Alzheimerova choroba sa potichu vkráda mnoho rokov pred symptómami. Nový liek môže byť nádejou
Ľuďom trpiacim nevyliečiteľnou Alzheimerovou chorobou možno svitá nádej v podobe nového lieku, ktorý minulý týždeň čiastočne schválila Európska agentúra pre lieky (EMA). Prípravok Leqembi od japonskej spoločnosti Eisai dostal povolenie v ranných štádiách ochorenia. Pričom rozvoj tohto ochorenia môže nastať už 20 rokov pred nástupom príznakov, ako ukázala nedávna štúdia uverejnená v časopise Nature Neuroscience.
Alzheimerova choroba má dlhé predpríznakové obdobie, pričom súvisiace zmeny v mozgu prebiehajú „10, 15, dokonca 20 rokov pred objavením sa príznakov“, uviedol pre americký denník Epoch Times Igor Camargo Fontana, riaditeľ programovania vedeckých konferencií Alzheimerovej asociácie.
Štúdia odhalila dvojfázový vývoj Alzheimerovej choroby. V ranom štádiu ju vedci označujú ako tichú fázu, ktorá sa prejavuje jemnými zmenami mozgových buniek, najmä inhibičných neurónov, ktoré sa môžu stať jednými z prvých zraniteľných a narušiť komunikáciu medzi mozgovými bunkami. Tieto bunky sa zvyčajne nachádzajú v oblasti mozgu, ktorá súvisí s pamäťou, zrakom a jazykom.
Liek Leqembi
Jedným z liekov pre ľudí trpiacich včasnou fázou by mohol byť liek Leqembi od japonskej spoločnosti Eisai, ktorý podľa popredného českého neurológa Jakuba Horta, vedúceho kognitívneho centra vo Fakultnej nemocnici v Motole, spomaľuje priebeh ochorenia.
„Spomaľuje progresiu ochorenia a zabraňuje tomu, aby sa stav chorého vo fáze, keď je človek ešte sebestačný, nezhoršil natoľko, že už by sebestačný nebol. To je dosť významné,“ uviedol lekár pre Novinky.cz.
Prípravok po preskúmaní čiastočne schválila minulý týždeň EMA. Prínosy podľa nej prevažujú nad rizikami. Liek povolila pre skupinu pacientov, u ktorých sa ochorenie ešte príliš nerozvinulo a trpia len miernou demenciou a miernymi poruchami pamäti a myslenia. Medzi predtým kritizované vedľajšie účinky patrí podľa agentúry AFP riziko krvácania do mozgu.
„Prebiehajú aj ďalšie štúdie, ktoré testujú liek v predklinickom štádiu ochorenia a výsledky budú v roku 2027. Je pravdepodobné, že aj tam bude nejaký efekt a naše liečebné úsilie bude zacielené skôr na pacientov v ešte skoršom štádiu ako na pacientov s indikáciou, ktorú v piatok schválila EMA,“ dodal J. Horta.
Liečba demencie ako ochorenia srdca
Rudolph E. Tanzi, ktorý má doktorát z neurológie a je profesorom neurológie na Harvard Medical School a riaditeľom jej oddelenia pre výskum genetiky a starnutia, uviedol, že lekári musia k zastaveniu demencie a Alzheimerovej choroby pristupovať rovnako ako v súčasnosti k liečbe srdcových ochorení ,čiže zamerať sa na prevenciu.
„Rovnako ako sledujeme hladinu cholesterolu, meníme životný štýl a užívame bezpečné lieky na zníženie cholesterolu, aby sme sa vyhli srdcovým chorobám, budeme musieť urobiť to isté aj v prípade Alzheimerovej choroby,“ povedal Tanzi pre americké vydanie denníka The Epoch Times. „Pokyny FDA sú krokom týmto smerom.“
Ako genetik, ktorý spoluobjavil tri z prvých génov Alzheimerovej choroby, Tanzi replikoval kaskády bunkových zmien pri Alzheimerovej chorobe v Petriho miske, aby vedci mohli vykonávať testy v priebehu vývoja choroby a testovať účinnosť liekov. Podľa neho je teraz problém v tom, že lekári diagnostikujú Alzheimerovu chorobu až vtedy, keď sa mozog zhorší natoľko, že prestane fungovať.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
