Albánsko: V hĺbke 100 metrov objavili najväčšie podzemné termálne jazero na svete (+Foto)
Tri roky po objavení podzemnej vodnej plochy českí výskumníci definitívne potvrdili, že ide o najväčšie jazero svojho druhu na svete. Jazero Neuron, ukrývajúce sa v južnom Albánsku neďaleko gréckych hraníc, je najväčším termálnym jazerom pod zemou, aké kedy človek objavil. Nachádza sa v hĺbke 100 metrov, informuje portál Live Science.
Miesto objavil pred troma rokmi vďaka výrazným oblakom pary stúpajúcim zo tunajších systému jaskýň. Český tím však vtedy ešte nemal dostatok nástrojov na zmeranie vodnej plochy. V roku 2024 sa vedci na miesto vrátili a s istotou potvrdili, že ide o najväčšie podzemné termálne jazero na svete.
„Počas našej prvej expedície sme s obmedzenými nástrojmi vytvorili jednoduchú mapu lokality, pričom sme si veľmi rýchlo uvedomili, že sme narazili na niečo výnimočné,“ prezradil Richard Bouda, jeden z členov výpravy, pre Euronews.
Špičkové technológie pomáhajú zmapovať lokalitu
Jazero má dĺžku 138 metrov, šírku 42 metrov a obvod 345 metrov. Obsahuje približne 8 335 m³ teplej vody. To už samo osebe nie je málo, najmä ak vezmeme do úvahy, že dva najväčšie povrchové termálne jazerá – Frying Pan Lake na Novom Zélande a jazero Héviz v Maďarsku – majú objem 200 000 m³, resp. 71 000 m³ vody.
Mapovanie jaskynného systému a dokumentácia jazera prebehli s využitím najmodernejších technológií, vrátane mobilného skenera LIDAR, ktorý pomocou laserových lúčov meria vzdialenosti a vytvára trojrozmerné modely priestoru.
„Spolupracujeme aj s hydrológmi, aby sme preskúmali ponorenú časť jazera pomocou sonaru,“ vysvetlil Bouda.
Vzhľadom na nezvyčajnú štruktúru jaskyne má objav jazera značnú vedeckú hodnotu. Podľa prvotných zistení je minerálna voda v jazere nasýtená sírovodíkom, ktorý pri kontakte so vzduchom oxiduje a vytvára kyselinu sírovú. Táto kyselina postupne rozpúšťa vápencové podložie a mení ho na mäkký sadrovec, čím neustále vznikajú nové podzemné priestory.
Dá sa predpokladať, že pokročilý výskum odhalí ďalšie tajomstvá skryté pod albánskymi horami, o ktoré sa záujímajú geológovia a vedci z celého sveta. Dlhoročný spor medzi Gréckom a Albánskom o toto územie však sťažuje získanie povolení na výskum.
Vedci napriek tomu dúfajú, že túžba po poznaní prekoná všetky prekážky.
„Máme nádej, že tento objav pomôže chrániť túto oblasť a rozšíri naše vedomosti o mechanizmoch vodných tokov,“ vyjadril sa s optimizmom Bouda.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
