Piatok 20. septembra, 2024
Na snímke archeológ Východoslovenského múzea (VSM) v Košiciach Ján Rákoš stojí pri masovom hrobe s najväčšou pravdepodobnosťou poľských dobrovoľníkov z bojov z prvej polovice 19. storočia, ktorý odhalili archeológovia pri renesančnom stĺpe známom aj ako Božie muky v košickej mestskej časti Sídlisko Ťahanovce. ( FOTO TASR - Roman Hanc)

Archeológovia objavili v Košiciach na Sídlisku Ťahanovce masový hrob z 19. storočia (+Foto)

Nález masového hrobu s najväčšou pravdepodobnosťou poľských dobrovoľníkov z bojov z prvej polovice 19. storočia odhalili v týchto dňoch archeológovia pri renesančnom stĺpe známom aj ako Božie muky v košickej mestskej časti Sídlisko Ťahanovce. Podľa Východoslovenského múzea (VSM) v Košiciach ide o unikátny nález.

Na snímke archeológ Východoslovenského múzea (VSM) v Košiciach Ján Rákoš stojí pri masovom hrobe, ktorý odhalili archeológovia pri renesančnom stĺpe známom aj ako Božie muky v košickej mestskej časti Sídlisko Ťahanovce. ( FOTO TASR – Roman Hanc)

Archeológovia z VSM Mária Kundrátová a Ján Rákoš odhalili v rámci výskumu šesť kostrových pozostatkov zrejme poľských dobrovoľníkov z Tchorznického stotiny, ktorí padli počas bitky pri Budimíre 11. decembra 1848. Uvedená bitka bola súčasťou udalostí uhorskej revolúcie 1848/1849.

Na snímke objavený masový hrob pri renesančnom stĺpe známom aj ako Božie muky v košickej mestskej časti Sídlisko Ťahanovce. ( FOTO TASR – Roman Hanc)

Podľa kostí a zachovaného chrupu možno usúdiť, že ide o mladých mužov. „Hneď sme mali šťastie, pretože 30 centimetrov od základu stĺpa sme narazili na prvú kostru. Ukázalo sa, že kostry ležia na chrbte. Sú poukladané v niekoľkých radoch,“ spresnil Rákoš s tým, že dokopy by sa tam mohli nachádzať pozostatky 20 ľudí. Našli tiež niekoľko gombíkov či mince. „Pri jednom z padlých boli aj mince. Pravdepodobne ich mal zašité v kabáte. Ide o bežnú menu z druhej štvrtiny 19. storočia, ktorá nám tiež datuje tento masový hrob,“ dodal.

Na snímke detail hlavy padlého z poľských dobrovoľníkov z bojov z prvej polovice 19. storočia (FOTO TASR – Roman Hanc)

Bádaniu predchádzal archívny výskum v rokoch 2016 – 2017, v rámci ktorého sa historička z VSM Uršula Ambrušová Tajkov zaoberala aj historickou hypotézou o pochovaní poľských dobrovoľníkov. „Môj záujem vzbudila informácia z novinového článku z dobového periodika Felvidéki Közlöny, v ktorom sa písalo o pochovaní poľských dobrovoľníkov v ťahanovskom chotári. V úmrtných matrikách som nenašla žiadne záznamy o ich smrti či pochovaní. Predpokladala som vzhľadom na armádnu prax, že vojaci boli pochovaní na mieste, kde padli. Murovaný stĺp, v tom čase poškodená ruina, bol pravdepodobne použitý ako orientačný bod na dočasné pochovanie padlých vojakov,“ vysvetlila.

Nález kostrových pozostatkov značí podľa riaditeľa VSM Dominika Béreša aj o pietnom pochovávaní vojakov v revolučných rokoch. Ako uviedol, podľa uloženia sa preživší vojaci správali k telám padlých druhov s úctou. „Tento nález je nielen historickým objavom, ale aj svedectvom ľudskosti v existenciálnej situácii a vypätých časoch,“ doplnil.

Výskum, vďaka ktorému sa podarilo nájsť pozostatky, finančne podporila mestská časť. Jej vedenie verí, že nález bude dôvodom i na užšiu spoluprácu s Poľskom a Maďarskom. Ochotu spolupracovať na archeologickom projekte prejavil aj honorárny konzul Poľskej republiky Ján Hudacký, ktorý vyzdvihol unikátnosť objavu i z medzinárodného hľadiska.

Na snímke kostrové pozostatky. ( FOTO TASR – Roman Hanc)

Prečítajte si aj