Banáš, Kňažko, Daniš, Šnídl: prebehla diskusia organizovaná úradom vlády o rozdelenej spoločnosti
V rámci projektu „Rešpektujem iný názor“ sa konala diskusia, kde sa zástupcovia rôznych oblastí – spisovateľ, komentátor, herec a novinár – stretli, aby hovorili o potrebe porozumenia, rešpektu a konštruktívneho dialógu. Cieľom podujatia, ktoré zorganizoval Úrad vlády SR spolu so Študentskou radou stredných škôl, bolo priblížiť mladým hodnotu rešpektovania odlišných názorov a poukázať na to, ako polarizácia a spoločenské rozpory ovplyvňujú ich každodenný život.
Ľudia z rôznych táborov
Minulý týždeň sa v Novom Meste nad Váhom uskutočnila diskusia v rámci projektu Rešpektujem iný názor. Debatu zorganizoval Úrad vlády SR spoločne so Študentskou radou stredných škôl. Diskutujúce kvarteto tvoril spisovateľ a bývalý diplomat Jozef Banáš, politický komentátor denníka Štandard Dag Daniš, herec, diplomat a bývalý minister zahraničných vecí a kultúry Milan Kňažko a redaktor Denník N Vladimír Šnídl. Témou rozpravy bol spoločenský dialóg.
Jozef Banáš na úvod diskusie spomenul zážitok so stretnutia s Dalajlámom, keď sa rozprávali o pravde. „On mi povedal ( Dalajláma, pozn. red.): Vy ste spisovateľ, vy pracujete so slovom, slovo je veľmi silný nástroj, a preto s ním musíte pracovať veľmi zodpovedne a vaša kľúčová úloha je podporovať a pomáhať vaším slovom ľuďom, najmä mladým ľuďom, aby mali dostatok odvahy a síl tú pravdu hľadať,“ uviedol Banáš.
Dodal, že s hľadaním pravdy to nie je také jednoduché, pretože voda pri ústí rieky do mora je pošpinená rôznymi názormi – prítokmi. Podľa neho je potrebné prepracovať sa k prameňu, kde je voda a pravda číra. „Vy, keď sa chcete k tomu prameňu dostať, tak máte jedinú možnosť, musíte plávať proti prúdu a na to musíte mať odvahu, pretože všetci veľkí ľudia v histórii ľudstva, ktorí niečo dokázali, plávali proti prúdu a to boli veľmi odvážni ľudia,“ uzavrel úvodné myšlienky s tým, že v spoločnosti chýba hľadanie pravdy.
Spisovateľovi sa zdá, akoby sa celá spoločnosť rozdelila na dve skupiny, a to na tých, ktorí pravdu hľadajú a na tých, čo pravdu už vlastnia a svoje názory rozširujú. Seba zaradil do prvej menovanej skupiny.
Redaktor Štandardu Dag Daniš sa vyjadril, že v súvislosti so slobodou slova, slobodou diskusie a slobodou po diskusii zažil už aj lepšie časy, ako máme dnes. „Minimálne od pandémie to cítim tak, že v poriadku nie je veľa vecí, čo sa týka slobodného vyjadrovania názorov a slobodnej polemiky. Veľa vecí sa zmenilo počas pandémie k horšiemu, potom to ešte znásobila vojna na Ukrajine, keď sa tá polarizácia ešte viac vystupňovala,“ povedal. Podľa jeho názoru zosilnelo prenasledovanie ľudí, ktorí majú iný názor. Spomenul 90. roky, keď množstvo názorových prúdov ako mečiarovci, federalisti, nacionalisti či komunisti medzi sebou dokázali lepšie komunikovať a navzájom sa rešpektovať. Dnes intenzívny názorový boj na všetkých úrovniach rozdeľuje rodiny, priateľov, či pracoviská, skonštatoval.
Herec a bývalý politik Milan Kňažko vyzval k hľadaniu spoločnej zhody. „Musíme si povedať, čo je pravda a čo je za pravdu vyhlasované, ale nie je to pravda. Ja si myslím že to sa dá objektívne nájsť, hlavne, keď si uvedomíme, čo sú skutočnosti, teda fakty a čo sú názory. My sa stretávame dnes často s tým, že názory sú vyhlasované za skutočnosť, a naopak,“ zhodnotil. V tom podľa neho tkvie časť nedorozumenia spoločnosti. Ďalšiu časť nedorozumenia vidí v tom, že sa spoločnosť nedohodla na pravidlách, ktoré sa budú dodržiavať.
Vplyv sociálnych médií
Redaktor Denníka N Vladimír Šnídl sa rovnako priklonil k názoru, že spoločnosť je polarizovaná a rozdelená. Uviedol, že politici z polarizácie a šírenia nenávisti obviňujú médiá. Na obranu médií povedal, že ich úlohou je iba reagovať na to, čo politici hovoria, pričom médiá len opisujú to, čo politici robia. „Takže keby ste sa chceli teda dobrať tej pravdy, tak si to musíte, hold, iba skontrolovať – pozrieť si, čo píšu médiá, pozrieť si, čo hovoria o tom politici a rozhodnúť sa, kto je teda bližšie k pravde,“ povedal.
Šnídl poukázal na jedného spoločného menovateľa polarizácie – sociálne médiá, na ktorých mladí ľudia trávia hodiny denne. Skonštatoval, že sociálne médiá zásadne zmenili politiku. Vysvetlil, že princípom ich fungovania je udržať diváka na platforme čo najdlhšie. Nato často používajú nenávistné alebo negatívne príspevky. „Toto potom na nás vplýva, vidíme jednak negatívny obsah, jednak sme rozdelení do tých názorových skupín, pretože keď volíte jednu stranu, tak ste tam obklopení možno ľuďmi, ktorí volia jednu stranu a ktorí nadávajú na tých z tej druhej strany a naopak. Takže keby náhodou boli vypnuté sociálne médiá, tak si myslím že aj tá spoločnosť by bola iná, pretože ani politici by nekopírovali trendy sociálnych médií,“ poznamenal.
Daniš s týmto názorom vyjadril nesúhlas. Podľa neho sú sociálne siete platformy, ktoré len odzrkadľujú to, čo ľudí baví. Naopak, médiá sú podľa jeho slov hráči, ktorí sa aktívne snažia spoločnosť ovplyvňovať či prevychovávať. Niektoré médiá, najmä tie, ktoré označil prívlastkom progresívne, podľa neho začali robiť po roku 2015 vyslovene kampane.
Prišli jedným autom
„Spomínam si na imigračnú krízu, robili sa proimigračné kampane. Kto bol proti alebo kto kritizoval imigračnú politiku, toho médiá odsudzovali ako primitíva. Potom prišla pandémia. Kto bol proti pandemickým opatreniam, kto bol proti povinnému očkovaniu, toho médiá odsudzovali ako dezoláta. A potom prišla vojna na Ukrajine. Kto mal kritické pripomienky k tomu tvrdému atlantickému kurzu a k rozširovaniu NATO, ten bol okamžite odsudzovaný za zradcu a za Putinovho agenta,“ poznamenal Daniš. To podľa neho výraznejšie prispelo k nenávisti a rozdeleniu spoločnosti, než sociálne siete.
„Ja sa naozaj nepohybujem v kategóriách odsuzdzujem – neodsudzujem,“ podotkol Šnídl. „Sú niektorí ľudia, ktorých odsudzujem, ktorí napríklad hajlujú alebo vyložene šíria nenávisť. Do tejto kategórie nedávam ani pána Banáša, ani Daga Daniša. Daniš je podľa mňa ako autor veľmi zručný. Vie veľmi dobre naformulovať tie komentáre, sú úderné. Ale z môjho pohľadu názory Daga Daniša majú blízko k ruskej propagande. Nie je to odsudzujem – neodsudzujem. Popisujem svoj názor na neho a on má svoj názor na mňa. A neviem, či on mňa odsudzuje,“ vysvetlil Šnídl.
„Neodsudzujem,“ odpovedal hneď Daniš.
„S Dagom si tykáme, máme v tomto zásadne odlišné názory, ale pôjdeme zase späť spolu v aute, tak budeme normálne komunikovať, snáď,“ dodal s úsmevom Šnídl.
Zahraničná politika Slovenska
Debata sa dotkla aj mnohých iných tém. Jednou z nich bola zahraničná politika Slovenska. Študenti sa pýtali, čo je možné považovať za propagandu nejakej krajiny a ako ju odlíšiť od suverénneho názoru. Išlo o tému, pri ktorej sa hostia svojimi názormi značne rozchádzali.
Exminister Kňažko začal konštatovaním, že počas obdobia 40 rokov, keď sme boli súčasťou socialistického bloku, zahraničná politika prakticky neexistovala. Po revolúcii sa to podľa neho zmenilo a začali sa vynárať názory o návrate do západnej Európy, k demokracii a slobode slova a cestovania.
„Koncepcia slovenskej zahraničnej politiky vznikla v roku 1993. V januári bola schválená v parlamente a hovorila zásadne o tom, že chceme demokratickú krajinu, veľmi podobnú liberálnej demokracii západnej Európy – kam sme chvíľu aj patrili za prvého Československa… A ešte jedno je dôležité pri zahraničnej politike, že ona musí byť predmetom širokej politickej a spoločenskej dohody, po slovensky konsenzu,“ uviedol. Doplnil, že v minulosti v spoločnosti prebiehalo veľa diskusií a nebolo ľahké konsenzus dosiahnuť.
Podľa Kňažka by preto nemal hocikto smer zahraničnej politiky svojvoľne meniť len preto, že vyhral voľby. „Ak niekto hovorí že chce robiť suverénnu slovenskú politiku na štyri svetové strany a používa tam prokremeľský slovník, tak nás klame, zavádza nás do slepej uličky a z tej sa budeme musieť vrátiť. A čím ďalej zájdeme, tým ťažšia bude cesta späť,“ zhodnotil bývalý minister zahraničných vec.
Spisovateľ Banáš tieto tvrdenia namietal. Nevidel dôvod na to, prečo by sa Slovensko nemohlo pozerať všetkými smermi. „Ja nehovorím, že západ je zlý, ja hovorím, že musíme spolupracovať so všetkými. To nie je Ficova originálna myšlienka, na to dôjde každý normálny mysliaci človek,“ vysvetlil spisovateľ. Malý štát ako Slovensko má podľa Banášových slov hľadať spoluprácu s každým, kto mu ponúkne nejakú výhodu.
Kňažko skonštatoval, že sú len dva hodnotové tábory: demokracia a cesta k nej alebo totalita a cesta k nej.
