Argentínu zrejme čaká šoková terapia
Ak nový argentínsky prezident Javier Milei splní aspoň niektoré zo svojich predvolebných sľubov, Argentína – a s ňou aj celý svet – zažije hospodársky experiment, aký ešte nezažila. Milei má v úmysle rozrezať starý poriadok na kúsky motorovou pílou, ktorou sa tak rád oháňal v uliciach argentínskych miest počas kampane.
Jednou z prvých obetí motorovej píly novozvoleného prezidenta, ktorý sa ujme funkcie 10. decembra, má byť samotná argentínska mena, peso. Milei, vzdelaním ekonóm, by ho chcel nahradiť americkým dolárom v rámci tzv. dolarizácie. Je odhodlaný, takže jedinou otázkou je, aký bude rozsah dolarizácie. V každom prípade by teraz mala argentínsku ekonomiku skutočne bezprecedentným spôsobom ovplyvňovať menová politika americkej centrálnej banky Fed.
Milei sľubuje šokovú terapiu. „Nie je čas na postupné kroky,“ ubezpečil svojich oslavujúcich fanúšikov. Tí v terapii vidia nádej na skrotenie viac ako 140-percentnej inflácie, ktorá drasticky požiera ich úspory. Dolarizácia ju má totiž pomôcť skrotiť.
Problémom je, že Milei môže rýchlo naraziť na múr neúprosných ekonomických zákonov. Napríklad devízové rezervy krajiny sú natoľko vyčerpané, že rýchla dolarizácia prakticky neprichádza do úvahy. Takže šok môže zažiť nový prezident – nie ekonomika. Konkrétne šok z toho, ako rýchlo chladne nadšenie a podpora priaznivcov, ktorí uverili jeho sľubom. A to ešte nevie, resp. si nepripúšťa, že skrotenie takej vysokej inflácie, akú Argentína zažíva, si zvyčajne vyžaduje v prvom rade veľmi hlbokú recesiu. A že ani motorová píla v Mileiových rukách s tým nič neurobí.
To, čo pravdepodobne príde pomerne skoro, nie je dolarizácia, ale devalvácia. Devalvácia pesa. Argentínska centrálna banka sa k nej možno bude musieť uchýliť už tento týždeň práve preto, že takmer vyčerpala svoje devízové rezervy.
Milei takmer určite nesplní všetky svoje veľkolepé sľuby. Jeho libertariánska orientácia na malú vládu a voľný trh je však nespochybniteľná. Koniec koncov, svojich psov dokonca pomenoval po popredných libertariánskych alebo klasických liberálnych ekonómoch histórie: Murray Rothbard, Milton Friedman a Robert Lucas. A má v úmysle prerušiť vzťahy medzi Argentínou a krajinami, ako sú Čína a Brazília, aj keď ide o hospodárske veľmoci. Vadí mu, že sú to socialistické ekonomiky. A Čína je podľa jeho slov dokonca „vražednou“ ekonomikou, „ekonomikou, ktorá zabíja“.
Avšak aj Milei nakoniec priznáva, že nebude obmedzovať súkromné spoločnosti v obchodovaní so „zabijakmi“, konkrétne s ich čínskymi partnermi. Čo, samozrejme, pridáva ďalší otáznik, nakoľko sa jeho kroky v úrade nakoniec budú odchyľovať od jeho bezprecedentne ideologicky zameranej predvolebnej rétoriky.
Podľa všetkého sa Milei hneď po utíchnutí osláv rýchlo sústredí na to, nakoľko si môže dovoliť zľaviť zo svojich sľubov v politickej praxi bez toho, aby stratil podstatnú masu svojich priaznivcov.
Aj keď však zľaví pomerne výrazne, Argentínu čaká veľká hospodárska transformácia.
Tento článok pôvodne vyšiel na webovej stránke Konzervatívnych novín.
Názory a stanoviská vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia sa zhodovať s názormi a stanoviskami denníka The Epoch Times.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
