Argentínsky prezident Milei sa stretol s Trumpom: čo ich spája a čo rozdeľuje?
Tohtoročná Konzervatívna politická akčná konferencia (CPAC) sa konala 21. až 24. februára vo Washingtone, D.C. Toto podujatie sa považuje za najdôležitejšie každoročné stretnutie konzervatívnych osobností Republikánskej strany v USA. Tento rok mu dominovala pravdepodobná prezidentská kandidatúra Donalda Trumpa. Veľkej pozornosti sa však tešili aj početní zahraniční hostia. Predovšetkým úradujúci prezidenti Argentíny a Salvádoru: Javier Milei a Nayib Bukele.
Stretnutie hneď v prvý deň konferencie
Už v sobotu 24. februára, v prvý deň konferencie CPAC 2024, sa uskutočnilo srdečné privítanie medzi Trumpom a argentínskym prezidentom. Ten v novembri predchádzajúceho roka s jasným náskokom zvíťazil v druhom kole volieb nad peronistom Sergiom Massom.
Podobne ako Trump v USA v roku 2016, aj ekonóm Milei prišiel do argentínskej politiky ako veľmi talentovaný. Podobne ako podnikateľ narodený v New Yorku si získal popularitu tým, že vyzýval na zásadný odklon od politického establišmentu svojej krajiny.
Napriek mnohým podobnostiam z hľadiska obsahu a stratégie majú Trump a Milei odlišné zázemie. Trump predovšetkým spopularizoval politiku, ktorá zdôrazňuje národnú suverenitu a je čiastočne ovplyvnená paleokonzervatívnymi myšlienkami.
Čaká Reaganov konzervativizmus na americkom kontinente renesancia?
Na druhej strane Milei sám seba označuje za „anarchokapitalistu“ a vychádza z libertariánskeho spektra. V dôsledku toho sa jeho predstava o úlohe štátu v niektorých oblastiach líši od Trumpovej. Predovšetkým však politika voľného obchodu zohráva pre Mileiho dôležitejšiu úlohu ako pre Trumpa, ktorý považuje protekcionistické opatrenia za legitímnu možnosť ochrany americkej ekonomiky.
Napriek tomu má americký konzervativizmus aj vďaka svojej tradícii bližšie k libertarianizmu ako európsky. Štyridsiaty prezident USA Ronald Reagan raz dokonca formuloval, že „libertarianizmus je srdcom a dušou konzervativizmu“.
V každodennej politickej praxi pravidelne dochádza k zbližovaniu oboch pozícií z pragmatických dôvodov. Trump sa napríklad neusiluje o rozpustenie NATO, ale vyzýva európskych členov, aby primerane prispievali na jeho náklady. Na druhej strane Milei sa v boji proti drogovým kartelom a organizovanému zločinu v Argentíne utieka k polícii a armáde ako prejavom „silného štátu“.
Milei varuje pred „pascou sociálnej spravodlivosti“
Milei vo svojom prejave varoval republikánov v USA pred pádom do „pasce sociálnej spravodlivosti“. Pod týmto heslom by sa pravidelne otvárali dvere štátnym zásahom do trhu a v konečnom dôsledku do každodenného života občanov. To sa končí neslobodou, zadlžovaním a zbedačovaním.
V USA republikáni vyvinuli otvorenosť voči programom sociálneho štátu, najmä za prezidenta Georgea W. Busha. Tento 43. prezident preto zaviedol pojem „súcitný konzervativizmus“. Ten považoval cirkevné a občianske organizácie za hlavných poskytovateľov verejnej sociálnej starostlivosti. V mnohých prípadoch však mal programy organizovať a koordinovať štát.
Tento prístup presadzovala Bushova administratíva aj v politike vzdelávania. Štát často prispieval aj značnými finančnými prostriedkami. Sociálna politika vlády Georgea W. Busha viedla v skutočnosti k výraznému zvýšeniu štátnych výdavkov.
Prísny úsporný program prináša prvé výsledky
Javier Milei sa vo svojom prejave venoval mnohým výzvam, ktoré musí ako prezident Argentíny prekonať. Keď nastúpil do funkcie, krajina zápasila s takmer 200 %-nou infláciou. Teraz dosiahla ročnú mieru inflácie 254 %.
Milei sa usiluje o dolárovú transformáciu svojej krajiny. Jedným z predpokladov na to je zdravá rozpočtová politika, ktorá dokáže získať späť dôveru medzinárodných investorov. Veď jeho vláda dokázala v januári vytvoriť rozpočtový prebytok vo výške 518 408 miliónov USD. Bol to prvý prebytok od roku 2012.
Milei počas prvých mesiacov svojho pôsobenia v krajine zaviedol prísny úsporný program. Sprevádzalo ho zníženie počtu pracovných miest v štátnom aparáte o niekoľko tisíc – v podstate o polovicu. Okrem reforiem odmietavých síl v inštitúciách a odboroch čelí Milei aj výzve zorganizovať väčšinu pre svoje programy v Kongrese.
Vo svojom prejave Milei kritizoval „skorumpovanú kastu zlodejských politikov, ktorí uprednostňujú svoje privilégiá pred blahom Argentínčanov“. Podporujú ich médiá, ktoré jeho vláde zazlievajú stratu reklamného priestoru. Napriek tomu Milei zdôraznil, že „sa nevzdáme úsilia spraviť z Argentíny opäť úžasnú krajinu“. Narážal tým na volebný slogan, ktorý použil Donald Trump počas prezidentskej volebnej kampane v roku 2016. Oba slogany majú skratky MAGA.
Na záver svojho prejavu na CPAC 2024 Milei apeloval na zhromaždených:
“Nevzdávajte sa svojej slobody, bojujte za ňu. Pretože ak za slobodu nebojujete, výsledkom bude utrpenie.“
Milei a Trump na seba upozornili jasnými vyhláseniami pred WEF
Donald Trump a Javier Milei už majú jedno spoločné: obaja vystúpili s veľmi medializovanými prejavmi na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) v Davose. V oboch prípadoch nasadili tón, ktorý bol na fóre vnímaný ako nezvyčajný. V roku 2018 Trump hovoril o úspechoch svojej hospodárskej politiky v USA a varoval pred nasledovaním pomýlených „prorokov skazy včerajška“.
V roku 2024 Milei poskytol lekciu z ekonomiky a jasne povedal, že Západ je už dlho infiltrovaný socialistickými ideológmi vo svojich inštitúciách. Ozrejmil, že kapitalizmus vyvrátil teórie, ako je údajné preľudnenie, a zabezpečil nevídanú prosperitu.
Klimatická ideológia, feminizmus a rodová ideológia boli modernými stratégiami socializmu potom, ako utrpel ekonomické stroskotanie.
Salvádorský prezident Nayib Bukele na CPAC 2024 zdôraznil, že sa mu podarilo premeniť jeho krajinu „z najnebezpečnejšieho na najbezpečnejšie miesto na západnej pologuli“. Podarilo sa mu to, pretože „sme netolerovali, aby nám iní hovorili, čo máme robiť“.
Trumpova rivalka Nikki Haleyová už nie je na CPAC 2024
Na CPAC tento rok nebola jediná zostávajúca súperka Donalda Trumpa v republikánskych primárkach, bývalá veľvyslankyňa OSN Nikki Haleyová. Minulý rok vyzvala na generačnú výmenu a vyslovila sa proti Trumpovej opätovnej kandidatúre.
Medzi konzervatívnou základňou sa to však stretlo ne priazňou. Haleyová stratila podporu aj v Republikánskej strane. V primárkach nedávno prehrala s Trumpom nielen vo svojom domovskom štáte Južná Karolína, ale v utorok 27. februára jednoznačne aj v Michigane.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
