Pondelok 31. marca, 2025
Predsedníčka talianskej vlády Giorgia Meloniová (Juan Mabromata/ Getty Images)

„Bez hlboko zakorenenej identity nemôžeme byť znovu veľkí.“ Prejav Giorgie Meloniovej na konferencii CPAC

Neskrátený prejav talianskej premiérky Georgie Meloniovej na konferencii konzervatívcov CPAC 22. februára 2025.

Veľmi pekne ďakujem za túto príležitosť pozdraviť vás, vašich hostí a najmä úžasných ľudí z CPAC. Viete, ako veľmi si toto stretnutie vážim, a nemohla som si ho nechať ujsť, aj keby som sa ho mala zúčastniť na diaľku. Dnes sa vám prihováram s hrdosťou ako predsedníčka vlády mimoriadneho národa, ktorým je Taliansko – národa s hlbokým a nezlomným putom k Spojeným štátom.

Toto puto je utvárané dejinami a spoločnými princípmi a je stelesnené nespočetným množstvom Američanov talianskeho pôvodu, ktorí po celé generácie prispievali k prosperite Ameriky. Dovoľte mi teda, aby som im povedala: ďakujem. Ďakujem vám, že ste výnimočnými vyslancami talianskej vášne, tvorivosti a geniality.

Tomuto úžasnému národu, Taliansku, venujem všetku svoju energiu. Naša vláda neúnavne pracuje na obnove Talianska a jeho právoplatného miesta na medzinárodnej scéne. Realizujeme reformy, modernizujeme a znovu si nárokujeme svoju úlohu svetového lídra.

Naším cieľom je vybudovať Taliansko, ktoré opäť ohromí svet. A môžem vám povedať, že to dokazujeme. Hlavný prúd propagandistických médií predpovedal, že konzervatívna vláda Taliansko izoluje, vymaže ho z mapy sveta, odplaší investorov a potlačí základné slobody.

Mýlili sa. Ich príbeh bol falošný. Skutočnosť je taká, že Taliansko prosperuje.

Zamestnanosť je na rekordnej úrovni, naša ekonomika rastie, naša fiškálna politika sa vrátila na správnu cestu a tok nelegálnej migrácie sa za posledný rok znížil o 60 %. A čo je najdôležitejšie, rozširujeme slobodu vo všetkých aspektoch života Talianov. Prečo? Pretože my konzervatívci robíme to, čo hovoríme.

Robíme to, čo je správne. Bojujeme za to, čomu veríme. A čo viac, dôverujeme ľuďom, nebojíme sa ich.

Na rozdiel od globalistických elít, ktoré veria, že vláda by mala ľudí vychovávať a nútiť ich prijímať politiku, ktorú si nikdy nežiadali, my veríme v demokraciu. Slúžime ľuďom. Nevládneme im.

CPAC tento boj pochopil. CPAC tomuto boju porozumel. A znovu vám za to chcem poďakovať. Nikdy ste sa nevzdali, ani v tých najťažších časoch. Bojovali ste za nové víťazstvo. Vybudovali ste globálnu sieť, ktorá dala hlas miliónom umlčaných ľudí, aby konzervatívci na celom svete vedeli, že nie sú sami.

A nie sme sami, však? CPAC to pochopil. CPAC pochopil skôr ako mnohí iní, že politický a kultúrny boj za konzervatívne hodnoty nie je len americkým bojom. Je to boj Západu. Pretože, priatelia moji, ja stále verím v Západ. Nielen ako geografický priestor, ale ako civilizáciu. Civilizáciu zrodenú zo spojenia gréckej filozofie, rímskeho práva a kresťanských hodnôt.

Civilizáciu budovanú a bránenú po stáročia vďaka genialite, energii a obetavosti mnohých ľudí. Keď hovoríme Západ, definujeme tým spôsob chápanie sveta, v ktorom je jednotlivec stredobodom, život je posvätný, všetci ľudia sa rodia rovní a slobodní, zákony platia pre všetkých rovnako, zvrchovanosť patrí ľuďom a sloboda stojí nad všetkým. To je naše dedičstvo. A za to sa nikdy nebudeme ospravedlňovať.

Moja otázka pre vás znie: Môže táto civilizácia ešte stále brániť princípy a hodnoty, ktoré ju definujú? Dokáže byť stále hrdá na seba a vedomá si svojej úlohy? Myslím si, že áno. Preto musíme nahlas a jasne povedať tým, ktorí útočia na Západ zvonka, a tým, ktorí ho sabotujú zvnútra prostredníctvom škodlivej cancel culture a woke ideológie, že sa nikdy nebudeme hanbiť za to, kým sme.

Potvrdzujeme svoju identitu. Potvrdzujeme svoju identitu a pracujeme na jej posilnení. Pretože bez hlboko zakorenenej identity nemôžeme byť opäť veľkí.

Radikálna ľavica chce vymazať našu históriu, podkopať našu identitu, rozdeliť nás podľa národnosti, pohlavia, ideológie, ale my sa nenecháme rozdeliť. Pretože silní sme len vtedy, keď sme spolu. A ak Západ nemôže existovať bez Ameriky – alebo skôr bez oboch Amerík, ak si spomenieme na mnohých vlastencov bojujúcich za slobodu v Strednej a Južnej Amerike – potom nemôže existovať ani bez Európy.

Naši protivníci dúfajú, že prezident Trump sa od nás odvráti. Ale keďže ho poznám ako silného a efektívneho vodcu, stavím sa, že tí, ktorí dúfajú v rozkol, sa mýlia. Viem, že niektorí z vás môžu považovať Európu za vzdialenú alebo dokonca stratenú.

Ja vám hovorím, že to tak nie je. Áno, urobili sa chyby, zle sa stanovili priority, a to najmä vinou vládnucich tried a mainstreamových médií, ktoré na celý kontinent importovali a napodobňovali tie najnezodpovednejšie teórie americkej liberálnej ľavice.

Sú to tie isté elity, ktoré boli nedávno pobúrené prejavom J. D. Vancea v Mníchove, kde viceprezident správne prehlásil, že skôr než začneme diskutovať o bezpečnosti, musíme vedieť, čo vlastne bránime.

Nehovoril o clách alebo obchodnej bilancii – v týchto otázkach budeme brániť naše záujmy a zároveň zachovávať priateľstvo. Netreba zdôrazňovať, ako sú naše hospodárstva prepojené a ako by nepredvídateľné dôsledky obchodného konfliktu nahrávali iným mocnostiam. Viceprezident Vance hovoril o niečom hlbšom: o identite, demokracii, slobode prejavu. Stručne povedané, o historickej úlohe a poslaní Európy.

Mnohí predstierali pohoršenie a vyzývali k európskej hrdosti proti Američanovi, ktorý si nás dovolil poučovať. Ale dovolím si povedať, že ako človek, ktorý je hrdý na to, že je Európan:

Po prvé, keby tí, ktorí sa rozhorčovali, prejavili rovnakú hrdosť vo chvíľach, keď Európa stratila svoju strategickú autonómiu, keď zviazala svoje ekonomiky s autokratickými režimami alebo keď boli európske hranice a náš spôsob života ohrozené masovou nelegálnou migráciou, žili by sme dnes v silnejšej Európe.

Po druhé, tieto myšlienky nie sú pre mnohých z nás nové. Odvážni európski lídri ich vyslovujú už dlho a opakovane – dokonca aj z pódia CPAC – keď vyzývajú Európu, aby znovu objavila svoju skutočnú a najhlbšiu dušu, ktorá bola obetovaná na oltár woke ideológie, byrokracie a merkantilizmu.

To sú myšlienky zdravého rozumu, ktoré dnes zdieľa väčšina európskych občanov, ako ukázali výsledky volieb. Európa teda zďaleka nie je stratená. A nikdy nebude stratená, kým konzervatívci zostanú v boji.

V Európe rastie povedomie, že bezpečnosť je teraz najvyššou prioritou. Nemôžete brániť svoju slobodu, ak na to nemáte prostriedky alebo odvahu. Európania a Američania v priebehu dejín ukázali, že sú dedičmi Periklových slov: „Šťastie závisí od slobody a sloboda od odvahy.“

Dokázali sme to, keď sme zastavili invázie, vydobyli si nezávislosť a zvrhli diktátorov. A v posledných troch rokoch sme to spoločne dokázali na Ukrajine, kde hrdý národ bojuje za svoju slobodu proti brutálnej agresii. V tom musíme pokračovať aj dnes – spoločne pracovať na spravodlivom a trvalom mieri. Mieri, ktorý sa dá vybudovať len s prispením všetkých, ale predovšetkým vďaka silnému vedeniu.

A ja viem, že s Donaldom Trumpom na čele Spojených štátov už nikdy nebudeme svedkami katastrofy, akú sme zažili v Afganistane pred štyrmi rokmi. Preto je taká dôležitá otázka bezpečnosti hraníc, energetickej bezpečnosti, ekonomickej bezpečnosti, potravinovej bezpečnosti, obrany a národnej bezpečnosti. Dôvod je jednoduchý: ak nie ste v bezpečí, nie ste slobodní. A keď je sloboda ohrozená, jediné, čo môžete urobiť, je zveriť ju do múdrejších rúk.

To je dôvod, prečo sú konzervatívci v európskej politike čoraz silnejší a vplyvnejší. A preto je ľavica nervózna. A s Trumpovým víťazstvom sa ich podráždenie zmenilo na hystériu.

Nielen preto, že konzervatívci víťazia, ale aj preto, že konzervatívci teraz spolupracujú na globálnej úrovni. Keď Bill Clinton a Tony Blair v 90. rokoch vytvorili globálnu ľavicovo-liberálnu sieť, nazývali ich štátnikmi. Dnes, keď spolu hovoria Trump, Meloniová, Milei alebo možno Modi, sú označovaní za hrozbu pre demokraciu.

Toto je dvojitý meter ľavice. Ale my sme na to už zvyknutí. A dobrá správa je, že ľudia už neveria ich lžiam. Napriek všetkej špine, ktorú na nás hádžu, nás občania stále volia. Pretože jednoducho – ľudia nie sú takí naivní, ako si ľavica myslí. Volia nás, pretože bránime slobodu.

Milujeme svoje národy. Chceme bezpečné hranice. Chránime podniky a občanov pred zeleným ľavicovým šialenstvom. Bránime rodinu a život. Bojujeme proti wokeizmu. Bránime naše posvätné právo na vieru a slobodu prejavu. A stojíme za zdravým rozumom.

Nakoniec, náš boj je ťažký. Ale voľba je jednoduchá:

Vzdáme sa úpadku? Alebo budeme bojovať, aby sme ho zvrátili? Necháme našu civilizáciu zaniknúť? Alebo povstaneme a budeme ju brániť? Zanecháme našim deťom slabší alebo silnejší svet? Budeme chcieť, aby sa nové generácie hanbili za svoje korene, alebo znovu objavíme vedomie a hrdosť na to, kým sme, a budeme ich to učiť?

Ja som si svoju voľbu vybrala už dávno. A každý deň bojujem za to, aby som ju ctila. A viem, že v tomto boji nie som sama. Že vy všetci stojíte pri mne. Že stojíme spolu. A verte mi, to je veľmi dôležité.

Ďakujem vám všetkým. Ďakujem vám všetkým. Nech vás Boh žehná a nech Boh žehná slobodným národom sveta.

Pôvodný článok, aj tu.

Prečítajte si aj