
Atentáty na predstaviteľov komunistickej strany poukazujú na rastúce napätie v Číne (Analýza)
Čínu zachvátila vlna cielených vrážd provinčných a mestských úradníkov, pričom za posledné tri mesiace došlo k najmenej šiestim závažným prípadom. Podľa čínskych pozorovateľov sú tieto incidenty súčasťou rastúcich sociálnych nepokojov a frustrácie čínskej verejnosti, ktorá na jednej strane čelí hospodárskym ťažkostiam a na druhej strane politickým represiám zo strany vládnucej komunistickej strany.
Lai Jianping, bývalý pekinský právnik a predseda Federácie za demokratickú Čínu v Kanade, hovorí, že násilie voči čínskym úradníkom je súčasťou širšieho trendu odporu voči čoraz represívnejšiemu čínskemu režimu. Varuje, že snaha Pekingu udržať si kontrolu silou môže vytvoriť nebezpečnú situáciu.
Séria vrážd
Konflikty medzi čínskymi úradníkmi sú na vzostupe. Dňa 1. októbra zástupca veliteľa miestnej pracovnej skupiny zabil starostu mesta Shaoyang v provincii Hunan a potom spáchal samovraždu. Vrahom bol uznávaný policajt, ktorý získal niekoľko ocenení.
Hoci oficiálne informácie zostávajú kvôli mediálnemu embargu nariadenému Čínskou komunistickou stranou (ČKS) nedostatočné, nezávislý čínsky televízny producent Li Jun nedávno pre Epoch Times uviedol, že podľa čínskych internetových diskusií boli motívmi vedúceho zásahovej jednotky frustrácie spojené s jeho kariérou a osobné konflikty.
Ďalším známym prípadom je vražda šéfky ministerstva financií provincie Hunan v južnej Číne. V polovici septembra sa 58-ročná Liu Wenzhi pohádala s jedným z podozrivých a potom spadla z balkóna na 13. poschodí.
Hoci polícia poprela akékoľvek predchádzajúce spojenie medzi pani Liu a dvoma podozrivými, čínske médiá uviedli, že podozriví sa s pani Liu pracovne poznali. Podľa policajnej správy obaja podozriví zomreli v ten istý deň. Jeden z nich spadol z balkóna spolu so šéfkou ministerstva financií a druhý spadol „náhodne“, keď sa snažil z balkóna utiecť.
V auguste bol predseda miestnej banky v provincii Hebei dobodaný na smrť vo svojej kancelárii bývalým zamestnancom a miestneho sudcu v provincii Henan zabil nespokojný účastník súdneho konania kvôli rozhodnutiu, ktoré sudca vydal.
V polovici júla bol zavraždený vicestarosta mesta Xianyang v severozápadnej čínskej provincii Shaanxi a jeho najbližší príbuzní. Hoci miestna polícia o podrobnostiach mlčí, nezvyčajné 48-dňové oneskorenie pri vyhlásení pátrania po podozrivých podporilo špekulácie, že išlo o viac než len obyčajnú lúpež alebo že nešlo o bežných páchateľov.
V čínskom právnom a represívnom sektore sa v poslednom čase zvýšil aj počet prípadov „whistleblowingu“ (informátorstva). Viacerí úradníci sa prihlásili a otvorene obvinili svojich kolegov z korupcie a zneužívania moci.
Hnacie sily čínskych sociálnych nepokojov
Čínski pozorovatelia dávajú nárast počtu vrážd do súvislosti s rastúcimi sociálnymi nepokojmi v Číne. Podľa bývalého pekinského právnika Lai Jianpinga rastúce násilie voči predstaviteľom komunistickej strany poukazuje na hlbšie systémové problémy.
„Roky sa obyčajní Číňania obracali jeden proti druhému z frustrácie, ale teraz je hnev namierený proti funkcionárom [komunistickej strany],“ povedal Lai v nedávnom rozhovore pre Epoch Times. „Politické represie a hospodársky úpadok obmedzili životné podmienky ľudí a mnohí nemajú iné východisko zo svojich sťažností ako násilnú odvetu proti samotnému systému, ktorý ich utláča,“ domnieva sa Lai.
Hospodárske ťažkosti v Číne prehlbujú sociálne napätie, pretože spôsobujú stratu pracovných miest, dlhovú krízu a zhoršujúcu sa sieť sociálneho zabezpečenia, čo privádza mnohých ľudí na hranicu prežitia.
Chen Weijian, čínsky disident žijúci na Novom Zélande a redaktor časopisu Beijing Sources, v nedávnom článku napísal, že hospodársky pokles spôsobil, že život mnohých ľudí v Číne sa stal neudržateľným. Dodáva, že väčšina z nich sa ocitla v slepej uličke bez nádeje; trpia psychickými problémami a od spoločnosti nedostávajú žiadnu podpor. V dôsledku toho sa podľa Chena niektorí rozhodnú ukončiť svoj život, zatiaľ čo iní sa uchýlia k odvetným opatreniam voči spoločnosti.
Jedným z takýchto príkladov bol An Yaohong, dlhoročný štátny zamestnanec v provincii Shanxi. Jeho finančné ťažkosti a ľahostajnosť čínskeho režimu sa pre neho ukázali ako zničujúce. An, ktorému zbúrali dom počas štátom riadenej konfiškácie majetku, videl, ako sa jeho život zmieta v chaose, keď nedostal žiadnu kompenzáciu za stratu svojho domu. Nakoniec sa An v júni pomstil tým, že dobodal úradníka komunistickej strany, ktorý dohliadal na demoláciu.
V Číne pod komunistickou vládou je všetka pôda vo vlastníctve štátu. Keď si čínski občania kúpia dom, vlastnia len budovu. V priebehu rokov tak milióny Číňanov prišli o svoje domovy v dôsledku násilného búrania a núteného premiestňovania dedín a dokonca celých miest, keď sa miestne vlády rozhodli získať pôdu na výhodnejšie využitie.
„Hospodárska kríza prehĺbila politickú krízu,“ hovorí Lai. „Ak by boli ekonomické podmienky lepšie, niektoré sociálne a politické tlaky by sa mohli dočasne zamaskovať, ale keďže ekonomika upadá, ľudia sú zúfalí.“
Čínsky disident a prodemokratický aktivista Wang Dan nedávno na svojom kanáli na YouTube uviedol, že pod vládou komunistickej strany je kvôli absencii právneho štátu pre bežných občanov neuveriteľne ťažké domáhať sa spravodlivosti a nápravy krívd. Dodáva, že väčšinu týchto násilných činov spáchali ľudia z nižších vrstiev čínskej spoločnosti, ktorí už veľmi dlho trpeli inštitucionalizovaným zneužívaním moci zo strany úradov.
Wang sa domnieva, že problém v čínskej spoločnosti je spôsobený utláčateľskou vládou komunistickej strany a že podobných prípadov násilnej odplaty môže v budúcnosti pribúdať. „V spoločnosti, ktorá sa riadi zákonom, sa toto [násilná pomsta] nepodporuje,“ povedal Wang. „Musíme však zdôrazniť, že Čína nie je štátom, v ktorom vládne zákon.“
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK