokrati sú však v tejto otázke rozdelení. Progresívni demokrati sú proti akémukoľvek obmedzeniu azylu. Chcú zabezpečiť možnosť ilegálnych prisťahovalcov požiadať o azyl na hraniciach. V prvých dňoch Bidenovej vlády zohrali významnú úlohu pri formovaní imigračnej politiky prezidenta a zvrátení hraničných opatrení Trumpovej administratívy.

Demokrati v červených a kolísavých štátoch (swing states) a okresoch medzitým vyjadrujú obavy z nárastu počtu ilegálnych prechodov. Vyzývajú prezidenta Bidena, aby prijal výkonné opatrenia na riešenie tohto problému.

Senátor Jon Tester (Demokrati, štát Montana), ojedinelý demokrat z červeného štátu v Senáte, poslal 29. februára prezidentovi Bidenovi list, v ktorom ho vyzval, aby zabezpečil hranice.

“To, čo sa deje na južnej hranici, je jednoducho a jasne neprijateľné,” napísal v liste. “Úctivo vás vyzývam, aby ste využili všetky zostávajúce nástroje, ktoré máte k dispozícii, na posilnenie bezpečnosti hraníc tam, kde je to možné.”

Prezident Joe Biden sa 29. februára 2024 rozpráva s agentmi hraničnej hliadky blízko americko-mexickej hranice v Brownsville v Texase. (Jim Watson/AFP cez Getty Images)

Väčšina chce Trumpov hraničný múr

Podľa nového prieskumu Monmouth University viac ako 6 z 10 Američanov považuje ilegálne prisťahovalectvo za veľmi vážny problém.

Ten istý prieskum ukázal, že 53% Američanov podporuje výstavbu hraničného múru na hraniciach USA s Mexikom. Ide o prvý prípad, že väčšina respondentov podporila toto opatrenie od roku 2015, kedy prieskumný inštitút začal klásť túto otázku. Počas Trumpovej vlády sa podpora výstavby múru nedostala nad 44%.

Republikáni a nezávislí v najnovšom prieskume vyjadrili silnú podporu múru na hraniciach – 86% a 58%. Naopak, túto myšlienku podporilo len 17% demokratov.

“Ilegálne prisťahovalectvo sa v tomto roku stalo hlavnou témou prezidentských volieb. Podľa iných prieskumov Monmouthu je to najslabšia oblasť Bidenovej politiky, a to aj medzi jeho demokratickými kolegami,” uviedol vo vyhlásení Patrick Murray, riaditeľ nezávislého inštitútu Monmouth University Polling Institute.

Podľa toho istého prieskumu 61% respondentov podporuje program prezidenta Trumpa “Zostaňte v Mexiku”. Trumpova administratíva zaviedla program, ktorý vyžaduje, aby budúci žiadatelia o azyl zostali v Mexiku, kým sa ich žiadosti spracujú.

V prvý deň svojho pôsobenia v úrade prezident Biden zastavil proces pridávania ilegálnych prisťahovalcov do programu “Zostaňte v Mexiku” a začal púšťať ďalších ilegálnych prisťahovalcov do USA. V októbri 2021 vydal minister pre vnútornú bezpečnosť Alejandro Mayorkas memorandum, ktorým program v plnom rozsahu zrušil. Mayorkas tvrdil, že žiadatelia o azyl boli v rámci programu “vystavení počas čakania v Mexiku ujme”.

Obhajcovia bezpečnosti na hraniciach však tento program vyzdvihujú pre jeho účinnosť pri obmedzovaní ilegálneho prisťahovalectva, pretože ukončil tzv. postup “chyť a pusť”, teda procedúru, pri ktorej sú ilegálni prisťahovalci vpustení do USA s termínom súdu v ďalekej budúcnosti.

Hraničný múr USA v Jacumba, Kalifornia, 22. februára 2024. (John Fredricks/The Epoch Times)

„Príliš málo, príliš neskoro

Len týždeň pred prejavom o stave Únie sa prezident Biden vybral na južnú hranicu, aby posilnil svoje tvrdenie, že republikáni zmarili jeho zákon o ochrane hraníc. Jeho návšteva v texaskom Brownsville sa kolidovala s cestou bývalého prezidenta Trumpa do Eagle Pass v Texase.

Národná rada pohraničných hliadok, ktorá zákon o ochrane hraníc podporila, odsúdila prezidentovu plánovanú cestu do Brownsville ako taktiku na záchranu svojho predsedníctva a označila ju za “príliš málo a príliš neskoro”.

Brownsville bol kedysi epicentrom ilegálneho prisťahovalectva na južnej hranici. V máji 2023 mesto vyhlásilo stav núdze.

John Cowen, starosta Brownsville, uviedol, že jeho mesto s menej ako 200 000 obyvateľmi pomohlo od roku 2021 viac ako 240 000 ilegálnym prisťahovalcom.

Počet ilegálnych prechodov sa v posledných mesiacoch výrazne znížil, čiastočne vďaka iniciatívam texaského guvernéra zameraným na zabránenie ilegálnemu prisťahovalectvu, vrátane budovania zábran proti prenasledovaniu a vracania ilegálnych prisťahovalcov späť do Mexika. Približne desať rokov to bol najrušnejší región pre ilegálne prekračovanie americko-mexickej hranice.

Pedro Cardenas, člen komisie mesta Brownsville, sa domnieva, že prílev migrantov sa ešte neskončil. Hovorí, že v mexickom meste Matamoros na druhej strane hranice sú tisíce migrantov, ktorí čakajú na pohovor v rámci nového programu americkej vlády cez mobilnú aplikáciu.

V rámci Bidenovho rozšíreného programu podmienečného vpustenia si môžu žiadatelia o azyl počas čakania mimo krajiny naplánovať stretnutie pomocou telefónnej aplikácie Colnej a hraničnej ochrany (CBP), známej ako CBP One.

Migranti, ktorí dostanú termín na pohovor, môžu vstúpiť do Spojených štátov cez vstupný port a požiadať o pracovné povolenie v USA po tom, čo sú prepustení zo zadržania. Konzervatívci odsúdili prezidentovo rozhodnutie rozšíriť tento program a obvinili ho zo zneužitia imigračných právomocí administratívy.

Ilegálni imigranti sa zhromažďujú po prekročení hraničného múru s USA v Jacoumba v Kalifornii 10. januára 2024. (John Fredricks/The Epoch Times)

Pán Cardenas, ktorý v roku 2020 hlasoval za Joea Bidena, pre The Epoch Times povedal, že prezidentova návšteva prišla neskoro.

“Myslím, že tu mal byť o niečo skôr,” povedal. “Keď cez nás denne prechádzali tisíce ľudí, on tu nebol.”

Pán Cardenas povedal, že počká, ako sa situácia vyvinie v nasledujúcich mesiacoch, a až potom sa rozhodne, či bude za prezidenta Bidena hlasovať v novembri. Povedal, že chce vidieť posun v politike a konkrétne kroky zo strany prezidenta na riešenie problému hraníc.

50-ročný Martin Aguilera je synom migrantov z Mexika. Narodil sa a vyrastal v Brownsville.

Z hraničnej krízy obviňuje prezidenta Bidena aj mexického prezidenta Andrésa Manuela Lópeza Obradora.

“Hlasoval som za prezidenta Bidena. Myslel som si, že bude dobrým prezidentom. Ale nezdá sa mi to,” povedal pre The Epoch Times. “Som demokrat, ale budem hlasovať za Trumpa.”

Pán Aguilera povedal, že vo voľbách v roku 2024 bude prvýkrát voliť republikánskeho prezidenta.

“Moja matka a otec prišli z Mexika a prišli pracovať legálne,” povedal Aguilera.

Je rozrušený z toho, ako sa jeho peniaze a peniaze ostatných daňových poplatníkov míňajú na ilegálnych prisťahovalcov. Kritizoval napríklad program Southwest Key vo svojom okrese, ktorý dostáva finančné prostriedky od federálnej vlády na poskytovanie útočiska pre maloletých bez sprievodu prostredníctvom ministerstva zdravotníctva a sociálnych služieb.

“Tieto deti sa správajú zle. Robia si, čo chcú. Vyvolávajú šarvátky s inými ľuďmi. Nikto s tým nemôže nič urobiť, pretože vláda tie deti chráni. Dostávajú najlepšie jedlo. Dostávajú najlepšie oblečenie. Kto to platí? Platíme za ne my,” povedal.

“Dostáva sa im špeciálnej starostlivosti vrátane psychológov, lekárov a očných lekárov. Všetko majú zadarmo. Ak chcem ísť k lekárovi, musím zaplatiť veľa peňazí.”

Imigrácia sa dostáva do popredia

Podľa nedávneho prieskumu agentúry Gallup Američania označujú prisťahovalectvo za najväčší problém, ktorému národ čelí. V prieskume sa zúčastnilo 1 016 ľudí zo všetkých 50 štátov a vyjadrovali sa k tomu, čo považujú za najzávažnejší problém krajiny.

Imigrácia sa umiestnila pred všetkými ostatnými témami vrátane vlády, ekonomiky a inflácie – podľa Gallupu sa prvýkrát od roku 2019 stala najpálčivejším problémom.

Potraty, ktoré sú prioritou demokratov, sa do zoznamu ani nedostali. Vo voľbách do Kongesu v roku 2022 boli potraty vyhodnotené ako hlavná starosť voličov po zániku rozsudku Roe vs. Wade.

Okrem toho rekordných 55% respondentov, čo je o osem percentuálnych bodov viac ako minulý rok, uviedlo, že nárast ilegálneho prisťahovalectva predstavuje kritickú hrozbu pre životné záujmy USA.

Účastníci počúvajú bohoslužbu na zhromaždení „Take Our Border Back Convoy“ v Quemado v Texase, 3. februára 2024. (Michael Gonzalez/Getty Images)

Niekoľko prieskumov verejnej mienky tiež ukázalo, že prezident Biden má veľmi nízke preferencie pod vplyvom imigrácie na americko-mexických hraniciach.

Podľa nedávneho prieskumu spoločnosti Morning Consult 84% voličov v kľúčových štátoch, kde sa bojuje o priazeň voličov, uviedlo, že otázka imigrácie bude “dôležitá” pri ich rozhodovaní, ako budú v novembrových voľbách hlasovať.

Imigrácia však nie je jedinou oblasťou, v ktorej Američania dávajú súčasnému prezidentovi nízke hodnotenie.

“Prezident Biden výrazne zaostáva za každým moderným predchádzajúcim prezidentom, usilujúcim sa o znovuzvolenie, v rade ukazovateľov, podľa ktorých sa voliči rozhodujú, či niekoho opätovne zvolia,” uviedol pre CNN Mohamed Younis, šéfredaktor Gallupu, pričom spomenul otázky, ako je ekonomika a riešenie blízkovýchodného konfliktu.

„Nie je úprimný

Republikáni v Senáte odmietli zákon o ochrane hraníc s odôvodnením, že jeho ustanovenia nie sú dostatočne prísne.

Väčšina republikánov v Snemovni reprezentantov je teraz zjednotená v názore: Prezident Biden musí obnoviť hraničnú politiku z čias Trumpa.

Domnievajú sa tiež, že jediný dôvod, prečo sa prezident Biden teraz zaoberá hranicou, je ten, že to odhaľuje jeho politickú zodpovednosť. Myslia si, že kríza na hraniciach ho v novembri prinúti odísť z funkcie.

“Nie je úprimný, pokiaľ ide o hranice,” povedal pre The Epoch Times Tom Emmer (Republikán, štát Minnesota), člen Snemovne reprezentantov.

“Ak by to tak bolo, zrušil by 64 výkonných nariadení, ktoré podpísal od svojho nástupu do funkcie a ktoré v skutočnosti zrušili všetku skvelú prácu, ktorú Donald Trump a jeho administratíva vykonali na utesnenie hraníc,” povedal.

S tým súhlasil aj poslanec Matt Gaetz (Republikán, štát Florida.). “Prezident Biden radšej obviňuje republikánov, pričom likviduje Trumpovu pohraničnú politiku, ktorá skutočne fungovala,” povedal.

Prezident Biden na začiatku svojej funkcie sľuboval, že zvráti imigračnú politiku predchádzajúcej administratívy a označil ju za “krutú a bezohľadnú”. V prvý deň svojho pôsobenia zdôraznil, že jeho prístup vytvorí “spravodlivý, usporiadaný a humánny” imigračný systém a zároveň zavedie účinnejšie opatrenia na ochranu hraníc.

Pod jeho dohľadom sa však výrazne zvýšil počet ilegálnych prisťahovalcov, ktorí svojim počtom prekonávali jeden rekord za druhým.

(Hore) Trumpov priaznivec sa pripojil k protestu pred školou na Coney Island, ktorá začala ubytovávať ilegálnych prisťahovalcov v telocvični v New Yorku 16. mája 2023. (Dole) Priaznivci sa zúčastňujú na predvolebnej akcii prezidenta Joea Bidena v Atlante 9. marca 2024. (Foto: Spencer Platt/Getty Images, Megan Varner/Getty Images)

Mnohí ľudia, dokonca aj liberálne médiá, ukazujú prstom na Bidenovu administratívu a vinia ju za krízu, ktorá sa teraz rozšírila do veľkých miest po celej krajine.

Pán Cowen, demokratický starosta mesta Brownsville, si nemyslí, že hraničná kríza predstavuje významný problém iba pre prezidenta Bidena a jeho stranu v roku 2024.

“Myslím si, že je to problém pre obe strany,” povedal pre The Epoch Times. “Chceme lepší proces prisťahovalectva. Chceme bezpečnejšie hranice. Nemyslím si, že nájdete niekoho, kto s tým nesúhlasí. Ide len o to, ako to dosiahnuť.”

Niektorí priaznivci prezidenta Bidena nesúhlasia s kritikou, ktorá sa na prezidenta zniesla v súvislosti s riešením hraničnej krízy.

“Republikáni kričia, že potrebujú ochranu hraníc, a teraz pre ňu nechcú hlasovať,” povedal pre NTD Roy Cerda z Brownsville.

Názory na hraničnú krízu sa medzi voličmi v celej krajine líšia.

67-ročný Joel Geffen z Ann Arbor v Michigane nesúhlasí s prístupom prezidenta Trumpa, ktorý požaduje “masové deportácie s podporou armády”.

“To neznie ako krajina, v ktorej som vyrastal,” povedal J. Geffen pre The Epoch Times.

“Netvrdím, že prisťahovalectvo nie je problém. Čo tak ho riešiť ľudským spôsobom? Sú to ľudské bytosti,” povedal.

Kathleen Endleilovám obyvateľka Dearbornu v Michigane, hovorí, že keď ide o novembrové voľby, “hranicou až tak znepokojená nie je”.

“Väčšina prichádzajúcich ľudí sú buď utečenci, alebo migrujúci pracovníci, ktorí vykonávajú práce, ktoré my robiť nechceme,” povedala pre The Epoch Times.

“Buďme úprimní. Nechcem byť na poli a zbierať hrozno. A práve to budú robiť oni. Každý, kto hovorí niečo iné, rozpráva nezmysly.”

Migrujúci pracovník pracuje na farme v Homestead na Floride 11. mája 2023. (Foto: Chandan Khanna/AFP via Getty Images)

Nathan Page, obyvateľ mesta Dearborn v Michigane, odovzdal svoj hlas v demokratických primárkach, ale nezákružkoval žiadneho kandidáta. Nie je spokojný s prístupom prezidenta Bidena k problémom, ako je inflácia a hraničná kríza.

“Prial by som si, aby to nevyzeralo tak chaoticky,” povedal pán Page pre The Epoch Times. “Američania nemajú až tak radi chaos.”

Kriminalita prehlbuje stranícke rozdiely

Počas prejavu o stave Únie prerušila prezidenta Marjorie Taylorová Greenová (Republikánka, štát Georgia) a žiadala, aby sa vyjadril k nedávnej vražde Laken Rileyovej, študentky ošetrovateľstva z Atén v Georgii, ktorú údajne zabil ilegálny prisťahovalec.

Prezident Biden sa odklonil od scenára. “Lincoln Rileyová, nevinná mladá žena, ktorú zabil ilegál. Presne tak,” povedal a nesprávne vyslovil meno študentky ako Lincoln.

Potom sa obrátil na rodičov L. Rileyovej: “Moje srdce je s vami, pretože som sám prišiel o deti.”

Prezident Biden sa však dostal pod paľbu kritiky zo strany progresívcov za to, že o vrahovi hovoril ako o “ilegálnom“ namiesto “bez dokladov”.

9. marca vyjadril ľútosť nad použitím slova “ilegálny”.

“Osoba bez dokladov. A nemal som použiť slovo ‚ilegálny‘. Má to byť ‚bez dokladov‘,” povedal prezident Biden počas rozhovoru pre televíziu MSNBC.

“Áno,” odpovedal prezident Biden na otázku, či ľutuje svoje slová.

Vražda L. Rileyovej vyvolala v celej krajine ďalšie rozhorčenie nad hraničnou politikou Bidenovej administratívy.

Dvadsaťdvaročná študentka sa stratila 22. februára po rannom behu v okolí univerzity v Georgii. Jose Antonio Ibarra, ilegálny prisťahovalec z Venezuely, ktorý vstúpil do krajiny pred 18 mesiacmi, bol zatknutý a obvinený z jej vraždy.

Ilegálni imigranti sa 30. apríla 2010 prechádzajú na dvore vo väznici Maricopa County vo Phoenixe. (Foto: John Moore/Getty Images)

Hoci tento incident šokoval mnohých Američanov, demokrati o tejto tragickej udalosti väčšinou mlčali. Reprezentantka Katie Porterová (Demokratka, štát Kalifornia), ktorá podporovala politiku na podporu ilegálneho prisťahovalectva, v rozhovore pre CNN uviedla, že jeden incident “by nemal formovať našu celkovú imigračnú politiku”.

Nejde však o zriedkavé prípady. Minulý rok Juan Carlos Garcia-Rodriguez ilegálne prekročil hranice Spojených štátov z Guatemaly a o niekoľko mesiacov neskôr bol zatknutý a obvinený zo sexuálneho útoku a vraždy 11-ročného dievčaťa v Pasadene v Texase.

Podľa údajov Imigračného a colného úradu (ICE) bolo vo fiškálnom roku 2023 zatknutých 73 822 osôb bez štátnej príslušnosti s trestnou minulosťou.

V súvislosti s nimi bolo vznesených 290 178 obvinení a odsúdení, pričom na jedného človeka pripadali v priemere štyri obvinenia. Išlo o 33 209 útokov, 4 390 sexuálnych útokov, 7 520 trestných činov so zbraňou, 1 713 obvinení alebo odsúdení za vraždu a 1 655 trestných činov únosu.

Po zabití L. Rileyovej schválila 29. februára Snemovňa reprezentantov štátu Georgia návrh zákona, ktorý by umožnil polícii identifikovať ilegálnych prisťahovalcov, zatknúť ich a zadržať na účely deportácie.

Starosta New Yorku Eric Adams tiež nedávno vyzval na rozsiahle zmeny v mestskej azylovej politike po tom, ako sa niekoľko trestných činov v meste dalo do súvislosti s nárastom počtu ilegálnych prisťahovalcov.

28. februára verejne podporil zmenu, ktorá by umožnila príslušníkom ICE v New Yorku deportovať prisťahovalcov obvinených zo spáchania trestných činov. V súčasnosti politika v New Yorku chráni ilegálnych prisťahovalcov pred federálnymi imigračnými úradmi.

Prieskumy a odborníci predpovedajú, že imigrácia a otázky hraníc budú aj naďalej predstavovať hlavné obavy voličov a že obe strany budú pokračovať vo vzájomnom obviňovaní.

Bývalý prezident Trump bude naďalej viesť kampaň zameranú na svoju minulú imigračnú politiku, ktorá podľa neho zvyšuje bezpečnosť Ameriky. Medzitým bude prezident Biden naďalej propagovať svoj návrh zákona a Američanom bude tvrdiť, že teraz je v otázke bezpečnosti hraníc pevný, pričom stále uplatňuje “humánny” prístup, a za pretrvávajúcu krízu môže prezident Trump.

Do akej miery bude o tom schopný presvedčiť Američanov, môže rozhodnúť o výsledku volieb.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj