B. Kelleová o temnej stránke náhradného materstva: Objednajú si 12 detí a ďalší rok ďalších 12 (Rozhovor)
Čo má vplyv na „cenotvorbu objednaných novorodencov“ a čo sa stane, keď nie sú podľa predstáv „objednávateľa“? Kto lobuje za ich legalizáciu? O týchto a ďalších otázkach sme sa rozprávali s novinárkou, ktorá sa venuje temnej stránke náhradného materstva už 11 rokov.
Potom, čo minulý týždeň v Prahe prednášala o zneužívaní náhradného materstva, poskytla nemecká novinárka a autorka knihy Kúpim si dieťa Birgit Kelleová rozhovor českej edícii denníka Epoch Times.
Epoch Times: Dočítal som sa, že sa téme náhradného materstva venujete už 10-11 rokov. Čo bolo prvým impulzom, ktorý vyvolal váš záujem?
Birgit Kelleová: Čítala som o tom na internete. V tej dobe sa objavilo dosť veľa správ o tom, čo sa deje v Indii, pretože to bol trh, kde sa náhradné materstvo rozbiehalo. Takže India bola prvou krajinou, ktorá na tomto trhu naozaj profesionálne pôsobila. A tie skúsenosti, ktoré mali v Indii, boli hrozné, pretože spôsob, akým sa tam zaobchádzalo so ženami, bol naozaj… bolo to otroctvo, viete, tie ženy jednoducho držali v špeciálnych bytoch oddelených od ich rodín.
A tieto ženy boli nútené podstúpiť všetky lekárske zákroky. A niektoré na to dokonca zomreli a nikto sa o to nestaral, pretože to bol istým spôsobom „dokonalý trh“ pre zneužívanie žien, pretože v Indii dievča nemá žiadnu cenu. Takže to nikoho nezaujímalo, a dokonca ani rodiny tých dievčat sa o to nestarali.
Na vašej prednáške som si všimol, že máte veľmi vyhranený postoj voči náhradnému materstvu. Bolo to niečo, čo ste mali od prvého momentu, alebo ste si to vypestovali v priebehu vyšetrovania?
Nie, to som mala od prvej chvíle. Cítila som, že toto nemôže byť legálne. A čím viac sa tým zaoberám, tým som v tomto názore pevnejšia. Takže od prvého okamihu – a hovorila som si, že takto to nejde, že toto ženám nemôžete robiť.
A nemôžete to robiť deťom. Viete, toto je proste proti všetkému, čo považujeme za dobré pre človeka alebo čo je hodné ľudskej bytosti.
Mali ste možnosť ísť vyšetrovať niekam na Ukrajinu alebo do USA?
Nie, ale som s nimi v kontakte, pretože som v medzinárodnej skupine s ďalšími ľuďmi, ktorí bojujú proti náhradnému materstvu v iných krajinách.
V tejto skupine máme rôznych ľudí. Máme lekárov, právnikov, ale aj deti z náhradného materstva, máme niekoľko náhradných matiek, ktoré sa delia o svoje skúsenosti a poskytujú nám informácie, a tiež sú v kontakte s inými náhradnými matkami.
A ja sama poznám rodičov, ktorí majú deti z náhradného materstva. Takže si myslím, že mám prístup k veľmi, veľmi rôznym pohľadom a ľuďom s rôznymi skúsenosťami, s ktorými sa môžem podeliť o informácie alebo im položiť svoje otázky.
Včera ste sa zmienili o tom, že v rôznych krajinách existujú rôzne právne rámce. Tiež ste veľa hovorili o nákladoch na takto získané deti. Aký je podľa vašich skúseností alebo podľa vášho prieskumu rozdiel v cenách medzi šedým a čiernym trhom?
Šedý trh sa začína od 36-tisíc [eur]. To bola najlacnejšia cena, ktorú som našla na internete. Predpokladám, že ešte lacnejšie je to v Afrike, kde sa dá dieťa získať nelegálne za nižšie ceny.
Čím bezpečnejšie to ako klient chcete mať, aby ste si boli naozaj istí, že na dieťa dostanete oficiálne dokumenty, tým je to drahšie. To je podľa môjho pozorovania najväčšia obava klientov, že to dieťa nedostanú, že si ho náhradná matka nechá a nebude možné si to dieťa priviesť domov. A na oboje potrebujete dobré zmluvy. A dobré zmluvy môžete získať len cez veľké agentúry. Tie majú dobrých právnikov, ktorí s náhradnými matkami uzatvárajú zmluvy.
A skúsenosti náhradných matiek, viete… veľa z nich sú naivné mladé ženy. Mnohé z nich nám rozprávali svoje skúsenosti. Povedali: „Tí ľudia z agentúry, ktorí ma najímali, boli takí priateľskí. A právnik mi všetko vysvetlil.“ A ona sa cítila bezpečne, pripravená, a tak podpísala. Povedala, že to vyzeralo skvele. Vyzeralo to ako skvelá príležitosť zarobiť peniaze. Napríklad 25 000 dolárov v Spojených štátoch. Takže sa cítila bezpečne a potom začal ten proces.
Keď sa veci začali vyvíjať inak a ona už s tým nesúhlasila a chcela sa postaviť proti, vtedy si uvedomila, že zmluva, ktorú podpísala, nebola v jej prospech. A potom, a to bol často ten moment, si prvýkrát uvedomila, že tí právnici nie sú jej. To je právnik tej agentúry. A aby sa domohla svojich práv, tak by bola donútená vziať si svojho vlastného právnika, aby išla proti tej agentúre. Ale ona nemá peniaze na to, aby si nejakého zaplatila.
A najmä v Spojených štátoch tieto ženy jednoducho právnika nezoženú, aj keby si ho mohli zaplatiť. Veľa právnikov totiž tvrdí, že prípady náhradného materstva neberú, pretože je to komplikované. Je to veľký biznis, a preto majú (agentúry) dobrých právnikov. Takže ak sa niečo pokazí a vy sa pustíte do tohto procesu, je takmer nemožné vyhrať proti agentúre.
To je teda z právneho hľadiska. Ďalšou komplikáciou pre „objednávateľa“ môže byť to, že deti nemusia byť zdravé, alebo že pohlavie detí je iné, ako požadovali. Čo sa deje v takýchto prípadoch?
Aj tieto veci sa zvyčajne vybavujú pred zahájením procesu. Takže náhradné matky musia podpísať a odsúhlasiť, že pôjdu na potrat v prípade, že dieťa bude choré, že pôjdu na potrat, ak dieťa bude mať nesprávne pohlavie atď.
Ak je niečo zle, klient chce, aby ste vykonali potrat a urobili ďalší pokus. A sú aj prípady, keď náhradné matky povedia: „Ale my nechceme. Takže nie, ja to do toho nepôjdem.“ Ale sú k tomu donútené, takže sa z toho nevyvlečú.
A niekedy máme aj prípady… Máte pár, objednávajú si dieťa. Ten proces trvá rok a pol alebo dva roky so všetkým. A potom sa pár počas procesu rozíde, to sa môže stať. A tak si povedia: „Chceme to teraz ukončiť.“ Takže ona by teraz mala ísť na potrat, pretože už to dieťa nechcú. A my sme mali náhradné matky, ktoré sa ich snažili presvedčiť. Hovorili: „Nie, ja nechcem potratiť zdravé dieťa.“ Ale klienti s tým nesúhlasili. Povedali: „Nie, nie, nie, to je naše dieťa s mojím vajíčkom. A ja nechcem, aby ste vychovávali moje dieťa. Chcem, aby ste moje dieťa zabili.“
Mali ste možnosť hovoriť aj s deťmi, ktoré pochádzajú z náhradného materstva? Mali sme tu v Česku pani Oliviu Maurel, ktorá vystúpila v Senáte…
Áno, poznám ju osobne. To je jediná, ktorú poznám osobne. V médiách sa už objavila ďalšia mladá žena z Nemecka, tiež z náhradného materstva. A tá tiež hovorila: „Prosím, prestaňte s tým.“
Nie je ich veľa, pretože toto nie je stará záležitosť. Väčšina týchto detí sa pravdepodobne narodila v posledných 10 – 15 rokoch. A mnohé z týchto detí ani nevedia, že sú zo surogátneho materstva.
Takže jedna časť sa nikdy neozve, pretože proste sami nevedia, ako vznikli. A potom, ako o tom hovorí aj Olivia, je ťažké o tom hovoriť, pretože na jednej strane cítite akúsi solidaritu so svojimi rodičmi, a na druhej strane riskujete svoj vzťah k svojim rodičom, ak verejne vystúpite proti tomu, čo vaši rodičia spravili.
A pre ňu samotnú to tiež znamenalo, že sa rozišla so svojou rodinou, pretože sa s ňou už nechcú rozprávať kvôli tomu, čo robí na verejnosti. Takže to nie je jednoduché, nie každý, kto je proti, chce o tom hovoriť na verejnosti.
Hovorili ste o tlaku LGBT komunity. Je to hlavná sila, ktorá za náhradné materstvo lobuje?
Nie, nepovedala by som. Ale sú súčasťou, pretože časť ich komunity, najmä homosexuálni muži, sú klientmi tohto biznisu.
Samozrejme, v rámci tejto komunity existuje solidarita.
Náhradné materstvo však využívajú aj lesbické páry, ktoré sa snažia o niečo, čomu sa hovorí zdieľané/ spoločné materstvo (shared motherhood). Keď máte lesbický pár, tak tehotná môže byť len jedna z nich. Takže v tomto vzťahu je len jedna skutočná matka. A to vyvoláva akúsi žiarlivosť, pretože ony obe chcú byť súčasťou tohto, tejto skúsenosti materstva. Takže reprodukčná medicína má metódu…
Vezmú vajíčko jednej z týchto lesbických žien, vytvoria embryo a potom ho vložia do druhej ženy. Takže jedna žena dá vajíčko a druhá žena s ním otehotnie. A takto sa obe môžu cítiť, akoby boli obe matkami, viete?
Rozumiem. Ale vráťme sa k mojej otázke o tom, kto lobuje…
Myslím, že väčšie lobby predstavuje skôr zdravotnícky priemysel, pretože všetky tie lekárske veci… viete, zarábajú kliniky, lekári, je to veľmi drahý biznis a majú klientov, ktorí tak zúfalo chcú dieťa… Takže platia veľké čiastky. Môžete zarobiť kopec peňazí na zúfalých ľuďoch, ktorí naozaj chcú dieťa. Je to veľký biznis.
Najviac na tom zarábajú agentúry. Ale aj kliniky, pretože všetka klinická liečba, všetka lekárska starostlivosť, všetky lieky, ktoré musia užívať, sú veľmi, veľmi drahé, farmaceutický priemysel na tomto biznise zarába veľa peňazí. Takže z ich strany existuje veľký tlak na legalizáciu všetkých týchto vecí. Ale prichádza to aj od vedeckých výskumných ústavov. Prečo? Pretože potrebujú ľudské vajíčka a embryá na svoj výskum – na výskum proti chorobám potrebujete ľudské bunky.
A najlepšie ľudské bunky, na ktorých môžete robiť výskum, sú embryá, bunky z embryí. A v mnohých krajinách, napríklad v Nemecku, máme veľmi prísne zákony, ktoré pokusy na embryách zakazujú. Takže v Nemecku nemôžete vytvoriť embryo bez toho, aby ste ho vložili do maternice ženy. Ale oni tie embryá chcú a potrebujú ich.
A v procese náhradného materstva sa zvyčajne vytvorí niekoľko embryí a dajú ich do chladničky, pretože všetci vedia, že zvyčajne potrebujú niekoľko pokusov a je lacnejšie vytvoriť embryá všetky naraz. A potom ich postupne používajú, vkladajú aj tri embryá naraz do jednej ženy.
Takže potrebujete veľa embryí. A aj keď sa vám to podarí, napríklad po šiestom pokuse, tak vám ich ešte trebárs šesť zostane. Čo s nimi potom urobiť?
Potom ich môžete darovať, napríklad pre vedu, môžete ich predať na vedecké účely. A reprodukčné agentúry robia aj špeciálne ponuky, napríklad hovoria: „Dobre, môžeme vám celý proces zlacniť. A vy nám dáte polovicu svojich embryí.“ A tiež robia takéto ponuky, napríklad ženám, ktoré si chcú zamraziť svoje vajíčka.
Vysvetlia im, že proces stojí šesť alebo desaťtisíc dolárov, ale že ho môžu mať zadarmo, ak podpíšu zmluvu, že im dajú polovicu svojich vajíčok.
A máte to zadarmo… To je spôsob, akým zbierajú materiál na svoj výskum. Takže celý tento biznis s náhradným materstvom a darcovstvom vajíčok dodáva vede ľudský materiál.
A čo informácie v médiách? Informujú o týchto praktikách?
Budem hovoriť hlavne o Nemecku. Väčšina správ alebo väčšina vecí, ktoré sa o náhradnom materstve dozviete, sú väčšinou pozitívne. Na internete nájdete veľa pekných príbehov o zúfalých rodičoch, ktorí naozaj chcú dieťa, a o tom, aké to bolo ťažké, že museli ísť ďaleko do zahraničia, do inej krajiny, a stojí vás to veľa peňazí. A potom ste tu s tým krásnym dieťaťom a všetci sú nakoniec šťastní. A aké by to bolo všetko jednoduchšie, keby to bolo teraz legálne v našej krajine, pretože by to bolo oveľa jednoduchšie, mali by sme oveľa viac šťastných rodičov so šťastnými deťmi.
Zistila som, že v Nemecku je mnoho takýchto videodokumentov, ktoré natočili verejnoprávne médiá. Bolo to veľmi v prospech náhradného materstva. Väčšinou to boli dokumenty o homosexuálnych pároch a ich ťažkej ceste k tomu, aby sa nakoniec stali rodičmi.
Takže tam nájdete skôr šťastné príbehy a len málo o tom, aká je to komplikovaná záležitosť a ako to ženám ubližuje. Nie je to objektívne.
Čo sa týka temnej stránky, včera prišla reč aj na operáciu Španěl v Českej republike. Viete o nejakých ďalších policajných akciách proti organizovanému náhradnému materstvu v krajinách, kde sa pohybujeme v šedej alebo čiernej zóne?
Na Ukrajine bolo niekoľko snáh ísť proti týmto agentúram. Ale na určitej úrovni sa vyšetrovanie vždy zastaví. Právnici hovoria, že to vyzerá, akoby boli chránené zhora. Takže ich tam nikdy nezavreli do väzenia. Nikdy ich nezastavili.
Ale v roku 2023 na Cypre zasiahla medzinárodná polícia proti zločineckej skupine, ktorá obchodovala s ľuďmi (pozn. redakcie – viac v prednáške Birgit Kelleovej) .
V afrických štátoch je to obtiažne kvôli korupcii. V skorumpovaných krajinách nikdy polícia takýchto ľudí nezatkne. Všetci o tom vedia, ale nikto ich nezastaví.
V ázijských krajinách s tým mali veľké problémy. Preto napríklad v Thajsku obmedzili náhradné materstvo, pretože mali veľa vyšetrovaní a mali niekoľko prípadov, keď videli, že prichádzali ľudia z iných krajín, ktorí si objednávali nielen jedno dieťa, ale objednávali si množstvo detí. Takže sa domnievali, že ide o organizované zločinecké skupiny možno spojené so sexuálnym zneužívaním detí alebo možno spojené s predajom orgánov (poznámka redakcie – napr. v operácii Španěl boli objednávateľmi aj muži vo veku nad 60 rokov).
Ale nemohli dokázať ich motiváciu. Bolo však jasné, že motiváciou nie je vychovávať tieto deti v šťastných rodinách, pretože keď prídu podnikatelia a objednajú si 12 detí a potom si objednávajú ďalších 12 detí na budúci rok… tak viete, že tu nejde o budovanie krásnej rodiny…
Ďakujeme za rozhovor!
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
