Bangladéš: vraždenie a mučenie hinduistov na pozadí etnického násilia
Ľudskoprávne skupiny a diplomati v Bangladéši vyjadrili znepokojenie nad správami o útokoch na menšiny, najmä hinduistov, v súvislosti s útekom premiéra po masových protestoch. Obrázky na sociálnych sieťach ukazujú hon na hinduistické obyvateľstvo, pričom dospelí a deti sú pred vraždou mučení a zneužívaní.
Skupina študentov, ktorá stála za demonštráciami, bola údajne podnecovaná islamistickým hnutím a Bangladéšskou nacionalistickou stranou a využila chaos na destabilizáciu súčasnej vlády.
Skupina študentov vyzýva na občiansku neposlušnosť
Koalícia Študenti proti diskriminácii, bangladéšska študentská organizácia, vydala 3. augusta výzvu na občiansku neposlušnosť po júlových zrážkach, pri ktorých v krajine zahynulo viac ako 200 ľudí. Minulý mesiac zorganizovala prvé demonštrácie proti kvótam na zamestnávanie v štátnej službe.
V tejto moslimskej krajine so 170 miliónmi obyvateľov a mnohými nezamestnanými absolventmi požadovali študenti zrušenie systému pozitívnej diskriminácie, ktorému sa vyčíta zvýhodňovanie zamestnávania ľudí blízkych vláde v štátnej správe.
Tieto zrážky patrili k najsmrteľnejším od nástupu premiérky Hasinovej, ktorá je považovaná za blízku hinduistickej komunite, k moci pred 15 rokmi. Kritici tvrdia, že skupiny na ochranu ľudských práv obviňujú jej vládu z využívania štátnych inštitúcií na upevnenie svojej moci a potlačenie disentu vrátane mimosúdnych popráv opozičných aktivistov.
Iní poukazujú na študentské hnutie infiltrované islamistickou stranou Džamáat-e-Islámí a Bangladéšskou nacionalistickou stranou (BNP), ktoré poskytli logistickú podporu, aby sa demonštrácie zmenili na protivládnu kampaň s cieľom destabilizovať súčasnú vládu.
Prenasledovanie hinduistov
„Vedúci misie EÚ v Dháke sú veľmi znepokojení správami o početných útokoch na miesta bohoslužieb a príslušníkov náboženských, etnických a iných menšín v Bangladéši,“ uvádza sa vo vyhlásení Európskej únie v Bangladéši, ktoré bolo zverejnené na X.
„Naliehavo vyzývame všetky strany, aby preukázali zdržanlivosť, odmietli komunitné násilie a bránili práva všetkých Bangladéšanov,“ pokračuje vyhlásenie.
Veľvyslanectvo USA v Dháke tiež vyzvalo na „pokoj“ v správe uverejnenej na X. „Sme znepokojení správami o útokoch na náboženské menšiny a náboženské miesta v Bangladéši.“
„Takéto útoky na menšiny sú v rozpore so základným duchom študentského antidiskriminačného hnutia,“ povedal Iftekharuzzaman, riaditeľ Transparency International Bangladéš.
Podľa svedkov boli napadnuté podniky a domy patriace hinduistom – komunite, ktorá je v tejto krajine s moslimskou väčšinou niekedy považovaná za blízku zosadenej vodkyni Šheik Hasinovej. Na sociálnych sieťach sa objavujú absolútne neznesiteľné zábery, ktoré vyzerajú ako etnická vojna zameraná špeciálne na hinduistov, ktorí sú obeťami ťažko predstaviteľného týrania a mučenia.
5. august bol najsmrteľnejším dňom od začiatku protestov v júli, keď zahynulo najmenej 122 ľudí. „Konkrétne sa deje to, že moslimovia využívajú príležitosť na masakrovanie hinduistov. A všetko to veľmi pripomína genocídu hinduistov, ktorá sa odohrala v roku 1971,“ uviedla investigatívna novinárka Amy Meková, ktorá na svojej stránke sleduje dianie v priamom prenose. „Začalo sa to ako malé študentské hnutie, ale zapojili sa do toho islamistické strany – Džamáat-e-Islámí a BNP,“ hovorí Meková.
V roku 1971 sa Bangladéš a Pakistan oddelili na pozadí etnickej vojny a masakrovania hinduistov moslimskými komunitami a niektorí sa obávajú, že duch minulosti sa objaví znovu.
Nádej na nového kandidáta a nové voľby
Muhammad Yunus 7. augusta vyhlásil, že je pripravený prevziať vedenie dočasnej vlády, čím splnil želanie hlavného študentského hnutia, ktoré stálo za protestmi. Vyzval na „slobodné voľby“.
Tento bangladéšsky ekonóm získal v roku 2006 Nobelovu cenu za mier za svoj prínos k hospodárskemu rozvoju svojej krajiny. Pán Yunus, prezývaný „bankár pre chudobných“, ktorý má teraz 84 rokov, prostredníctvom svojej mikroúverovej banky pomohol miliónom ľudí dostať sa z chudoby.
Priťahoval však trvalú nevraživosť Hasinovej, ktorá ho obvinila z „vysávania krvi“ chudobných. V januári ho súd v Dháke odsúdil na šesť mesiacov odňatia slobody za porušenie pracovného práva, proti čomu sa odvolal.
Pôvodný článok
