Alex Newman: za reštrikciami v poľnohospodárstve stojí Agenda OSN 2030
Agenda 2030 je základom vládnych politík zameraných na obmedzenie poľnohospodárstva a transformáciu potravinových systémov v rôznych častiach sveta, hovorí Alex Newman, uznávaný medzinárodný novinár, ktorý sa tejto problematike venuje už viac ako desať rokov.
Agenda 2030 je akčný plán vypracovaný Organizáciou Spojených národov (OSN) na dosiahnutie 17 cieľov udržateľného rozvoja (SDG). Tieto ciele a Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj prijali všetky členské štáty OSN v roku 2015.
Vtedajší generálny tajomník OSN Pan Ki-mun nazval Agendu 2030 „globálnou deklaráciou vzájomnej závislosti“ (pdf), povedal Newman v nedávnom rozhovore v programe EpochTV „Crossroads“.
„Podľa môjho názoru to bol priamy útok na našu Deklaráciu nezávislosti… Takže namiesto toho, aby sme boli nezávislými národmi, budeme teraz všetci jeden na druhom závislí.“
Agenda 2030 „sa týka každého aspektu ľudského života, každého článku ekonomiky“ vrátane globálneho prerozdeľovania bohatstva medzi národmi, poznamenal Newman. Agenda „konkrétne hovorí, že musíme zmeniť spôsob, akým konzumujeme a vyrábame tovary,“ dodal.
Druhý cieľ Agendy 2030 sa týka konkrétne potravín, povedal Newman.
V septembri 2021 sa v OSN konal summit o potravinových systémoch, na ktorom bola zdôraznená požiadavka „využitia sily potravinových systémov“ na účely dosiahnutia všetkých 17 cieľov udržateľného rozvoja do roku 2030.
„Všetci a všade musia konať a spolupracovať na zmene spôsobu, akým svet vyrába, konzumuje a rozmýšľa o potrave,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Zabratie poľnohospodárskej pôdy
Agenda trvalo udržateľného rozvoja vznikla v 70. rokoch 20. storočia, keď sa ju OSN pokúsila definovať na konferencii v kanadskom Vancouveri v roku 1976, uviedol Newman.
Bola to prvá konferencia OSN o ľudských obydliach známa ako Habitat I, na ktorej bola prijatá Vancouverská deklarácia (pdf), správa, ktorá poskytovala odporúčania pre členské štáty OSN.
Newman citoval úryvok z tejto správy: „S pôdou nemožno zaobchádzať ako s bežným majetkom, ktorý kontrolujú jednotlivci a ktorý podlieha tlakom a neefektívnosti trhu. Súkromné vlastníctvo pôdy je tiež hlavným nástrojom akumulácie a koncentrácie bohatstva, preto prispieva k sociálnej nespravodlivosti.“
Newman uviedol, že podľa jeho názoru sa OSN v konečnom dôsledku chce zbaviť súkromného vlastníctva pôdy. „Vidíme to na celom svete. Toto sa nedeje len v Holandsku.“
Newman takisto vysvetľuje, že prebieha vojna proti poľnohospodárom a farmárom, najmä tým, ktorí sú nezávislí alebo nie sú súčasťou systému. „Chcú zbaviť malých a stredne veľkých poľnohospodárov ich pôdy a chcú všetko dostať pod kontrolu týchto – myslím, že na to neexistuje iný výraz – fašistických verejno-súkromných partnerstiev.“
Newman na ilustráciu uviedol niekoľko príkladov: čínsky režim núti roľníkov, aby sa presťahovali do veľkomiest, v Južnej Afrike sú poľnohospodári zabíjaní a Komisia pre cenné papiere a burzu (SEC) v Spojených štátoch navrhla nové pravidlo, ktoré by mohlo priviesť malých a stredne veľkých poľnohospodárov k bankrotu.
V marci 2022 (SEC) navrhla opatrenie, podľa ktorého by „verejne obchodujúce spoločnosti boli povinné oznamovať svoje emisie uhlíka a ďalšie informácie týkajúce sa klímy“, ďalej by boli povinné oznamovať podobné informácie od všetkých spoločností, s ktorými obchodujú, uvádza sa vo vyhlásení (SEC).
V dôsledku toho by všetky spoločnosti na burze v obchodnom dodávateľskom reťazci museli oznamovať svoje emisie uhlíka a údaje týkajúce sa klímy.
Americkí senátori Tim Scott (R-S.C.) a John Hoeven (R-N.D.) na čele s 30 zákonodarcami vyzvali komisiu (SEC), aby svoj návrh zrušila, pričom ho označili za „regulačný presah“.
„Ukladanie regulačných opatrení voči poľnohospodárom a farmárom nepatrí do právomocí SEC, ktoré jej udelil Kongres,“ uviedli senátori vo vyhlásení. „Takéto závažné opatrenie vynucujúce podávanie správ by výrazne zaťažilo malé rodinné farmy.“
Americká federácia farmárov vo svojom vyhlásení uviedla, že navrhované opatenie by mohlo farmárom spôsobiť „značné náklady“, pretože nemajú tímy pracovníkov zodpovedných za dodržiavanie predpisov ani právnikov ako veľké spoločnosti. Okrem toho, takéto opatrenie môže vytlačiť z podnikania malých a stredne veľkých poľnohospodárov a prinútiť potravinárske spoločnosti hľadať poľnohospodárske suroviny mimo Spojených štátov, uvádza sa vo vyhlásení.
Centralizácia dodávok potravín
„Ak ovládate prísun potravín, ovládate všetko,“ povedal Newman.
„Jednou z vecí, ktoré komunisti radi robili, bolo vytváranie nedostatku a závislosti. Pokiaľ máte nezávislých ľudí, ktorí sú schopní postarať sa sami o seba, naozaj nie je potrebné, aby vláda riadila váš život a kontrolovala všetko, čo robíte,“ povedal Newman.
„Američania sú dobrým príkladom,“ pokračoval Newman. „Pokiaľ je výroba potravín široko rozptýlená a je v rukách nezávislých výrobcov, je veľmi ťažké prinútiť ľudí, aby sa podriadili vašej vôli.“
Celá myšlienka používania potravín ako zbrane je charakteristickým znakom komunistických režimov už 100 rokov, vysvetlil Newman. „Je tiež charakteristickým znakom presne tých ľudí, ktorí otvorene presadzujú Agendu 2030 OSN, ciele udržateľného rozvoja a myšlienky Svetového ekonomického fóra.“
Tí, ktorí vymysleli „riadenú demoláciu nášho potravinového zásobovania … ho chcú úplne zmeniť,“ aby nad ním získali úplnú centralizovanú kontrolu, pretože im to dáva absolútnu moc nad všetkými, ktorí sú pod ich jurisdikciou, povedal Newman.
Napríklad, čínsky režim a megakorporácie vytvorili verejno-súkromné partnerstvo s cieľom centralizovať kontrolu nad dodávkami potravín, povedal Newman.
Je to podobné tomu, čo sa dialo v nacistickom Nemecku, kde na papieri súkromné spoločnosti vlastnia podnik a zdanlivo riadia svoje podniky, ale v konečnom dôsledku súkromné spoločnosti prijímajú príkazy od vlády, vysvetlil Newman.
V Spojených štátoch sa metriky ESG (environmentálne, sociálne a riadiace kritériá, na hodnotenie spoločností podľa dodržiavania zásad udržateľnosti) používajú na „prevzatie kontroly nad podnikateľským sektorom a nad jednotlivými spoločnosťami. Tieto podniky potom majú slúžiť cieľom tzv. predátorskej triedy, teda ľuďom, ktorí stoja za Svetovým ekonomickým fórom a OSN,“ povedal Newman.
Centralizácia dodávok potravín je len jednou zložkou ich agendy, ale veľmi dôležitou, ktorá im spolu s energetikou a ďalšími oblasťami umožňuje kontrolovať ľudstvo, dodal.
Zapojenie Svetového ekonomického fóra
V januári 2021 Svetové ekonomické fórum (WEF) a holandská vláda spustili novú iniciatívu s názvom Centrum pre inováciu potravín (Food Innovation Hub), uvádza sa vo vyhlásení WEF. Iniciatíva Centrum pre inováciu potravín, ku ktorej sa pripojilo niekoľko partnerov z verejného a súkromného sektora, je kľúčovou platformou využívajúcou technológie a inovácie na transformáciu potravinových systémov.
Centrum pre inováciu potravín získalo „viacročné financovanie“ od holandskej vlády a zriadilo svoj globálny koordinačný sekretariát, ktorý má koordinovať úsilie regionálnych potravinových centier a zosúlaďovať toto úsilie s globálnymi potravinárskymi procesmi a iniciatívami, ako je napríklad Summit OSN o potravinových systémoch.
Svetový potravinový sekretariát má sídliť v holandskom Wageningene, v srdci holandského agropotravinárskeho ekosystému, a riadiť rozvoj globálnych regionálnych potravinových inovačných centier, uvádza sa na webovej stránke „Invest in Holland“.
„Práca týchto regionálnych centier už prebieha, pričom iniciatívu vedie viac ako 20 organizácií v Afrike, ASEAN (Združenie národov juhovýchodnej Ázie), Kolumbii, Indii a európskom centre,“ uvádza sa na webovej stránke.
Ramon Laguarta, generálny riaditeľ spoločnosti PepsiCo, vo vyhlásení WEF uviedol: „Potraviny sú jednou z hlavných pák, ktorými môžeme zlepšiť životné prostredie a zdravie spoločnosti. Vďaka správnym investíciám, inováciám a intenzívnej spolupráci by sa poľnohospodárstvo mohlo stať prvým odvetvím na svete, ktoré sa stane uhlíkovo negatívnym… Naplnenie tohto potenciálu si bude vyžadovať ambicióznu vzájomnú spoluprácu viacerých zainteresovaných strán s cieľom transformovať potravinový systém – a presne na to sú tieto centrá určené.“
Medzi riešenia, ktoré WEF navrhuje pre zníženie globálnych emisií skleníkových plynov, patrí nahradenie potravín získaných z hospodárskych zvierat alternatívnymi formami bielkovín, ako je hmyz a bielkoviny kultivované v laboratóriu, ako sa uvádza v bielej knihe z roku 2019 (pdf vydanej WEF.
V nadväznosti na toto usmernenie vzniklo niekoľko startupov v oblasti indoor poľnohospodárstva, ako napr. spoločnosť Ÿnsect, „prvá plne automatizovaná vertikálna farma hmyzu na svete, ktorá dokáže vyprodukovať 100 000 ton produktov z hmyzu ročne“, uvádza sa v správe WEF.
V marci spoločnosť Ÿnsect so sídlom vo Francúzsku kúpila Jord Producers, amerického výrobcu múčnych červov, aby rozšírila svoju činnosť v Spojených štátoch vstupom na americký trh s krmivom pre hydinu, uvádza sa vo vyhlásení spoločnosti.
Čo môžene spraviť, aby sme zastavili zmenu potravinového reťazca?
Ak chcú ľudia zabrániť tomu, aby sa dodávky potravín používali ako nástroj na kontrolu, musia si nájsť miestne alternatívne zdroje potravín, povedal Newman. „Musíte mať vzťah s miestnymi farmármi vo svojej komunite, dostať sa na miestny farmársky trh, dohodnúť sa s miestnymi farmármi, prísť s nejakou dohodou,“ napríklad získať dodávku čerstvých sezónnych produktov z miestnych fariem za 100 dolárov týždenne, povedal.
„Musíme naozaj začať poskytovať alternatívnu ekonomickú stratégiu, pretože ak im dovolíme získať kontrolu nad celým potravinovým zásobovaním, garantujem vám, že to bude použité ako zbraň na to, aby vás pripravili o slobodu, aby vás prinútili robiť veci, ktoré by ste inak nechceli, aby podkopali suverenitu vášho národa, či už ste v Spojených štátoch alebo v inej krajine, a v konečnom dôsledku, aby ľudí pripravili o ich súkromnú pôdu a slobodu.“
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
