Bezdomovectvo: v zimných mesiacoch ešte väčším problémom
Napriek tomu, že o téme bezdomovectva sa veľa nehovorí, je to veľmi aktuálna téma a vyžaduje si včasné riešenie najmä v zimnom období, kedy sú ľudia na ulici ohrození najviac. Bezdomovectvo je prejav chudoby, kedy človek stráca svoj domov. Je formou sociálneho vylúčenia zo spoločnosti a negatívne ovplyvňuje psychiku ľudí. Netýka sa iba ľudí v produktívnom veku, ale aj dôchodcov, mladších ľudí a detí. Problematiku bezdomovectva a z neho vyplývajúcu potrebu bývania nerieši legislatívne žiadny zákon. O túto medzeru v zákone sa najčastejšie starajú charity a občianske združenia, ako aj dobrovoľníci snažiaci sa pomáhať ľuďom v núdzi preklenúť ťažké životné obdobia podľa ich individuálnych potrieb.
Bezdomovectvo nie je novým fenoménom; existoval v spoločnosti už dlhšie, niektoré režimy ho však tabuizovali.
ETHOS typológia bezdomovectva vypracovaná Európskou federáciou národných organizácií pracujúcich s bezdomovectvom (FEANTSA) od roku 2002 poukázala na skutočnosť, že ľudia bez domova tvoria iba špičku oveľa rozsiahlejšej a hlbšej problematiky, ako je prespávanie na ulici. Typológia zhrnula 7 kategórií bezdomovectva a vylúčenia z bývania. Podľa nej bezdomovec nie je iba človek bez domova či prístrešku, ale aj osoba bývajúca v neistých či neprimeraných podmienkach a osoby, ktorým hrozí strata domova.
Ako si ľudia obyčajne predstavujú bezdomovca? Pri tomto slove sa nám vyjaví v človek so zanedbaným oblečením, prespávajúci v nocľahárni alebo na lavičke v parku, ktorý sa cez deň potuluje ulicami. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, že ľuďmi bez domova nemusia byť iba tí, o ktorých to prezrádza ich oblečenie?
„Je veľmi náročné dať tento stav „do presných čísel“. V dnešnej dobe, aj vďaka Nízkoprahovému dennému centru (NDC), je na prvý pohľad ťažké rozoznať ľudí bez domova. Sú čistí, pekne oblečení – aj vďaka charite,“ napísala pre Epoch Times Trnavská arcidiecézna charita a tiež dodala: „V Trnave je približne 300 ľudí bez domova. Našimi klientmi sú ale aj ľudia, ktorí bývajú, no sú ohrození stratou prístrešia. Takisto by sa mohli medzi ľudí bez domova rátať aj zamestnanci fabrík, ktoré im ponúkajú prácu aj s ubytovaním. Ak nepracujú – nebývajú, a teda prespávajú na ulici alebo v nocľahárni.“
FEANTSA definuje domov ako bezpečné, dôstojné a zdraviu nezávadné miesto, v ktorom má človek svoje práva, priestor na súkromie a sociálne vzťahy. Ľudí bez domova trápia rôzne problémy. Aj vďaka terénnej sociálnej službe, tzv. streetworku, vyhľadávajú pracovníci a dobrovoľníci ľudí v nepriaznivej situácii priamo v teréne. Spoliehajú sa aj na pomoc obyvateľov, ktorí môžu nahlásiť miesta, kde sa ľudia bez domova zdržujú. Môžu tak urobiť na telefónnom čísle 0951 696 836.
Podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021 predstavuje osoby bez domova až 71 076 ľudí. Tvoria ich prevažne obyvatelia s nahláseným pobytom na obecnom/mestskom úrade, ktorí nemajú nahlásenú adresu trvalého pobytu a ich adresu nebolo možné určiť. Sú prevažne slovenskej, maďarskej a rómskej národnosti.
Podľa Trnavskej arcidiecéznej charity patria medzi najčastejšie dôvody bezdomovectva exekúcie a strata kontaktu s rodinou.
„Všetky elementy spolu úzko súvisia, 90% ľudí bez domova nadmerne užíva návykové látky – najčastejšie alkohol. Nadmerné užívanie návykových látok im výrazne sťažuje nástup do zamestnania, liečba resp. detoxikačná liečba je skomplikovaná dlhmi v zdravotnej poisťovni, z čoho vznikajú už spomínané exekúcie. Je to začarovaný kruh,“ vysvetľuje charita.
Ako možno riešiť túto situáciu?
Nepriaznivá životná situácia ľudí v núdzi sa môže zdať často bezvýchodisková, existujú však rôzne formy pomoci. Jednou z nich je nocľaháreň.
„Mesto Trnava prevádzkuje nocľaháreň, kde môžu ľudia bezplatne prespať. Potrebujú na to však potvrdenie od lekára o bezinfekčnosti a následne im je vydaná vstupná kartička do nocľahárne. Nocľaháreň je rozdelená na ženskú a mužskú časť. Momentálne prebieha tzv. „zimný režim“. Ľudia môžu prísť od 17:00 a zdržať sa až
do 9:00. Počas ostatných mesiacov v roku je otváracia doba 19:00-7:00. Musia ale rešpektovať pravidlá nocľahárne, na ktoré dohliada nočná služba,“ napísala charita pre Epoch Times.
Ďalšiu formu pomoci predstavuje aj terénna sociálna služba, ktorá ponúka ľuďom na ulici čaj, deku, ošetrenie rán a sociálne poradenstvo. Je poskytovaná anonymne a jej pracovníci a dobrovoľníci sa snažia motivovať ľudí k využívaniu ďalších služieb pri riešení ich životnej situácie.
Občianske združenie Proti prúdu vydáva časopis Nota Bene a ich predaj a distribúcia je sociálnou službou pre ľudí bez domova. Predaj časopisov pomáha bezdomovcom vybudovať si dôstojný príjem a zabezpečiť si základné potreby. Týmto spôsobom sú tiež v kontakte s ľuďmi a predaj im dodáva sebahodnotu a sebaúctu, pretože aktívne prispievajú k zlepšeniu svojej situácie a prejavujú vôľu v začlenení sa do spoločnosti.
Poznáme tri typy bezdomovectva: zjavné, skryté a potenciálne. Do kategórie zjavného bezdomovectva patria ľudia túlajúci sa po uliciach, staniciach či v parkoch. Z ich výzoru vieme jasne odhadnúť ich postavenie, pretože zjavne poukazuje na situáciu, v ktorej sa ocitli. Skryté bezdomovectvo sa týka ľudí, o ktorých by sme to na prvý pohľad nepovedali, pretože nevyzerajú ako ľudia v núdzi a nič o nich neprezrádza, že by mohli byť v ťažkej životnej situácii a potrebujú pomoc. Do kategórie potenciálnych bezdomovcov patria ľudia, ktorí síce ešte nie sú bez domova, ale hrozí im jeho strata.
Podľa FEANTSA aj ľudia žijúci v neštandardných podmienkach patria medzi ľudí bez domova. Národná analytická správa Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021 zaraďuje do nekonvenčných obydlí napríklad chatrče, neskolaudované rodinné domy, rekreačné a mobilné objekty. Podľa typológie ETHOS patria tieto obydlia do kategórie nevyhovujúceho bývania. Bývanie odzrkadľuje životnú úroveň obyvateľstva.
Chatrče tvoria 36,4 % obydlí na Slovensku, čo predstavuje 37 276 obyvateľov. Väčšina týchto obydlí nedisponuje prístupom k vodovodu, elektrine, splachovaciemu záchodu. Nekonvenčné obydlia sa nachádzajú najmä na východnom Slovensku v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom kraji. Táto problematika sa týka najmä rómskych osád naprieč celým Slovenskom. Europoslanec Younous Omarjee vyjadril rozčarovanie po návšteve rómskej osady v Petrovciach nad Laborcom v roku 2022. Podľa jeho vyjadrenia „je hanbou Slovenska a Európy, že niektorí Rómovia žijú v podmienkach ako v stredoveku.“
Výbor OSN odporučil prijať opatrenia na odstránenie rasovej diskriminácie Rómov a zlepšenie ich životných podmienok, vrátane posilnenia práva na bývanie.
Podľa odborníkov na problematiku bezdomovectva a rómskych otázok by malo byť dôstojné bývanie základným ľudským právom. V dnešných časoch si len málo mladých ľudí môže dovoliť kúpiť vlastné bývanie, výška úrokov na hypotékach stúpa a mladí preto ostávajú bývať doma s rodičmi. Tí, čo hypotéky majú, zažívajú často strach kvôli zodpovednosti, ktorú nosia na pleciach, pretože stačí hocijaká nepredvídaná situácia a môžu zostať bez práce a možnosti splácať hypotéku.
V súčasnosti ponúka štát príspevok na bývanie, o ktorý môžu požiadať ľudia poberajúci dávku v hmotnej núdzi. Pre jednotlivca predstavuje sumu 95,20 eur mesačne, pre dve osoby ide o sumu 161,60 eur.
Väčšina problémov bezdomovcov sa na ulici prehlbuje. Snažia sa o jediné – prežiť deň. Preto je dôležité zachytiť človeka bez domova v počiatočnej fáze jeho pobytu na ulici, aby sa mohol jednoduchšie vrátiť do života a k svojim dobrým návykom.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
