Arménsko sa približuje k Európe na pozadí pretrvávajúcich treníc s Azerbajdžanom
Regionálni nepriatelia tvrdia, že sú blízko k podpísaniu mierovej dohody napriek pretrvávajúcim vzplanutiam pozdĺž spoločnej hranice.
Pred dvoma týždňami arménsky prezident Vahagn Chačaturjan podpísal návrh zákona, ktorý vytvára právny základ pre potenciálnu kandidatúru tejto juhokaukazskej krajiny na členstvo v EÚ. Tento krok, o ktorom médiá informovali pomerne málo, sa uskutočnil uprostred pretrvávajúceho napätia so susedným Azerbajdžanom, ktorý je dlhodobým nepriateľom Arménska v regióne.
Od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991 obe krajiny – obe bývalé sovietske republiky – viedli dve veľké vojny o región Náhorný Karabach, ktorý je medzinárodne uznaný ako súčasť Azerbajdžanu.
V roku 2023 Azerbajdžan uskutočnil 24-hodinovú vojenskú ofenzívu do Náhorného Karabachu, ktorou sa mu podarilo dostať hornatý región pod svoju úplnú kontrolu. Odvtedy sa obe krajiny snažia dosiahnuť dohodu – s ruským sprostredkovaním – zameranú na ukončenie nepriateľstva a vymedzenie spoločnej hranice.
Minulý mesiac arménski a azerbajdžanskí predstavitelia oznámili, že sa dohodli na znení možnej mierovej dohody. „Mierová dohoda je pripravená na podpis,“ uviedlo arménske ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení zverejnenom 13. marca. V ten istý deň azerbajdžanské ministerstvo zahraničných vecí rovnako potvrdilo, že „rokovania o texte návrhu dohody … boli ukončené“.
Napriek tomu vzplanutia medzi oboma regionálnymi protivníkmi pretrvávajú pozdĺž ich približne 620 km spoločnej hranice. Dňa 16. marca, tri dni po spoločnom oznámení, Baku obvinilo arménske sily z ostreľovania azerbajdžanských pozícií, čo Jerevan poprel.
V súvislosti s pretrvávajúcim napätím na hraniciach tento týždeň Moskva, ktorá historicky považuje tento región za svoj zadný dvor, vyzvala obe krajiny na zdržanlivosť. „Opätovne vyzývame Baku a Jerevan [hlavné mestá Azerbajdžanu a Arménska], aby preukázali zdržanlivosť, prijali opatrenia na deeskaláciu napätia a vyhli sa akciám, ktoré by mohli zhoršiť situáciu,“ uviedla 9. apríla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí.
„Sme pripravení pomôcť našim partnerom pri prekonávaní zostávajúcich nezhôd, ktoré blokujú podpísanie mierovej zmluvy,“ dodala. V rozhovore pre The Epoch Times ruský politický analytik Stanislav Alexandrovič Pritchin uviedol, že Arménsko a Azerbajdžan sa už dohodli na „väčšine prvkov“ návrhu mierovej dohody.
Podľa Pritchina je hlavným sporným bodom požiadavka Baku, aby Arménsko odstránilo zo svojej ústavy klauzulu, ktorá zakotvuje jeho nárok na Náhorný Karabach. „Pre Arménsko nie je jednoduché usporiadať referendum o zmene ústavy,“ povedal.
„Existuje aj množstvo ďalších nevyriešených rozdielov [medzi Baku a Jerevanom], ktoré budú pravdepodobne v krátkodobom horizonte brániť normalizácii vzťahov,“ dodal Pritchin, ktorý vedie oddelenie pre Strednú Áziu v moskovskom Inštitúte svetovej ekonomiky a medzinárodných vzťahov.
Politický analytik a bývalý turecký veľvyslanec v Rusku Halil Akinci uviedol, že dohoda medzi oboma krajinami bola dosiahnutá, ale „musí byť ešte formalizovaná“. „Arménsko je pripravené vymedziť hranicu a uznať, že Karabach patrí Azerbajdžanu,“ povedal pre The Epoch Times.
„Obe strany riešili takmer všetky nevyriešené otázky, ale zmluva stále nebola podpísaná,“ dodal. „Z nejakého dôvodu sa to odkladá.“ Akinci ďalej naznačil, že nedávne vzplanutia na hraniciach boli vyvolané – alebo zveličené – tvrdou líniou na oboch stranách s cieľom zmariť mierový proces.
„Toto napätie sa vytvára,“ povedal. „Je to umelé… Možno došlo k nejakým menším potýčkam,“ dodal. „Ale to je vždy na medzinárodných hraniciach.“
Noha v oboch táboroch
Od azerbajdžanskej ofenzívy v roku 2023 sa Jerevan napriek dlhodobému spojenectvu s Ruskom neustále približuje k Bruselu a Washingtonu. Začiatkom roka 2024 Arménsko pozastavilo svoju účasť v Organizácii zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (CSTO), bezpečnostnom bloku šiestich krajín, ktorý vedie Moskva.
Jerevan tento krok pripísal údajnému zlyhaniu CSTO, ktorá Arménsku neprišla na pomoc počas vojenskej ofenzívy Azerbajdžanu – toto tvrdenie Moskva odmietla. Popri neistých krokoch smerom k EÚ sa Arménsko zblížilo aj so Spojenými štátmi, s ktorými v januári podpísalo dohodu o strategickom partnerstve.
Podľa amerického ministerstva zahraničných vecí táto dohoda predstavuje „míľnik“ v americko-arménskych vzťahoch, ktorý bude slúžiť na podporu posilnenej spolupráce v hospodárskej, bezpečnostnej a obrannej oblasti.
Po podpísaní dohody 14. januára arménsky minister zahraničných vecí Ararat Mirzojan uviedol, že modernizácia americko-arménskych vzťahov sa stala „nevyhnutnou pre orientáciu v zložitej geopolitickej situácii“.
Niekoľko dní predtým arménsky parlament ratifikoval návrh zákona, ktorý dláždi cestu k prípadnému vstupu do EÚ a ktorý minulý týždeň podpísal prezident krajiny.
Nikol Pašinjan, arménsky premiér, opakovane zdôraznil, že akákoľvek budúca žiadosť o členstvo v EÚ si bude najskôr vyžadovať schválenie v ľudovom referende. Pašinjan, ktorý je hnacou silou smerovania Jerevanu na západ, tiež varoval pred očakávaniami rýchleho prístupového procesu do EÚ.
Analytik Pritchin bagatelizoval šance Arménska na úspešnú kandidatúru na členstvo v EÚ – dokonca aj v dlhodobom horizonte – s odvolaním sa na „politické a geografické faktory“. Arménsko, ktoré sa nachádza v regióne južného Kaukazu, leží ďaleko za geografickými hranicami Európy. Nehraničí ani so žiadnym zo súčasných členov EÚ.
Napriek tomu Brusel vyjadril podporu prípadnej žiadosti Arménska o vstup do 27-členného bloku. V uznesení prijatom minulý rok Európsky parlament uviedol, že žiadosť Arménska o štatút kandidátskej krajiny EÚ by „pripravila pôdu pre transformačnú fázu vo vzťahoch medzi EÚ a Arménskom“.
Voľba Jerevanu
Moskva však opakovane varovala, že členstvo v EÚ by bolo „nezlučiteľné“ so súčasnou príslušnosťou Arménska k Ruskom vedenej Eurázijskej hospodárskej únii (EAEÚ). V januári Alexej Overčuk, podpredseda ruskej vlády, uviedol, že arménska snaha o vstup do EÚ by prinútila Jerevan „rozhodnúť sa“ medzi týmito dvoma hospodárskymi blokmi.
Začiatkom tohto mesiaca Rodion Mirošnik, najvyšší predstaviteľ ruského ministerstva zahraničných vecí, vylúčil súčasné členstvo Arménska v EÚ, EAEÚ a OSKB. „Rusko neustále zdôrazňuje, že nemáme v úmysle zasahovať do vnútorných záležitostí štátov vrátane Arménska,“ uviedol 2. apríla v poznámkach, ktoré citovala ruská tlačová agentúra TASS. „Je však nepravdepodobné, že by účasť v CSTO a EAEU mohla koexistovať s členstvom v EÚ,“ dodal.
EAEU, ktorá oficiálne vznikla v roku 2015, tvoria Rusko, Arménsko, Bielorusko, Kazachstan a Kirgizsko.
„Pre Rusko musí Arménsko opustiť EAEU, ak chce vstúpiť do EÚ,“ povedal Pritchin. „Bola by to ťažká voľba, pretože Arménsko zo svojho členstva v EAEU ťaží,“ dodal. „Jeho hospodárstvo by čelilo katastrofe, ak by z bloku vystúpilo.“
Počas Pašinjanovej návštevy Moskvy v októbri minulého roka ruský prezident Vladimir Putin vyčíslil celkovú hodnotu bilaterálneho obchodu na viac ako 8 miliárd USD v prvej polovici roka 2024. Ďalším znakom zložitej dynamiky regiónu je skutočnosť, že Arménsko minulý týždeň uskutočnilo spoločné vojenské cvičenia s Iránom pozdĺž 26 míľ dlhej spoločnej hranice oboch krajín.
„Cieľom týchto cvičení je upevniť bezpečnosť hraníc na základe spoločných záujmov,“ citovali iránske štátne médiá vojenského predstaviteľa. Podľa Pritchina sa zdá, že nedávny príklon Arménska k Západu je v rozpore s vojenskou spoluprácou s Iránom, ktorý Spojené štáty považujú za svojho hlavného regionálneho protivníka.
„Väčšina pozorovateľov vidí rozpor medzi tým, že Arménsko chce vstúpiť do EÚ – a usiluje sa o posilnenie bezpečnostných väzieb so Spojenými štátmi – a zároveň posilňuje strategické vzťahy s Iránom,“ povedal.
„Napriek tomu sme v posledných mesiacoch svedkami prehlbovania vzťahov medzi Arménskom a Iránom vrátane vzájomných návštev niekoľkých vysokopostavených predstaviteľov,“ dodal.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
