Belgicko a Rakúsko chcú odobrať Maďarsku hlasovacie práva v EÚ
Belgická ministerka zahraničných vecí Hadja Lahbibová 3. júna vyhlásila, že EÚ by sa nemala vyhýbať tvrdým opatreniam vzhľadom na konanie Maďarska, ktoré porušuje zásady právneho štátu. Navrhla zrušiť možnosť Budapešti vetovať rozhodnutia v Bruseli. Denník „Politico“ o deň neskôr informoval, že Rakúsko podporilo belgický návrh na pozastavenie hlasovacích práv Maďarska v EÚ.
O necelé štyri týždne Belgicko odovzdá predsedníctvo EÚ Maďarsku. Belgicko týmto krokom zvýrazňuje svoju frustráciu z Budapešti pred začiatkom jej šesťmesačného predsedníctva EÚ v júli.
Lahbibová konkrétne vyzvala EÚ, aby pokračovala v postupe podľa článku 7 proti Maďarsku. „Musíme mať odvahu prijať rozhodnutia: ísť až do konca článku 7, uplatňovať článok 7 v plnom rozsahu, čo znamená aj zrušenie veta,“ povedala pre Politico.
Európsky parlament inicioval tzv. postup podľa článku 7 o právnom štáte proti Maďarsku v roku 2018. Počas konania boli krajine zadržané finančné prostriedky v celkovej výške miliárd eur, keďže Brusel sa obával porušenia základných hodnôt EÚ. Konanie však zatiaľ nedospelo do kritickej druhej fázy.
„Jadrová možnosť“
Táto druhá fáza, ktorú teraz presadzuje Belgicko a Rakúsko, sa často označuje ako „jadrová možnosť“. Rada by potom mohla rozhodnutím kvalifikovanou väčšinou pozastaviť niektoré členské práva vrátane hlasovacích práv člena.
Práve hlasovania, ktoré si vyžadujú jednomyseľnosť, sú najkritickejšími bodmi spolupráce s maďarskou vládou. Premiér Viktor Orbán je často obviňovaný z blokovania rozhodovania EÚ o dôležitých otázkach. Medzi ne patria závažné rozhodnutia o vojenskej pomoci Ukrajine, sankciách voči Rusku a sankciách voči Číne.
Zdá sa, že teraz, v období pred predsedníctvom Rady EÚ, sa udalosti zrýchľujú. Belgický minister zahraničných vecí zdôrazňuje, že predsedníctvo umožní maďarskému vedeniu získať na šesť mesiacov väčší vplyv v EÚ. Inými slovami, zohrávať väčšiu úlohu „pri určovaní agendy a priorít EÚ“. Načasovanie je preto mimoriadne dôležité aj pre Maďarsko.
Orbán: „Je to politická otázka“
Maďarská vláda sa však nedomnieva, že Brusel má skutočne problém s právnym štátom v Maďarsku.
Viktor Orbán, predseda maďarskej vlády, tento týždeň v rozhovore pre talianske noviny „Il Giornale“ povedal, že „Európska únia používa proti Maďarsku nástroje vydierania“, pričom mal na mysli postup podľa článku 7.
Podľa maďarského premiéra nejde o základné hodnoty EÚ. „Je to politická záležitosť, dodržiavanie zásad právneho štátu s tým nemá nič spoločné,“ povedal.
Ministri maďarskej vlády v uplynulom roku opakovane vyhlásili, že krajina už splnila všetky požiadavky Bruselu týkajúce sa námietok súvisiacich s právnym štátom, aj keď obvinenia nepovažovala za opodstatnené.
Teraz, vo svetle vojny na Ukrajine, by však toho v stávke mohlo byť ešte vyššie. Orbán v rozhovore naznačil, že teraz existuje riziko, že Brusel vyprovokuje tretiu svetovú vojnu. Maďarská vláda je presvedčená, že stratégie EÚ a NATO voči Ukrajine by viedli k eskalácii konfliktu a že tomu treba zabrániť.
Obavy z maďarského veta
Zatiaľ čo maďarská vláda hovorí o suverenite a opatreniach na zabránenie tretej svetovej vojne, jej politika v EÚ a právo veta sú kritizované aj vo vlastnej krajine. Maďarská opozícia sa domnieva, že nejde len o vojnu na Ukrajine.
Minulý týždeň poslankyňa Európskeho parlamentu a líderka najväčšej maďarskej ľavicovej strany Klára Dobrevová v politickej diskusnej relácii maďarskej štátnej televízie označila Viktora Orbána za trójskeho koňa – trójskeho koňa, ktorý bol vyrobený na čínskej výrobnej linke a vybavený ruským odpočúvacím zariadením.
Orbánova vláda uviedla, že vo vzťahoch s Ruskom a Čínou sa riadi zásadou „vzájomného rešpektu“ a dúfa v „obchodné vzťahy bez ideológie“. Orbánova vláda sa zároveň málo vyjadruje k otázkam, ako napr. vážne porušovanie ľudských práv v Číne, ktoré pretrváva dodnes.
Ako uviedol Politico, v roku 2022 Maďarsko vetovalo návrh EÚ, ktorý vyzýval na vyšetrovanie OSN v súvislosti s porušovaním ľudských práv v Rusku. Hovorca ruského Kremľa následne vyjadril maďarskej vláde vďaku.
Otázka práva veta sa v Bruseli vníma kriticky práve pre možnosť jeho zneužitia. Najmä vo vzťahu k ekonomicky slabším krajinám sa vníma nebezpečenstvo, že by tieto krajiny mohli byť vydierané alebo vystavené tlaku zo strany veľmocí (ako sú Čína a Rusko).
Pôvodný článok
