Azylová politika: Niekoľko členských štátov žiada rwandský model pre celú EÚ
Česká republika a Dánsko sú hovorcami koalície niekoľkých členských štátov, ktoré chcú zaviesť tzv. rwandský model azylovej politiky pre celú EÚ. Vzorom je Taliansko, ktoré v novembri 2023 uzavrelo zodpovedajúcu dohodu s Albánskom.
Rakúsko sa pripojilo k Českej republike a Dánsku v ich úsilí o sprísnenie migračného paktu EÚ v decembri minulého roka. Ako uvádzajú Hospodářské noviny, český minister vnútra Vít Rakus v Prahe povedal, že by to mohol byť „len začiatok“. Ďalším krokom by mal byť rwandský model pre celé medzinárodné spoločenstvo.
S odvolaním sa na „vysokopostavený zdroj“, ktorý je „do veci zapojený“, noviny píšu o pláne pochádzajúcom z jeho organizácie, ktorý má ďalej znížiť počet žiadateľov o azyl v EÚ. Ide o „možnosť zvážiť doteraz nemysliteľné, ale čoraz potrebnejšie“.
Rwandský model je v Spojenom kráľovstve už tvrdým orieškom
Ku koalícii členských štátov, ktoré chcú zabezpečiť, aby sa do EÚ dostávalo menej žiadateľov o azyl, sa okrem Českej republiky už pripojili aj Dánsko a Rakúsko. Cieľom je tiež bojovať proti fenoménu, keď jednotlivé štáty odmietnutých žiadateľov o azyl nedeportujú.
Podľa správy sa iniciátori už písomne obrátili na Európsku komisiu. V liste vyzývajú na uzavretie dohôd s krajinami mimo EÚ, kam by sa mohli posielať migranti zadržaní na mori. Vzorom je údajne nariadenie, na ktorom sa nedávno po zložitom legislatívnom procese dohodla Veľká Británia s Rwandou.
Taliansko bolo prvou krajinou EÚ, ktorá v novembri minulého roka uzavrela podobnú dohodu s Albánskom. Podľa tejto dohody má Tirana zriadiť dve prijímacie strediská pre žiadateľov o azyl. V nich sa majú žiadosti rýchlo posúdiť a v prípade potreby majú byť odmietnutí žiadatelia rýchlo vrátení späť.
Taliansko dúfa, že jeho dohoda s Albánskom bude úspešná
Strediská by mali byť schopné prijať až 3 000 utečencov, ktorých predtým na mori vyzdvihla talianska pobrežná stráž. Talianske bezpečnostné zložky by mali dotknuté osoby okamžite previezť do Albánska na azylové konanie.
Premiérka Giorgia Meloniová dúfa, že takto bude môcť albánskym orgánom odovzdať až 36 000 žiadateľov o azyl ročne. Utečenci budú do Talianska privezení len v prípade, že ich žiadosť o azyl bude schválená. Výnimky sa týkajú len maloletých, tehotných žien a iných osôb, ktoré potrebujú ochranu.
Taliansko bude spravovať dve strediská v Shëngjine a Gjadëri, zatiaľ čo Albánsko ich bude monitorovať. Dohoda však nemôže byť trvalým riešením. Albánsko je od roku 2014 oficiálnym kandidátom na členstvo v EÚ.
Koncept sa má na úrovni EÚ prerokovať budúci pondelok
Podľa plánu by utečenci bez potrebných dokladov nemohli vstúpiť ani na územie EÚ. Odmietnutí žiadatelia o azyl v samotnej EÚ by tiež mohli byť premiestnení do tretej krajiny, kým nebudú deportovaní do krajiny pôvodu. Cieľom tejto koncepcie je bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi, zabrániť nelegálnym odchodom a odľahčiť tradičným krajinám prvého príchodu, ako sú Taliansko alebo Grécko.
Podľa prieskumu Euractivu sú možnému riešeniu tohto druhu otvorené aj ostatné členské štáty. Patrí medzi ne Holandsko a pobaltské štáty.
Dokument bude predstavený na konferencii členských štátov o migrácii budúci pondelok 13. mája. Z Českej republiky zaznelo, že predsedníčka Európskej komisie je tiež naklonená myšlienke zodpovedajúceho partnerstva so štátmi mimo EÚ.
Rwandský model sa potýka s viacerými právnymi a faktickými problémami
Kritici, ako je napríklad Sacha Houlié z Macronovej strany Renesancia, už poukazujú na to, že koncept externalizácie migračných procesov nie je zahrnutý v migračnom pakte EÚ. Posielanie ľudí do krajín, „ktoré nemajú nič spoločné s ich krajinou pôvodu, ako je Albánsko alebo Rwanda, je morálny a etický problém“, zdôraznil politik.
O otázke bezpečnosti takýchto tretích krajín sa vôbec nediskutovalo. Odpor sa objavuje aj zo strany socialistickej skupiny v Európskom parlamente.
Expert na migráciu Vít Novotný z Centra pre európske štúdie Wilfrieda Martensa upozorňuje, že aj po decembrovom pakte pravidlá EÚ stanovujú len európske azylové konanie na území EÚ. Takéto riešenie považuje v zásade za uskutočniteľné, hoci by bolo potrebné vopred nájsť krajiny, ktoré by boli ochotné takýto model podporiť. V roku 2018 sa proti takémuto návrhu poľského premiéra Donalda Tuska postavil napríklad Egypt. Teraz sú šance možno lepšie:
„Teraz sa k celej veci pristupuje trochu diplomatickejšie, čo je pravdepodobne lepšia cesta k úspechu.“
Jeden zo zásadných problémov, s ktorým sa napríklad Nemecko v mnohých prípadoch potýka, by však zostal: konečná deportácia odmietnutých žiadateľov o azyl do krajín pôvodu často zlyháva z dôvodu právnej nemožnosti ich návratu – alebo z dôvodu nedostatku ochoty prijať ich späť.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK