Falošné účty na Facebooku manipulujú diskusiami pod príspevkami politikov, tvrdí analýza Investigatívneho centra Jána Kuciaka
Investigatívne centrum Jána Kuciaka (ICJK) zverejnilo analýzu 115-tisíc komentárov na Facebooku pod príspevkami vybraných slovenských politikov. Zistili, že až 8 % z týchto komentárov pochádzalo od neautentických účtov, ktoré sa vyznačovali falošnými menami, nedostatkom priateľov či nezrovnalosťami v URL adresách. Zistenia ICJK tiež naznačujú, že aj niektorí reálni ľudia prejavujú správanie podobné aktivitám trollov. Portál infosecurity zas upozorňuje na to, že manipulácia s verejnou mienkou je ľahko dostupná.
Príspevky politikov komentujú aj neautentické účty
Investigatívne centrum Jána Kuciaka (ICJK) informovalo o analýze, ktorú uskutočnili jeho reportéri. Skúmali 115-tisíc komentárov na sociálnej sieti Facebook k 150 príspevkom vybraných politikov. V rámci analýzy identifikovali najmenej 1 039 účtov so znakmi neautenticity, čo zahŕňalo falošné mená, fotografie, nedostatok priateľov alebo nezrovnalosti medzi URL adresou a menom účtu. Komentáre takýchto účtov predstavujú približne 8 % zo skúmanej množiny.
Na základe zistení ICJK dospeli k záveru, že takíto neautentickí užívatelia sa sústredili na výmenu názorov s inými používateľmi, pričom zväčša sa uchýlili k vulgárnej komunikácii. Vyjadrovali pochybnosti ohľadom faktov, kládli rečnícke otázky, prípadne odkazovali na proruské weby.
Robert Fico (Smer-SD), Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD), Michal Šimečka (PS), Igor Matovič (Hnutie Slovensko), Tomáš Taraba (nom. SNS) a Jaroslav Naď (Demokrati) sú politici, na ktorých statusy si reportéri “posvietili”.
Neautentické účty často slúžia na manipuláciu verejnej mienky alebo na ovplyvňovanie priebehu verejnej diskusie. „Algoritmus Facebooku naschvál uprednostňuje obsah, ktorý vykazuje vysokú mieru interakcií – lajky, komentáre, zdieľania – pretože to signalizuje záujem užívateľov,” objasnil Miroslav Mikuláš z platformy elv.ai, špecializujúcej sa na detekovanie toxického typu komentárov na sociálnej sieti Facebook. Algoritmus je podľa neho nastavený tak, že čím viac komentárov má nejaký príspevok, tým sa zobrazuje väčšiemu počtu ľudí.
Raketový vzostup ministra Tarabu
Vicepremiér a minister životného prostredia Taraba je spomedzi sledovaných zástupcov ľudu jedným z nováčikov. Hoci je na politickej scéne len 4 roky, medzi členmi vlády sa zaraďuje k najviac komentovaným. Šéfa envirorezortu sleduje 94-tisíc účtov a stránku zakladal v roku 2020. V období od augusta do októbra tohto roka zozbieral druhý najvyšší priemerný počet komentárov na príspevok: 670, pričom ho predbehol len premiér Fico.
Narozdiel od Tarabu je Fico v politike už tri desaťročia. Stránku na sociálnej sieti Facebook založil v roku 2017 a doposiaľ ho sleduje 308-tisíc ľudí. Kým Fico so stranou Smer do reklamy nalial od apríla 2019 okolo 126-tisíc eur, Taraba so stranou Život, ktorú zakladal, investoval len 4 058 eur. Premiérov facebookový účet má na starosti až 18 ľudí, u Tarabu stačia 4, uvádza ICJK.
„Vicepremiér a minister životného prostredia SR Tomáš Taraba si na sociálnych sieťach neplatí reklamu a svoje príspevky nepropaguje peniazmi. Od svojho nástupu do funkcie podpredsedu vlády obmedzil uverejňovanie príspevkov, keďže z titulu vládnej funkcie nechce poskytovať vyjadrenia, ktoré by mohli byť vnímané stranícky alebo ako oficiálne stanovisko vlády s potenciálnymi medzinárodnými dopadmi,” uviedlo komunikačné oddelenie envirorezortu.
Podľa Miroslava MIkuláša za úspechom príspevkov ministra Tarabu je efektívna práca s emóciami. „Veľkú rolu hrá aj demografické zloženie užívateľov na Facebooku, ktorí v poslednom období patria medzi staršie ročníky, no a tie zároveň tvoria majoritu ich voličov,” vysvetil. Prieskumy ukazujú, že niektoré skupiny obyvateľov, ktoré inklinujú k stranám Smer alebo Republika, vykazujú na Facebooku vyššiu aktivitu, najmä v oblasti komentovania a zdieľania príspevkov, skonštatoval.
Podľa odborníka na sociálne siete a novinára Filipa Struhárika úspech vicepremiéra je možné pripísať viacerým faktorom – jeho zručnosti, schopnosti otvárať rezonujúce témy a tiež vplyvu algoritmov, ktoré rozhodujú, aký obsah sa používateľom zobrazuje. „Je prirodzené, že viac komentárov získajú politici a témy, ktoré vyvolávajú emócie a akoby prinútia ľudí nejako reagovať,” povedal.
Neautentické účty politikom pomáhajú
Komentáre od neautentických účtov preukázateľne vplývajú na online diskusie. Príklady z praxe ukazujú, že takéto aktivity sú často organizované s cieľom manipulovať verejnú mienku. Britská BBC odhalila, že pred filipínskymi voľbami v roku 2022 istý podnikateľ najímal ľudí na písanie komentárov na základe zákazok od politikov. V roku 2016 zas výskumníci z Harvardskej univerzity poukázali na činnosť čínskej vlády, ktorá platila „50-centovú armádu“ na šírenie propagandy cez internetové komentáre.
Podľa experta na dezinformácie Petra Jančárika tieto komentáre vytvárajú dojem, že ich „názor“ je väčšinový, čo otrávi diskusie a odradí slušných ľudí od zapojenia sa. Filip Struhárik dodáva, že hoci detaily algoritmov Facebooku nie sú verejne známe, zamestnanci sociálnej siete priznávajú, že komentáre sú silným signálom pre šírenie obsahu, pričom komentár má oveľa väčší vplyv než jednoduchý lajk.
Spoločnosť Meta, ktorá prevádzkuje sociálnu sieť Facebook, uvádza, že akékoľvek formy závadzania a falošnej prezentácie zakazuje. Filip Struhárik vysvetľuje, že kým v minulosti bolo odhalenie neautentických profilov jednoduché, dnes sú k dispozícii nástroje generatívnej umelej inteligencie (AI), ktoré účtom umožňujú vytvoriť originálne fotografie. Preto je analýza týchto profilov zložitejšia a vyžaduje detailnejšie sledovanie správania.
Podľa analýzy ICJK mali príspevky u ministra Tarabu najväčší podiel komentárov od neautentických účtov, z 26-tisíc komentárov ich bolo 11 %. U Roberta Fica to bolo 10 % z 27 623 komentárov. Najmenší podiel mal líder opozície Michal Šimečka a bývalý minister obrany Jaroslav Naď. U oboch to percentuálne predstavovalo 4% z 11-tisíc komentárov. Zo skúmania prieniku neuautentických účtov podľa ICJK tiež vyplynulo, že najväčší počet rovnakých neautentických účtov komentoval príspevky koaličných politikov.
Najviac nenávistných komentárov je adresovaných premiérovi
Väčšina z 9-tisíc komentárov (75 %) bola v súvislosti s politikmi neutrálna, takmer 15 % príspevkov obsahovalo prejavy priamej nenávisti a menej ako 10 % vyjadrovalo politikom podporu alebo s ich postojmi súhlasilo.
Podľa Jančárika komentáre ovplyvňujú spoločenský diskurz, aj keď ich píšu neautentické účty, ktoré nezohľadňujú fakty a často používajú naratívy na znepríjemnenie diskusií. Najviac nenávistných komentárov pod príspevkami politikov mal premiér Fico, pričom až 85 % z 391 útočných komentárov bolo smerovaných proti nemu.
Podobný trend nesúhlasných komentárov bol znateľný aj pod príspevkami ďalších politikov, s výnimkou exministra obrany Naďa. U neho 42 % z negatívnych komentárov od neautentických komentujúcich bolo namierených opäť na premiéra.
Trollovia
Zistenia ICJK tiež naznačujú, že aj niektorí reálni ľudia prejavujú správanie podobné aktivitám trollov. Hoci účty obsahovali množstvo fotografií, príspevkov s rodinou, lajkov, či komentárov z rôznych období, aktivita ľudí sa vyznačovala známkami koordinovaného správania.
Trolovaním sa označuje zámerná aktivita na internete či priamo na sociálnych sieťach, s cieľom provokovať, znevažovať, či vyvolávať konflikty v online diskusiách. Cieľom je vyvolať negatívne reakcie, pobúriť, či narušiť komunikáciu.
„Otázne je, či niekto „trolluje“ za odmenu, alebo to robí len ako voľnočasovú zábavu. Niektorí ľudia skrátka investujú veľa svojho času a energie do aktivít na sociálnych sieťach, ktoré sa nám môžu zdať zbytočné či zvláštne. Nemusia byť súčasťou nejakej koordinovanej neautentickej akcie. Ak sú ale naozaj pod svojím menom súčasťou nejakej kampane, zaujímalo by ma, ako to vysvetľujú, zdôvodňujú a obhajujú,” vyjadril sa k aktivite trollov Struhárik.
Podľa slov experta na dezinformácie Jančaríka je problém v zhoršení politického diskurzu. “Slovník niektorých politikov dnes naozaj pripomína jazyk internetových trollov – nehanbia sa klamať, byť vulgárni či útoční. A ľudia na internete si pomyslia: keď to môžu oni, prečo by sme to nemohli robiť aj my?“ dodal.
Sociálne siete nedokážu účinne reagovať
Podľa portálu infosecurity.sk sa manipulácia verejnou mienkou nástupom online priestoru stala oveľa jednoduchšou a dostupnejšou. Nedávna štúdia NATO StartCom poukázala na neefektívnosť reakcií sociálnych sietí proti neautentickému správaniu. Využívanie falošných účtov, kupovanie interakcií a neefektívna eliminácia umelo vytvorených aktivít ostávajú problémami, ktoré nie sú plne riešené ani po intenzívnych záväzkoch spoločností ako Twitter a Facebook.
Napriek prihláseniu sa prevádzkovateľov sociálnych sietí ku Kódexu zásad EÚ, pokrok v odstraňovaní falošných účtov a zneužívaní automatizovaných systémov nenastal. Manipulácia s verejnou mienkou je naďalej ľahko dostupná, čo predstavuje vážnu hrozbu.
“Jednoduchosť manipulovania s verejnou mienkou ostatne dokazuje aj štúdia StratComu. Stačí 300 eur a na piatich sociálnych sieťach môžete dosiahnuť pomerne citeľný efekt,” zhodnotil portál. Výskumníci StratComu od mája monitorovali šírenie 39 príspevkov, ktoré si zadali na sociálnych sieťach Facebook, Twitter, Instagram, YouTube a TikTok. Na tento účel investovali 300 eur a pomocou troch kvalitných ruských poskytovateľov služieb manipulácie v sociálnych médiách získali 1 150 komentárov, 9 690 lajkov, 323 202 zobrazení, 3 726 zdieľaní a 8 036 nových sledovateľov.
Infosecurity zároveň zdôrazňuje potrebu vyvíjať tlak na zlepšenie riešení v tejto oblasti. Falošné účty a neautentické správanie predstavujú vážnu hrozbu nielen pre obchodníkov, ktorí ich využívajú na propagáciu produktov, či influencerov, ktorí sa snažia zvýšiť počet svojich sledovateľov, ale aj pre teroristické organizácie, ktoré ich využívajú na nábor nových členov, a pre niektoré štáty, ktoré ich nasadzujú na destabilizáciu politickej situácie v iných krajinách.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
