Sobota 21. septembra, 2024
Na snímke ukončená výstavba Pamätníka Česko-Slovenského armádneho zboru na Dukle v roku 1949. Pamätník sa nachádza v katastrálnom území obce Vyšný Komárnik. Jeho vybudovaním v priestore bojov Karpatsko-duklianskej operácie vláda Česko-Slovenskej republiky vzdala hold padlým vojakom 1. česko-slovenského armádneho zboru. Pamätník bol postavený v roku 1949 a jeho autorom je Ing. architekt Jozef Grus. Pri pamätníku leží vojenské pohrebisko – cintorín, na ktorom je pochovaných 565 príslušníkov zboru. (Zdroj: S láskavým dovolením vnukov Valenta Mádelu (v hornom rade 4. sprava)

Bez SNP by podľa historika nevypukla Karpatsko-duklianska operácia

Bez Slovenského národného povstania (SNP) by nevypukla Karpatsko-duklianska operácia (KDO). Išlo o jednu z najväčších horských bitiek druhej svetovej vojny. Cieľom operácie bolo poskytnúť čo najrýchlejšiu pomoc SNP. Uviedol to historik Vojenského historického ústavu (VHÚ) Bratislava Peter Holík.

„Spojenie medzi SNP a KDO je veľmi veľké. SNP vypuklo 29. augusta 1944 a KDO o pár dní neskôr, 8. septembra 1944. Dôvodom vypuknutia KDO bolo, aby sa vojaci sovietskej Červenej armády a 1. československého armádneho zboru v ZSSR prebili cez Karpaty a spojili priamo s povstalcami, ktorí v tom čase už čelili nemeckej armáde na území stredného Slovenska, predovšetkým v trojuholníku, Banská Bystrica – Zvolen – Brezno. Môžeme povedať, že bez SNP by nevypukla KDO, keďže sovieti v Karpatoch v tom čase neplánovali takmer žiadne útočné operácie. Cieľom KDO bolo poskytnúť čo najrýchlejšiu vojenskú, materiálnu a ľudskú pomoc SNP,“ povedal Holík.

Pôvodný politický cieľ sa podľa neho nepodarilo naplniť, pretože v pôvodnom pláne KDO sa rátalo, že Karpaty budú prekročené za päť dní a vojská sa dostanú z poľského mesta Krosno do Prešova.

„Postup bol určený v priemere 20 kilometrov na deň, čiže vzdialenosť 100 kilometrov mala byť prekonaná za päť dní. Tie boje však nabrali tak urputný charakter, že operácia napokon vstupuje do dejín druhej svetovej vojny ako jedna z najväčších horských bitiek. Trasu medzi Krosnom a Svidníkom prekonávali vojská štyri a pol mesiaca. V čase, keď bol teda oslobodený Svidník, tak povstalci už dávno bojovali partizánskym spôsobom boja, keďže povstanie bolo potlačené už koncom októbra 1944. Vojská, ktoré im mali prísť na pomoc, boli uviaznuté stále v Karpatoch na území severovýchodného Slovenska, čiže tento cieľ naplnený nebol. Napriek tomu KDO veľmi výrazne pomohla SNP. Jednak tým, že viazala enormné množstvo nemeckých vojenských síl v priestore Karpát, ktoré nemohli byť preto nasadené priamo do územia SNP,“ vysvetlil Holík.

Na snímke Ludvík Svoboda. Počas prvej svetovej vojny slúžil v rakúsko-uhorskej armáde a následne v česko-slovenských légiách a počas druhej svetovej vojny velil 1. československému armádnemu zboru na východnom fronte. Pôsobil ako minister národnej obrany Československej republiky (ČSR) v rokoch 1945 – 1950 a v rokoch 1968 – 1975 bol prezidentom Československej socialistickej republiky (ČSSR). (Zdroj: Stanislav Tereba, www.tereba.com / Fredy.00 / wikipedia)

Sám Ludvík Svoboda sa neskôr vyjadril, že ten kto prežil tieto boje, na ne dozaista nikdy nezabudne.

Sovieti podľa jeho slov pomáhali predovšetkým aj dodávkami zbraní. „Medzi letiskami v Krosne a Tri Duby v Sliači sa vytvoril jeden z najväčších leteckých mostov druhej svetovej vojny. Od vypuknutia operácie takmer každý deň štartovali dopravné lietadlá, ktoré prepravovali na územie SNP materiál, výstroj a výzbroj. Dôležitým momentom, ktorý je potrebné spomenúť, bolo to, že sa začala postupne prepravovať aj 2. československá samostatná paradesantná brigáda, ktorá bola, môžeme povedať, že najelitnejšou jednotkou v rámci celého 1. československého armádneho zboru v ZSSR a práve jej zosadenie na územie SNP pomohlo zastabilizovať povstalecký front na tých najkritickejších úsekoch,“ doplnil Holík s tým, že povstalci tak vydržali vzdorovať nemeckej presile iba dva mesiace.

Prečítajte si aj