Americké clá na oceľ a hliník nadobúdajú účinnosť
„Toto je veľká vec, začiatok opätovného zbohatnutia Ameriky,“ povedal Trump vo februári.
Od 12. marca vstúpili do platnosti 25-percentné clá amerického prezidenta Donalda Trumpa na všetok dovoz ocele a hliníka.
Okrem zavedenia ciel na oceľ a hliník od všetkých obchodných partnerov USA Biely dom rozšíril clá tým, že zrušil stovky výnimiek, ktoré schválil bývalý prezident Joe Biden alebo boli prijaté počas Trumpovho prvého funkčného obdobia.
Americký prezident minulý mesiac oznámil, že zavádza nové normy, ktoré nariaďujú, aby sa oceľ a hliník „tavili a odlievali“ v Severnej Amerike, čím chce zabrániť krajinám ako Čína obchádzať obchodné obmedzenia.
Cieľom je podľa Trumpa zabrániť krajinám, aby naďalej využívali Spojené štáty, podporiť domácu výrobu a vrátiť pracovné miesta do amerického hospodárstva.
„Toto je veľká vec, začiatok toho, aby Amerika opäť zbohatla,“ povedal Trump 10. februára novinárom v Oválnej pracovni.
„Náš národ vyžaduje, aby sa oceľ a hliník vyrábali v Amerike, nie v cudzích krajinách.“
Spojené štáty závisia na dovoze hliníka viac než na dovoze ocele. Z údajov ministerstva obchodu vyplýva, že USA vyrábajú väčšinu svojej ocele a približne štvrtinu dovážajú. Avšak vyrábajú len o niečo viac než polovicu hliníka, pričom 44 % dovážajú.
Napriek tomu bude mať zavedenie ciel na zahraničné trhy pravdepodobne stále negatívny dopad.
V roku 2024 bola Kanada hlavnou krajinou, z ktorej Spojené štáty dovážali oceľ: celkovo približne 6 miliónov ton. Nasledovali Brazília (4,1 milióna), Mexiko (3,2 milióna) a Južná Kórea (2,5 milióna). V minulom roku pripadlo na Kanadu viac ako 50 % hliníka dodaného do amerického hospodárstva.
10. marca prezident Trump zatriasol finančnými trhmi. Na sociálnej sieti Truth oznámil, že zvýši clá na dovoz kanadského hliníka a ocele na 50 %.
Tento krok prišiel po tom, čo premiér kanadskej provincie Ontário Doug Ford uvalil 25-percentné clo na vývoz elektrickej energie do niektorých štátov USA. Tiež pohrozil, že im môže odpojiť elektrickú energiu.
Nasledoval „produktívny rozhovor o hospodárskych vzťahoch“ medzi kanadskou stranou a americkým ministrom obchodu Howardom Lutnickom. Po ňom Ford potvrdil, že 25-percentnú daň pozastaví.
Na otázku novinárov, či upustí od zdvojnásobenia odvodov, Trump odpovedal: „Pravdepodobne áno. Bol to džentlmen.“
„Ako viete, v Kanade je jeden veľmi silný muž, ktorý oznámil, že bude účtovať príplatok alebo clo na elektrinu prichádzajúcu do našej krajiny,“ povedal Trump novinárom. „Zavolal a povedal, že to neurobí. … A bolo by veľmi zlé, keby to urobil. A on sa to nechystá urobiť. Takže to rešpektujem.“
Priemyselný sektor reaguje
V pondelok päť združení oceliarskeho priemyslu spoločne napísalo list americkému prezidentovi, v ktorom ocenilo jeho kroky na zrušenie výnimiek a obnovenie 25-percentných ciel na oceľ a hliník.
Americký inštitút železa a ocele, Združenie výrobcov ocele, Severoamerický priemysel špeciálnej ocele, Americký inštitút oceľových konštrukcií a Združenie výrobcov OCTG v USA uviedli, že udeľovanie výnimiek bolo medzerou, ktorú využívali zahraniční výrobcovia na vyhýbanie sa platenia odvodom.
Okrem toho uviedli, že clá na oceľ, ktoré Trump prvýkrát zaviedol v roku 2018, umožnili odvetviu znovu zamestnať prepustených pracovníkov, obnoviť prevádzku odstavených závodov a investovať miliardy do nových a modernizovaných zariadení.
„V priebehu nasledujúcich rokov bolo udelených mnoho výnimiek z ciel pre jednotlivé krajiny a špecifické výrobky, čo oslabilo účinnosť opatrení,“ uvádza sa v liste, ktorý poskytli Epoch Times.
„Degradácia ciel podľa článku 232 a nekontrolovaná svetová nadmerná výroba ocele viedli k zvýšeniu dovozu ocele a dovozu nadväzujúcich derivátov, čo opäť ohrozilo životaschopnosť domácich výrobcov ocele a národnú bezpečnosť USA.“
Prezident Združenia výrobcov ocele USA Philip K. Bell zavedenie ciel oceňuje. „Prezident Trump chápe, že americký oceliarsky priemysel je základom nášho hospodárstva,“ uviedol minulý mesiac vo svojom vyhlásení. „Prosperujúci domáci oceliarsky priemysel je rozhodujúci pre národnú, energetickú a hospodársku bezpečnosť USA,“ dodal.
Vedenie Medzinárodného odborového zväzu združenia oceliarov (USW) vyjadrilo ohľadom zavádzaných ciel zmiešané reakcie. Skupina síce podporuje Trumpovu snahu zastaviť celosvetovú nadmernú výrobu, avšak neschvaľuje, aby boli cielené na „dôveryhodných obchodných partnerov, ako je Kanada“.
„Naše odbory vítajú úsilie prezidenta Donalda Trumpa obmedziť celosvetovú nadmernú výrobu, ktorá príliš dlho umožňovala zlým subjektom, ako je Čína, zaplavovať svetový trh svojimi nekalými výrobkami, čo malo za následok prudký nárast dovozu do Spojených štátov, najmä z Mexika,“ uviedol vo vyhlásení David McCall, prezident USW.
Čo hovoria experti
Podľa think-tanku The Tax Foundation by 25-percentné clá prezidenta Trumpa na Kanadu a Mexiko znížili americký dlhodobý hrubý domáci produkt (HDP) o 0,2 %, znížili by príjmy po zdanení v priemere o 0,6 % (bez odvetných ciel) a znížili by počet odpracovaných hodín v hodnote 223 000 pracovných miest na plný úväzok.
„Odhadujeme, že clá v rámci obchodnej vojny na roky 2018 – 2019 zavedené Trumpom a zachované Bidenom znížia dlhodobé HDP o 0,2 %, základné imanie o 0,1 % a zamestnanosť o 142 000 pracovných miest na plný úväzok,“ uviedla nadácia v správe.
Avšak podľa štúdie, ktorú Biely dom zverejnil v informačnom liste vo februári 2025, clá prvej Trumpovej administratívy „posilnili ekonomiku USA“ a „viedli k významnému presunu (návratu)“ výroby a produkcie ocele.
Ekonómovia finančného gigantu ING poznamenávajú, že aj keby clá oživili priemysel, využitie výroby USA v oblasti hliníka a ocele by sa muselo zvýšiť o 10 percentuálnych bodov, aby sa tak dosiahol cieľ Trumpovej administratívy na úrovni 80 %.
„V roku 2024 bola produkcia amerického oceliarskeho priemyslu o 1 percento nižšia ako v roku 2017 pred zavedením prvého kola Trumpových ciel, zatiaľ čo hlinikárenský priemysel vyrábal takmer o 10 percent menej,“ uviedli v stanovisku z 11. februára.
Predmetom diskusií boli aj inflačné účinky ciel. Brian Sponheimer, manažér spoločnosti Gabelli Dividend & Income Trust, si myslí, že je nepravdepodobné, že by spotrebitelia znášali veľkú časť nákladov súvisiacich s clami.
„Hliník bude mať pravdepodobne bezprostrednejší dopad vzhľadom na to, že USA dovážajú približne polovicu svojej spotrebovanej ocele,“ uviedol Sponheimer pre Epoch Times. „Je zrejmé, že akékoľvek dodatočné clá pravdepodobne povedú do kritického obdobia, keď sa zmenia nákupné zvyklosti, pričom niektoré náklady sa prenesú na zákazníka, ale niektoré veľmi pravdepodobne nakoniec pohltí marža.“
Analytici think-tanku Center for Strategic and International Studies (CSIS) vo svojej správe z minulého mesiaca dospeli k záveru, že clá „zvýšia ceny, Američania prídu o pracovné miesta a prinesú napätie do vzťahov so spojencami“.
Namiesto zavádzania ciel by podľa think-tanku mali Spojené štáty spolupracovať s obchodnými partnermi, aby Čínu zastavili.
„Skutočné riešenie spočíva v spolupráci s partnermi s cieľom uzavrieť možnosti pre čínsky dumping a vytvoriť rovnaké podmienky v globálnom obchode,“ uviedlo CSIS.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
