Štvrtok 19. septembra, 2024
Ľudia sa zúčastňujú na 20. "Pochode živých" od najväčšej synagógy v Európe po Rákocziho triede na pamiatku obetí holokaustu v Maďarsku v Budapešti 5. mája 2024 počas 80. výročia maďarského holokaustu. (Foto: FERENC ISZA/AFP via Getty Images)

Americký Najvyšší súd sa zaoberá žalobou preživších holokaustu proti Maďarsku

Spor, ktorý trvá už viac ako desať rokov, vyvoláva otázky o tom, akú právomoc majú americké súdy nad zahraničnými subjektmi.

Americký Najvyšší súd 24. júna uviedol, že sa bude opäť zaoberať nárokmi maďarských preživších holokaustu a ich dedičov na majetok, ktorý im bol odobratý, keď boli obete počas druhej svetovej vojny nútené nastúpiť do vlakov do koncentračných táborov.

Spor, ktorý trvá už viac ako desať rokov, vyvoláva otázky o tom, akú právomoc majú americké súdy nad zahraničnými subjektmi.

Federálny zákon známy ako Zákon o imunitách zahraničných štátov (Foreign Sovereign Immunities Act – FSIA) vo všeobecnosti poskytuje zahraničným vládam imunitu pred stíhaním na amerických súdoch. Obsahuje však „výnimku z vyvlastnenia“ pre majetok odobratý v rozpore s medzinárodným právom.

Pozostalí tvrdili, že majetok zabavený počas nacistickej okupácie Maďarska bol prevedený do štátnej pokladnice a zmiešaný s vládnymi príjmami. Keďže Maďarsko vykonáva obchodnú činnosť v Spojených štátoch, pozostalí a dediči tvrdili, že môžu podať žalobu podľa FSIA.

V najnovšej fáze sporu Maďarsko požiadalo americký Najvyšší súd, aby preskúmal protichodné stanoviská okresných súdov o tom, ako môžu prebiehať súdne spory týkajúce sa privlastneného majetku.

Obvod D.C. rozhodol, že súdy môžu prejednávať žaloby, ako je žaloba maďarských pozostalých, pokiaľ zahraničná vláda nepreukáže na základe prevahy dôkazov, že zdroje krajiny nemajú pôvod v zabranom majetku.

Maďarsko Najvyššiemu súdu povedalo, že opak je pravdou a že pozostalí nesú bremeno preukázania spojitosti medzi vyvlastneným majetkom a prostriedkami vlády, ktoré boli použité na komerčnú činnosť.

Ich argumentácia sa opiera o prípad “Rukoro proti Spolkovej republike Nemecko”, ktorý sa týkal obvinení, že Nemecko použilo majetok afrických domorodých skupín na financovanie nehnuteľností v New Yorku.

Rozdelenie okruhu

Odvolací súd USA pre druhý obvod rozhodol, že tvrdenia o spoločnom použití finančných prostriedkov „nepostačujú na to, aby bolo možné vysledovať príjmy z majetku vyvlastneného pred viac ako sto rokmi na súčasný majetok vo vlastníctve Nemecka v New Yorku“.

Maďarsko, ktoré je navrhovateľom pred Najvyšším súdom, tvrdilo, že rozhodnutie je správne. Osoby, ktoré prežili holokaust, poznamenali, že prípad sa už pretiahol.

„Odporcovia sa domáhajú spravodlivosti v tomto prípade už takmer 14 rokov – počas tohto obdobia niektorí z preživších zomreli,“ uvádza sa v spise pozostalých a dedičov.

„Súd by ich nemal nútiť čakať dlhšie, aby sa definitívne dozvedeli, či sa môžu dovolávať jurisdikcie amerických súdov, aby sa domohli uznania a spravodlivosti za zločiny holokaustu spáchané navrhovateľmi na nich a mnohých ďalších.“

Pozostalí a dediči súhlasili s tým, že Najvyšší súd by sa mal prípadom zaoberať, ale uprednostňujú stanovisko obvodu D.C. pred stanoviskom druhého obvodu. Argumentovali tým, že peniaze sú zameniteľné, a preto ich nemožno vystopovať. Vyžadovanie vysledovateľnosti by podľa nich zmarilo väčšinu nárokov.

„Ak sa výnimka z vyvlastnenia nemôže vzťahovať na prípad, ako je tento – kde sa navrhovatelia dopustili nespočetného množstva jasných porušení medzinárodného práva v rámci najväčšieho zločinu, aký kedy svet videl – je ťažké vedieť, na čo by sa výnimka mohla vzťahovať,“ uvádza sa v spise.

Obavy týkajúce sa zahraničných vzťahov

Maďarsko varovalo Najvyšší súd, že prijatie „príliš expanzívneho“ pohľadu na doložku o vyvlastnení by mohlo vytvoriť napätie v zahraničných vzťahoch a pre Spojené štáty by to neveštilo nič dobré.

„Prístup obvodu D.C. umožňuje žalobcom vyhnúť sa imunite zahraničného štátu len tvrdením, že finančné prostriedky boli v minulosti zmiešané,“ uviedlo Maďarsko vo svojej žiadosti súdu.

„Pri absencii akýchkoľvek podporných dôkazov tak môžu byť cudzie štáty predvedené pred vnútroštátne súdy, aby čelili súdnemu procesu za desaťročia staré konanie, ku ktorému došlo v ich vlastných jurisdikciách.“

Uviedlo, že stanovisko obvodu D.C. by slúžilo ako „maják pre žalobcov na celom svete, aby sa na domácich súdoch súdili o najrôznejšie historické krivdy a zbytočne zamotávali Spojené štáty do sporov, v ktorých nemajú žiadnu legitímnu väzbu“.

V roku 2020 Najvyšší súd prerokoval ďalšie odvolanie v prebiehajúcom súdnom spore medzi Maďarskom a žalobcami.

Maďarsko argumentovalo, že súdy by mali uplatňovať zásadu medzinárodnej komitológie, teda rešpektovania cudzieho práva z úcty k inému štátu. V roku 2021 súd jednomyseľne rozhodol o vrátení veci na ďalšie konanie.

Viacerí sudcovia však naznačili, že situácia by mohla byť pre americké súdy problematická. „Chcem povedať, že existuje takmer 700 okresných sudcov,“ povedal sudca Samuel Alito. „Chcete, aby každý z nich posudzoval, či konkrétna žaloba vyvoláva obavy týkajúce sa zahraničných vzťahov?“

Sudca Neil Gorsuch naznačil, že tento prístup by mohol spôsobiť „chaos“.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj