Zverejnený prepis komunikácie o „vojnových plánoch“ proti Hútíom: Biely dom popiera únik tajných informácií
Po správe o údajnom narušení bezpečnosti Trumpovou administratívou šéfovia amerických spravodajských služieb obvinenia dôrazne odmietli. V chatovej skupine Signalu podľa nich neboli odovzdané žiadne tajné informácie, ani nedošlo k neoprávnenému zverejneniu vojnových plánov. Je však možné, že dôjde k prehodnoteniu využívania aplikácie na zasielanie správ Signal.
Riaditeľka Národnej tajnej služby USA Tulsi Gabbardová a šéf CIA John Ratcliffe sa v utorok (25. 3.) v Senáte vyjadrili k takzvanej chatovej afére. Obaja sa ohradili voči tvrdeniu, že členovia Trumpovej administratívy odovzdávali „vojnové plány“ bez oprávnenia.
V pondelok Jeffrey Goldberg, šéfredaktor politického časopisu The Atlantic, informoval o „masívnom narušení bezpečnosti“ Trumpovou administratívou. Poradca pre národnú bezpečnosť Michael Waltz – zrejme omylom – pozval Goldberga do chatovej skupiny na messengerovej službe Signal. Chatová skupina bola nazvaná „malá Hútíjská počítačová skupina“.
Šéfredaktor časopisu „Atlantic“ sa ocitol v citlivom chate Signalu
Nie je jasné, prečo Waltz pozval Goldberga – známeho novinára kritického voči Trumpovi. Samotný Waltz v utorok vysvetlil, že musí prešetriť, ako sa Goldbergovo číslo ocitlo v jeho smartfóne a ako sa novinár dostal do chatu. Periodikum Atlantic považuje tento incident za škandál, pričom vysvetľuje, že v skupine boli zverejnené presné údaje o plánoch na útok na proiránske Hútíjské milície v Jemene.
Goldberg citoval odborníkov, ktorí považujú aplikáciu Signal za nevhodnú formu komunikácie pre citlivé informácie tohto druhu. Mohlo to podľa neho ohroziť národnú bezpečnosť USA. Goldberg vysvetlil, že týmto spôsobom získal informácie o plánovanom bombardovaní pozícií Hútíjov dve hodiny pred jeho uskutočnením. Neoprávnené osoby na jeho mieste by mali možnosť tieto informácie odovzdať a ohroziť životy zúčastnených vojakov.
Gabbardová a Ratcliffe však zdôraznili, že v chate sa nehovorilo o žiadnych informáciách podliehajúcich utajeniu.
Vyjadril sa aj americký minister obrany Pete Hegseth: „Nikto nepísal o vojnových plánoch. To je všetko, čo k tomu môžem povedať.“
Senát: Ratcliffe a Gabbardová popreli únik utajovaných informácií
Ratcliffe vysvetlil, že jeho vyjadrenia v Signalovej skupine boli „plne prípustné a zákonné“ a neobsahovali žiadne utajované informácie. To isté uviedol aj samotný americký prezident Donald Trump. V rámci chatu podľa neho nedošlo k šíreniu žiadnych utajovaných informácií. Preto neuvažoval o žiadnych právnych dôsledkoch pre Waltza.
V stredu „Atlantic“ zverejnil celý prepis komunikácie na Signáli – aj keď hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová a šéf CIA Ratcliffe odmietli udeliť autorizáciu, avšak iba z dôvodu ochrany súkromia.
Z komunikácie vyplýva, že minister Hegseth v deň útoku (15. 3.) zverejnil v chate „aktualizáciu“. Uvádzalo sa v nej, že Ústredné velenie ozbrojených síl (CENTCOM) dostalo rozkaz na útok. O pol hodiny neskôr bolo oznámené, že stíhačky F-18 vzlietli. Nasledovalo niekoľko ďalších štartov dronov a rakiet Tomahawk, ako aj stručné informovanie o priebehu operácie. Hovorilo sa aj o cielenej likvidácii popredného teroristu z kmeňa Hútíjov.
Malé nadšenie z operácie proti Hútíjom
Nakoniec účastníci chatu hodnotili operáciu pozitívne. Goldberg však trval na tom, že jeho neohlásené pridanie do chatu bolo výrazom nedbalého zaobchádzania s bezpečnostnými normami. Indiskrétne alebo nepriateľské osoby voči USA mohli v jeho situácii varovať nepriateľa a zmariť časť operácie.
Veľká časť diskusie v chate sa sústredila na vhodné riešenie hrozby zo strany Hútíjov v Červenom mori – a na to, ako by sa o tom mala informovať verejnosť. Najmä viceprezident JD Vance vyzval prítomných, aby sa do tejto otázky nezapájali viac, než je absolútne nevyhnutné.
Cez prieliv pravidelne ostreľovaný Hútíjmi prechádzajú len 3 % obchodu smerujúceho do USA, avšak 40 % európskeho obchodu. Podľa Vancea sa v tomto kontexte nedá americkému obyvateľstvu oznámiť príliš veľká zaangažovanosť. Jediný dôvod, ktorý by prezident Trump mohol na útok mať, je vyslanie signálu. V takom prípade však treba dbať na to, aby nevyslal Európanom nesprávny signál, a tým nezvýšil aj cenu ropy, myslí si Vance.
Vance: Nerád opäť vyplácam kauciu za Európanov
Ratcliffe a Hegseth v komunikácii vysvetlili, že chápu Vanceove obavy. Podľa nich by sa Izrael nepochybne postaral o Hútíov, keby sa prípadný útok odložil napríklad o mesiac. Hegseth zdôraznil, že „nejde o Hútíjov“. Malo by sa však vyslať posolstvo, že USA považujú voľné obchodné trasy za základný národný záujem. Okrem toho sa podľa neho musí obnoviť odstrašujúca schopnosť, ktorú stratila Bidenova administratíva.
Waltz zdôraznil, že len USA majú schopnosť natrvalo zredukovať počet hútíjských útokov – európske námorné sily toho nie sú schopné. Európania však musia znášať náklady spojené s nasadením USA.
Vance vysvetlil, že „je v poriadku pokračovať“, ak Hegseth považuje misiu za správnu. Viceprezident USA však dodal: „Len nerád opäť vyplácam kauciu za Európanov.“ Podľa neho by sa malo niečo urobiť na ochranu saudských zariadení na ťažbu ropy v regióne.
Hegseth s Vanceom súhlasil. Waltz mal však podľa neho pravdu v tom, že túto prácu môžu zvládnuť len USA. Nakoniec musel o útoku rozhodnúť prezident.
Trump: „Signal už pravdepodobne nikdy nepoužijeme“
V utorok sa ku kauze Signal v Bielom dome vyjadril aj samotný Trump. Vysvetlil, že táto služba na zasielanie správ sa v budúcnosti pravdepodobne nebude používať:
„Možno ju budeme nútení používať. Možno sa ocitneme v situácii, keď budeme potrebovať rýchlosť na rozdiel od úplnej bezpečnosti. Potom ju budeme možno donútení použiť, ale vo všeobecnosti si myslím, že to asi nebudeme robiť veľmi často.“
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
