Austrálčania si lámu hlavu nad tým, čo budú robiť s tonami odpadu z batérií do elektromobilov
Austrálčania budú musieť nájsť spôsob, ako do roku 2050 zlikvidovať 1,6 milióna ton použitých batérií z elektromobilov (EV), čo je súčasťou národného cieľa dosiahnuť nulové emisie.
Rada pre správu batérií (Battery Stewardship Council) odhaduje spolu so svojimi výskumnými partnermi, že na základe súčasných trendov sa objem odpadu z elektrických vozidiel do roku 2030 exponenciálne zvýši na 30 000 ton a potom bude akcelerovať až ku hranici 1,6 milióna.
Rada spolu s Federálnou komorou automobilového priemyslu a Austrálskou asociáciou obchodníkov s motormi vyzýva na vytvorenie programu, v rámci ktorého by spotrebitelia platili za bezpečnú likvidáciu batérií elektrických vozidiel.
„Investície do infraštruktúry na správu a recykláciu batérií pre elektromobily sú nevyhnutné, aby sa priemysel v budúcnosti vyhol nákladným riešeniam a využil finančné príležitosti. Ponúka ich recyklácia použitých batérií,“ uviedla Libby Chaplinová, výkonná riaditeľka Rady.
„Odvetvie elektrických vozidiel má jedinečnú príležitosť prevziať iniciatívu pri navrhovaní systému, ktorý je nákladovo efektívny, vhodný na daný účel a vyhne sa chybám a nákladným dôsledkom nečinnosti, ako sa to nedávno stalo v odvetví solárnych panelov, a to tým, že sa dnes uprednostní diskusia o procesoch vyraďovania batérií z prevádzky,“ napísala ďalej Chaplinová.
Orgán tvrdí, že vytvoril program pre menšie batérie, ale potrebuje pomoc pri vytváraní infraštruktúry na spracovanie batérií pre elektrické vozidlá.
Ťažkosti pri recyklácii solárnych panelov a veterných turbín
Rada sa potýka s problémom, ktorý je výzvou aj pre odvetvie veterných turbín a solárnych panelov – ako zlikvidovať tony odpadu vznikajúceho počas rokov „zelenej“ prevádzky. Batérie, veterné turbíny a solárne panely sa vzhľadom na ich konštrukciu ťažko a draho recyklujú.
Napríklad, v skutočnosti sa recykluje len 30% lopatiek veterných turbín a zvyšok sa ukladá na skládky. Juhoaustrálska univerzita minulý rok uviedla, že krajina by mohla do roku 2030 rátať s „desiatkami tisíc“ lopatiek. Životnosť väčšiny veterných turbín je približne 20 až 25 rokov, pokiaľ sa ich konštrukčná pevnosť nezačne oslabovať. Napriek týmto problémom sa lopatky veterných turbín len zväčšujú.
Aj solárne panely sú z hľadiska recyklácie problematické. Podľa odhadov CSIRO sa v skutočnosti znovu použijú asi len 2% odpadu z panelov.
Rozšírenie solárnych panelov v Austrálii je rozsiahle, viac než 30% domácností má strešný fotovoltický systém, a podobne ako v prípade batérií do elektromobilov, môže byť proces likvidácie náročný a pre podniky príliš nákladný na to, aby sa im oplatil.
Napríklad, batérie do elektromobilov sa nemôžu likvidovať na skládkach. Lítiové batérie sa vzhľadom na svoje chemické zloženie môžu vznietiť, tlieť celé roky a uvoľňovať toxické výpary.
Otázky týkajúce sa Číny
Nákup a dovoz technológií na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov pravdepodobne posilní obchodné vzťahy Austrálie s Čínou.
Čína je v súčasnosti najväčším svetovým výrobcom solárnych panelov a batérií pre elektromobily a čínske spoločnosti patria medzi najväčších výrobcov veterných turbín. Tento problém s dodávateľským reťazcom vyvoláva otázky týkajúce sa porušovania ľudských práv v Číne. Zistilo sa totiž, že na výrobu surovín pre solárne panely sa používa nútená práca prenasledovanej ujgurskej menšiny.
Britská vysoká škola Sheffield Hallam University zistila, že 45% svetovej produkcie polysilikónu sa vyrába v provincii Xinjiang v západnej Číne, pričom 95% solárnych modulov vyžaduje tento materiál.
Týmito úvahami sa zaoberá austrálska labouristická vláda, ktorá, podobne ako jej kolegovia vo vyspelých krajinách, naďalej presadzuje revolúciu v energetickej sieti krajiny, v snahe dosiahnuť do roku 2050 nulové emisie uhlíka.
Federálna vláda si stanovila ambiciózny strednodobý cieľ znížiť do roku 2030 súčasné emisie o 43%, hoci krajina je z viac ako 64% závislá od výroby elektriny z uhlia.
Z anglického originálu preložili Ondřej Horecký a LS.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
