Atentát na premiéra mení dynamiku eurokampane, strany môžu minúť 6-krát viac ako prezidentskí kandidáti
Voľby do europarlamentu sa nezadržateľne blížia. O viac ako dva týždne si budeme voliť zástupcov Slovenska do Bruselu. Plne rozbehnutú kampaň však prerušil atentát na premiéra (15. 5.), ktorý prinútil celú spoločnosť a mnohých politických predstaviteľov zamyslieť sa nad ďalším smerovaním krajiny a prehodnotením doterajších krokov. Opozícia aj koalícia navrhla kampaň utlmiť. Sociologička Iveta Radičová si myslí, že kampaň netreba prerušovať, ak sa bude viesť kultúrne. Politické strany môžu na kampaň minúť až tri milióny eur, čo je v porovnaní s limitom stanoveným pre prezidentské voľby šesťnásobne viac.
Vládne strany navrhujú kampaň utlmiť
Hoci kampaň do eurovolieb by mala vrcholiť, v súvislosti s atentátom na Roberta Fica (Smer-SD) a vyburcovaním emócií v krajine prišli politickí predstavitelia vládneho Smeru a Hlasu s návrhom na utlmenie politickej kampane k voľbám.
„Určite príde k prehodnoteniu intenzity kampane, ale nemyslím si, že by sme zmenili politiku, ktorú sme presadzovali a ktorá je založená na priamej diskusi s občanmi,“ uviedol podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD).
Podobné slová sme mohli počuť aj z úst ministra vnútra SR Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD). „Je to aj výzva za Hlas-SD, aby sme na určité obdobie s tou kampaňou prestali, aby sme sa prestali konfrontovať,“ povedal.
Rovnako reagoval aj predseda opozičnej SaS Branislav Gröhling, ktorý vyzval na zmier spoločnosti. „Polarizácia nikam nevedie. Zastavme to a spravme hrubú čiaru. Takéto Slovensko nikto nechce. Takéto Slovensko nechceme ani my. Nechceme krajinu, kde sa budú strieľať politici alebo iní občania len preto, lebo majú iný názor. Nenávisť bude plodiť iba ďalšiu nenávisť,“ poznamenal. Opozičná SaS deklarovala, že svoju kampaň do eurovolieb zastavila.
„Okamžite sme pozastavili kampaň do Európskeho parlamentu, a poskytujeme plnú súčinnosť a spoluprácu politickým partnerom pre upokojenie situácie na Slovensku,“ pridala sa ďalšia opozičná parlamentná strana a víťaz posledných eurovolieb – Progresívne Slovensko.
Kampaň sa nemusí prerušiť, ak bude prebiehať kultúrne
Expremiérka a sociologička Iveta Radičová si nemyslí, že je potrebné kampaň v dôsledku atentátu tlmiť, či prerušovať. „Nemusíme prerušovať kampane, ale robme ich tak, ako sa to v kultúrnom svete má diať. Nech sa sporia politici, demokracia je o spore, ale spor nie je slovná streľba na svojho protihráča.“ Povedala to v diskusnej relácii Braňo Závodský naživo a vysvetlila, že spor nie je o tom, že politik bude hlásať totálne nezmysly, alebo že proti faktom postaví názor, ktorý sa o fakty neopiera.
Podľa Radičovej by sme mali v priebehu kampane do EP viesť spor o tom, či postavenie Slovenska v EÚ a NATO prináša pre SR prevažne výhody. Ak prináša nevýhody, tak aké a ako na ne vieme reagovať. Expremiérka tiež navrhuje sporiť sa o tom, či vojna na Ukrajine má v súčasnosti mierove riešenia a ak áno, akým spôsobmi. Taktiež by podľa jej slov mohol byť vedený spor o tom, či v čase pandémie máme iné riešenie ako očkovanie populácie a či je normálne, aby vláda v takýchto situáciách nerešpektovala expertov a odborníkov alebo ako vyriešiť nakopený deficit verejných financí tak, aby neublížil najzraniteľnejším. Takéto vedenie sporov je podľa nej v politike jediná cesta k zmeriu a žiadna iná neexistuje.
Radičová tiež poukazuje na to, s čím by sme mali ako spoločnosť všetci bojovať. Anonymita na sociálnych sieťach podľa nej umožňuje mimoriadne veľa agresivity a násilia, čo nemá obdoby a precedens. „Máme jedno z najviac prvenstiev v EÚ – najviac veríme konšpiráciám. Máme jedno z najviac prvenstiev v EÚ a to je nedôveryhodnosť voči hlavným médiám a tu robí vláda kroky, ktoré túto dôveryhodnosť ešte viac podkopávajú,“ uviedla sociologička.
Na kampaň do europarlamentu môžu strany minúť šesťnásobok toho, čo prezidentský kandidát
Vo februári začala kampaň do europarlamentu, ktorá bežala súbežne popri tej prezidentskej. „Na rozdiel od limitov pre iné voľby, ktoré boli pri reforme v roku 2014 nastavené viac-menej vhodne, limit pre prezidentské voľby bol určený nízko, navyše bol zrušený osobitný limit pre kandidátov postupujúcich do druhého kola, ktorý platil dovtedy,“ uviedol pre Epoch Times Ľuboš Kostelanský z Transparency International Slovensko.
Zatiaľ čo v prezidentských voľbách mohli kandidáti počas dvoch volebných kôl minúť len pol milióna eur, politické strany na kampaň pre eurovoľby môžu použiť až tri milióny eur. V prípade volebnej koalície platí trojmiliónový limit dokonca zvlášť pre každú stranu. Vyplýva to z informácií na webe Ministerstva vnútra (MV) SR.
„Do limitu nákladov politickej strany sa započítava aj rozdiel medzi cenou daru alebo iného bezodplatného plnenia uvedenou v zmluve a cenou obvyklou a náklady na propagáciu politickej strany, ktoré politická strana vynaložila v čase začínajúcom 180 dní predo dňom vyhlásenia volieb,“ píše sa v zákone. Finančné prostriedky sa musia viesť na transparentnom účte.
Súbeh prezidentských európskych volieb umožnil kandidátom umne využiť výhodu a podprahovo podporovať prezidentských kandidátov prostredníctvom billboardov. V tomto prípade nejde o porušovanie zákona. Napr. Hlas-SD používa slogan „Nenechajme sa prehlasovať“ a tento naratív pomáhal aj P. Pellegrinimu. Hnutie Slovensko sa hrá s motívom podržtašky, čím bola naznačovaná blízkosť P. Pellegriniho k Smeru a išlo v podstate o antikampaň. PS má na billboardoch „Nemôžu mať všetko“, čo bolo možné vnímať ako podporu I. Korčoka, ktorý má byť akási protiváha vládnucej garnitúre.
20 rokov členom EÚ
Plnohodnotným členom Európskej únie (EÚ) je SR už 20 rokov. Dostať sa na úroveň najvyspelejších štátov Európy nebolo pre nás však vôbec ľahké. Malej krajine, akou je Slovensko, vstup do EÚ priniesol nespočetné množstvo výhod, eurofondy, či otvorené hranice. Na druhej strane sa objavili aj krízy, migranti a slabé stránky nadštátneho spojenia. Na Slovensku sa čoraz častejšie a silnejšie začínajú ozývať hlasy, ktoré navrhujú odtrhnutie sa od EÚ. Táto téma sa otvára vždy aj v priebehu prezidentských, či parlametných volieb, eurovoľby nevynímajúc. Podľa Branislava Kováčika, dekana Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Matej Bela, euroskeptické hlasy v Európe vždy existovali. „Žiadna relevantná politická strana v Európe, ktorá má vplyv na dianie v krajine, nemá vo svojom programe implictne vystúpenie z EÚ, keďže si uvedomuje, čo pre nich členstvo znamená,“ povedal.
Marián Kotleba je príkladom slovenského politika, ktorý často hovorí o potrebe vystúpenia z únie i z NATO, ktoré označuje za zločineckú a teroristickú organizáciu a riešenie vidí v neutralite Slovenska. Napriek tomu kandiduje do europarlamentu, pretože chce proti EÚ bojovať priamo v jej radoch. „Namiesto mlieka a mäsa Európska únia chce, aby sme jedli cvrčkov a geneticky modifikované potraviny. Namiesto toho, aby Únia podporovala tradičnú normálnu rodinu, podporuje zvrátené manželstvá homosexuálov,“ tvrdí Kotleba vo svojom predvolebnom videu.
Expremiér Mikuláš Dzurinda vylúčil možnosť mať neutrálne Slovensko, keďže sme o to podľa neho nikdy aktívne nebojovali, nezávislosť si nezaslúžili a ostatné krajiny by nás nerešpektovali.
„Stalo by sa to, čo pán Březninský opísal, keď sa ho Mečiar opýtal, ako môže skončiť stredná Európa, keď sa nedostane do Únie. A pán Březinský mu vysvetlil, že skrátka od Žiliny hore to skončí v Poľsku, Spiš, Orava, však nič nové pre Poliakov. Dole Maďarsko, však nič nového pre Maďarov a zvyšok môže byť český. To bolo to stretnutie, po ktorom Vladimír Mečiar vyhlásil, že po rozhovore so Zbigniewem Břežinským nemohol spať,“ zhodnotil Dzurinda. Podľa neho, ak by sa nám nepodarilo stať sa členom EÚ, boli by sme dnes iným Bieloruskom.
