Architektka Ondrušková: Premiestnenie národnej nemocnice z Rázsoch do Ružinova je mrhaním peňazí
Slovensko čaká na modernú národnú nemocnicu v hlavnom meste už desaťročia a zdá sa, že ešte nejaký čas čakať bude. Po dlhoročných peripetiách s plánovanou nemocnicou na Rázsochách, kde sa za desiatky miliónov eur postavil len skelet, ktorý následne chátral, aby sa potom rúcal, sa kabinet Roberta Fica (Smer-SD) rozhodol lokalitu koncovej nemocnice zmeniť. Výstavba novej nemocnice sa presunie do bratislavského Ružinova. Dlhoročná projektantka zdravotníckych stavieb Eva Ondrušková hovorí o nelogickosti prijatých záverov, na základe ktorých sa Rázsochy nedokončia a nemocnica sa presťahuje.
Architektka Ondrušková: Je to mrhanie financií
Kabinet premiéra Roberta Fica (Smer-SD) koncom mája schválil výstavbu novej nemocnice v bratislavskom Ružinove. Rozbehnuté Rászochy však chcú využiť a plánujú tam umiestniť detskú nemocnicu – Národný ústav detských chorôb (NÚDCH) – aktuálne sídliaci na Kramároch. Rezort predostrel odvážny plán – postaviť dve nemocnice – NÚDCH na Rázsochách do konca roka 2031 a Národnú univerzitnú nemocnicu v Ružinove do konca roka 2032.
Vznik národnej nemocnice predpokladá rekonštrukciu bloku D aktuálnej ružinovskej nemocnice s tým, že sa dobudujú nové časti v priestore zimného štadióna. Za výhodu novej lokality ministerstvo považuje najmä ľahkú dostupnosť. Nevýhodou je to, že sa sa preto musieť najskôr zbúrať ružinovský zimný štadión.
Ing.arch. Eva Ondrušková je autorizovaná a krajinná architektka Slovenskej komory architektov a dlhoročná projektantka zdravotníckych stavieb. Okrem iného je autorkou Ústavu klinickej onkológie, Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave na Kramároch a autorkou modernizácie a dostavby nemocníc po celom Slovensku, v Alžírsku aj Spojených arabských emirátoch. O premiestnení univerzitnej nemocnice do Ružinova si myslí, že je to mrhanie finančnými prostriedkami štátu.
„V roku 2032 by plánovali dostavať nemocnicu v Ružinove, ale nemocnica na Rázsochách už má urobený projekt, už je pripravená na výstavbu, sú zrútené stavby, už bolo rozhodnuté, že sa tam bude robiť. Všetky tie projekty a príprava veľa stáli a zase sú to len finančné straty,“ uviedla pre Epoch Times Slovensko.
Taktiež vysvetlila, že presťahovaním NÚDCH z Kramárov do Rázsoch sa nevyužije celý 56-hektárový areál v Rázsochách a značná nevyužitá časť bude chátrať. „Dá sa tam postaviť aj univerzitná nemocnica aj detské centrum. Je tam taký veľký pozemok.“
Rovnako ostanú prázdne aj súčasné priestory NÚDCH na Kramároch, resp. nie sú dostupné informácie, čo by tam malo byť. „Čo bude na Kramároch namiesto NÚDCH?“ pýta sa architektka. „Nemajú to domyslené. Tí politici konajú zbrklo,“ skonštatovala.
Porovnanie lokalít Rázsochy a Ružinov
Predseda parlamentného výboru pre zdravotníctvo Vladimír Baláž (Smer-SD) nebadá značný rozdiel v tom, či sa nová nemocnica postaví v Ružinove či na Rászochách. „Ale ak máme vytvárať Národnú nemocnicu, do ktorej majú dochádzať pacienti z celého Slovenska, je podľa mňa úplne jasné, že by mala byť vytvorená na východnej časti Bratislavy,“ povedal obhajujúc ružinovskú perspektívu lepšou dostupnosťou pre zvyšok krajiny. Pripúšťa tiež, že v projekte vyvstáva viacero neznámych. „Je to otáznik financovania a otáznik optimalizácie siete nemocníc v Bratislave, ako bude poskytovaná zdravotná starostlivosť,“ skonštatoval Baláž.
„Architektonická štúdia hovorí v prípade novej národnej nemocnice o tom, že táto nemocnica by mala mať spolu 1015 lôžok. Pôvodné Rázsochy rátali s 802 lôžkami,“ uviedla ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas-SD).
Starosta bratislavskej mestskej časti Ružinov Martin Chren, v ktorej by mala byť koncová univerzitná nemocnica situovaná, novú víziu víta. „Mať vo svojej štvrti najmodernejšiu a vynovenú univerzitnú nemocnicu s dobrou dopravnou dostupnosťou a s električkovým pripojením, je určite veľká vec a výhoda,“ reagoval s tým, že so zbúraním zimného štadióna problém nemá, ak sa adekvátne nahradí.
„Pôjde o Národnú univerzitnú nemocnicu, ktorá by mala mať podstatne väčší dosah ako ktorákoľvek z nemocníc, ktoré máme na Slovensku,“ vyjadril sa dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Juraj Payer.
Zmenu lokality pre Národnú univerzitnú nemocnicu kvituje aj opozičná SaS. Odhadovaný termín ukončenia výstavby na rok 2032 však predstavitelia strany považujú za nereálny. „Nemocnica Bory bola postavená za osem rokov, tak počítať s tým, že štátu to rovnako potrvá osem rokov, je víťazstvo optimizmu nad skúsenosťou,“ poznamenal poslanec Tomáš Szalay (SaS). Dodal pritom, že aj cenové odhady vo výške 440 miliónov eur sa podľa neho vo finále vyšplhajú až na dvojnásobok.
Podľa architektky Ondruškovej je vo svete úplne bežné, že veľké univerzitné centrá sú situované na okraji miest. Hovorí, že lokalita Rázsochy má oproti Ružinovu mnoho výhod. Odvoláva sa napríklad na audit rakúskych odborníkov, ktorý si objednalo ministerstvo zdravotníctva v roku 2014. Ten preukázal, že najvhodnejšie miesto pre univerzitnú nemocnicu je práve na Rázsochách. Dokončenie rozostavaného komplexu je zároveň aj ekonomicky najvýhodnejšia z možností. „Ten pozemok v Ružinove – tam je inverzia. A čo sa týka psychologických aspektov na pacienta – ten hluk, to zlé ovzdušie a doprava… ľudia sú veľmi proti tomu,“ opisuje budúce prostredie nemocnice.
Pozemok sa nachádza v blízkosti križovatky dvoch veľmi vyťažených štvorprúdových komunikácií, naviac jednou z ulíc vedie električková trať. Podľa architektky odhady hovoria, že už teraz menej kvalitná čistota ovzdušia sa v Ružinove bude iba zhoršovať. Navyše, ak nemocnica bude poskytovať zdravotnú starostlivosť pre celé Slovensko, prelet vrtuľníkov počas denných a nočných hodín ponad obytnou zónou v Ružinove bude mať vysokú frekvenciu a bude predstavovať nemalý diskomfort pre miestne obyvateľstvo.
Ďalej uviedla, že areál na Rázsochách je narozdiel od Ružinova obkolesený lesom a zeleňou Karpát, bez vplyvov od mestskej dopravy a hluku a nachádza sa v nadmorskej výške 232 m nad morom (o 100 metrov vyššie než v Ružinove), čo spoločne vytvára ideálne miesto pre univerzitnú nemocnicu ako pre pracujúcich odborníkov, tak aj pre pacientov.
Veľmi podstatnou slabinou Ružinova je podľa Ondruškovej malý areál, na ktorom sa nedá postaviť taký veľký univerzitný kampus a tak dobre vybavený ako na Rázsochách. Skonštatovala, že „ružinovská alternatíva“ nepredstavuje výstavbu skutočne Národnej univerzitnej nemocnice, ale pôjde len o dostavbu s tým, že starý ružinovský areál bude zrekonštruovaný.
„Všetky tie politické rozhodnutia sú finančné straty pre spoločnosť,“ zhodnotila opakované začatie a následné búranie stavieb alebo ich premiestňovanie do iných lokalít. Naviac je to podľa nej aj extrémne zdĺhavé. „V politike dochádza k nelogickým záverom,“ uzavrela Eva Ondrušková pre Epoch Times Slovensko.
História univerzitnej nemocnice
(Autor textu: Eva Ondrušková)
O výstavbe univerzitnej nemocnice v Bratislave sa uvažuje jedno celé storočie. Už v roku 1905 ministerská komisia z Budapešti prišla posúdiť pozemok Lafranconi. V roku 1921 bola vypísaná súťaž na Lekársku fakultu UK v Schiffbeckovej záhrade, následne v roku 1930 vypísali súťaž na infekčnú a tuberkulóznu stanicu v západnom cípe dnešnej nemocnice na Kramároch.
Roku 1932 sa uvažovalo o výstavbe univerzitného mesta s lekárskou fakultou a fakultnou nemocnicou. V roku 1941 z medzinárodnej súťaže na univerzitné mesto vybrali talianskych architektov, malo stáť na mieste Hradu a na brehu Dunaja. Za obeť mal padnúť aj Hrad. Roku 1949 znovu vypísali súťaž na fakultnú nemocnicu s teoretickými ústavmi na území Lafranconi. Pre vojensky exponovanú polohu sa od tohto územia upustilo, vyhliadli sa Kramáre, na ktoré sa v rokoch 1950 – 1952 vypracoval projekt.
Zo všetkých plánov sa zrealizovali len teoretické ústavy LF UK. Z pôvodného projektu po redukovaní programu a kompletnom prepracovaní vznikla dnešná nemocnica akademika Dérera na Kramároch. V roku 1971 bola vypísaná celoštátna súťaž na Fakultnú nemocnicu s teoretickými ústavmi v Bratislave. Nemocnicu Rázsochy v bratislavskom Lamači začali stavať v roku 1987. Výstavba je zakonzervovaná.
