Aký je postoj Trumpa a Harrisovej voči Číne (Špeciál)
Obaja kandidáti sa zhodujú na tom, že Čínska komunistická strana (ČKS) predstavuje hrozbu pre Spojené štáty, ale majú rozdielne stratégie, ako ju riešiť.
Budúci prezident bude pravdepodobne predsedať jednému z najdôležitejších období vo vzťahoch krajiny s komunistickou Čínou, protivníkom, ktorý chce a môže nahradiť súčasný svetový poriadok vedený USA.
Washington dospel ku konsenzu, že čínsky režim predstavuje hrozbu, pretože sa po vojenskej, diplomatickej a technologickej stránke približuje Spojeným štátom.
Súčasný postoj k Číne odštartoval bývalý prezident Donald Trump. Trumpova administratíva označila Čínu za „strategického konkurenta“ a zaujala nový prístup k americko-čínskym vzťahom. Zaviedla rozsiahle clá na čínsky tovar, obmedzila prístup Číny k americkým polovodičovým technológiám a presunula národnú bezpečnostnú stratégiu z Blízkeho východu na Čínu a Rusko.
Bidenova administratíva pokračovala v mnohých z týchto opatrení a politika Washingtonu voči Číne bude pravdepodobne i naďalej jastrabia. Obaja prezidentskí kandidáti však budú pravdepodobne presadzovať odlišné prístupy vzhľadom na ich rozdielne svetonázory a v závislosti od toho, koho vymenujú do kľúčových pozícií.
Všeobecne sa očakáva, že bývalý prezident Donald Trump bude pokračovať v politike voči Číne, ktorú začal počas svojho prvého funkčného obdobia. Viceprezidentka Kamala Harrisová nenaznačila žiadne náznaky odklonu od politiky Bidenovej administratívy voči Číne.
Obchod
Obaja kandidáti sa zhodujú v otázke kontroly strategického tovaru a technológií, investícií do inovácií, presunu dodávateľských reťazcov a boja proti nekalým obchodným praktikám Pekingu. Cieľom je zabezpečiť, aby „v súťaži 21. storočia vyhrala Amerika, a nie Čína“, prehlásila opakovane Harrisová.
Minulý mesiac Bidenova administratíva finalizovala svoje clá, pričom zachovala všetky sadzby z Trumpovej éry a prudko ich zvýšila na vybrané kritické technológie a nerastné suroviny.
Počas prejavu o ekonomike v Pittsburghu 25. septembra viceprezidentka prisľúbila: „Nikdy nebudem váhať prijať rýchle a dôrazné opatrenia, keď bude Čína podkopávať existujúce pravidlá na úkor našich pracovníkov, našich komunít a našich firiem.“
Trumpova republikánska platforma sľubuje zrušenie štatútu trvalých normálnych obchodných vzťahov Číny, ktorý jej poskytuje výhody voľného obchodu so Spojenými štátmi, postupne ukončiť dovoz základných tovarov vrátane elektroniky, ocele a liekov a zabrániť Číne v nákupe amerických nehnuteľností a priemyselných závodov. Trump naznačil, že znovu rozpúta obchodnú vojnu, a uviedol, že by mohol na čínsky tovar uvaliť clá vo výške viac ako 60 %.
Dennis Wilder, bývalý dôstojník pre národnú bezpečnosť a spravodajské služby, ktorý zastával niekoľko vysokých funkcií v Bushovej a Obamovej administratíve, sa domnieva, že Trumpova hrozba vyšších ciel je len vyjednávacím nástrojom na dosiahnutie obchodnej dohody podobnej prvej fáze obchodnej dohody medzi USA a Čínou podpísanej v roku 2020.
Stephen Ezell, viceprezident think tanku Information Technology and Innovation Foundation, sa domnieva, že Trump bude brať vážne sľuby v republikánskej platforme, najmä sľub zrušiť Číne štatút stálych normálnych obchodných vzťahov, pretože Peking nedodržiava svoje záväzky ako člen Svetovej obchodnej organizácie, uviedol pre Epoch Times.
Peking nesplnil svoj záväzok z prvej fázy dohody, že v priebehu dvoch rokov nakúpi ďalšie americké výrobky v hodnote 200 miliárd USD. Počas stretnutia s farmármi v Smithtone v Pensylvánii v septembri Trump vyhlásil, že ak bude opätovne zvolený, jeho prvý telefonát bude s čínskym lídrom Si Ťin-pchingom, aby ho požiadal o dodržiavanie dohody.
V posledných mesiacoch svojho funkčného obdobia Trump vyslovil myšlienku oddelenia ekonomík Spojených štátov a Číny, tzv. decouplingu (rozpojenie – úplné odstrihnutie obchodných väzieb, pozn. prekladateľa). Jeho bývalý obchodný splnomocnenec Robert Lighthizer, o ktorom sa špekuluje ako o kandidátovi na budúceho ministra financií, je zástancom rovnakého prístupu.
Harrisová a jej Demokratická strana majú iný názor; veria v derisking (zaistenie, zníženie rizika odbúranie prílišnej závislosti, pozn. prekladateľa), nie v decoupling.
James Lewis, podpredseda think tanku Center for Strategic and International Studies, povedal, že k decouplingu už dochádza. Pokiaľ ide o to, či by sa budúca administratíva Harrisovej líšila vo svojej politike od prístupu prezidenta Joea Bidena, Lewis pre Epoch Times povedal, že bude sledovať tempo decouplingu a opatrenia prijaté na jeho posilnenie.
Bezpečnosť
Napriek rastúcej zhode vo Washingtone ohľadom nutnosti čeliť agresívnym krokom čínskeho režimu, najmä v Indopacifiku, pretrvávajú rozdiely v názoroch na to, ako sa vyhnúť vojenskému konfliktu.
Trump kladie dôraz na udržiavanie mieru prostredníctvom demonštrácie vojenskej sily. Počas svojho pôsobenia sa zameral na modernizáciu jadrových zbraní a zastavil trend znižovania jadrových kapacít USA. Dokument o jadrovej politike z roku 2018 uvádza ako jednu z úloh jadrových zbraní „zaistenie pred neistou budúcnosťou“. Bidenova administratíva túto formuláciu v aktualizácii z roku 2022 vypustila.
Bidenov dokument Nuclear Posture Review z roku 2022 rovnako zrušil program jadrových striel s plochou dráhou letu odpaľovaných z mora z nákladových dôvodov. Kongres však tento program naďalej financoval, hoci nebol zahrnutý do požiadaviek Bidenovej administratívy na obranný rozpočet. Podľa jeho zástancov program zvyšuje dôveryhodnosť odstrašujúcej sily USA.
Júnový prieskum spoločnosti YouGov ukázal, že Trumpovi priaznivci (častejšie ako Bidenovi stúpenci) tvrdia, že Spojené štáty sú bezpečnejšie vďaka svojmu jadrovému arzenálu.
Počas rozpravy o návrhu zákona o financovaní obrany na rok 2020 podporila vtedajšia senátorka Kamala Harrisová zníženie rozpočtu. „Rozhodne súhlasím s cieľom znížiť rozpočet na obranu a presmerovať financovanie do potrebných komunít,“ povedala. V máji potom uviedla, že vzdušná a vesmírna nadvláda USA má zásadný význam pre zaistenie globálneho mieru a bezpečnosti a že Bidenova administratíva udržiava výdavky na obranu na rovnakej úrovni.
Trump spustil americkú indo-pacifickú stratégiu, v ktorej potom Biden pokračoval. Obe strany sa zhodli na tom, že indo-pacifický priestor je primárnym priestorom Spojených štátov. Trump a Harrisová sa však môžu rozchádzať v názoroch na rovnováhu v regionálnych vojnách Rusko-Ukrajina, Izrael-Hamas a napätú situáciu v Juhočínskom mori a Taiwanskom prielive.
Ivan Kanapathy, viceprezident poradenskej spoločnosti Beacon Global Strategies a bývalý vysoký úradník pre národnú bezpečnosť v Trumpovej administratíve, sa domnieva, že Európska únia, ktorá má oveľa väčšiu ekonomiku ako Rusko, by mala zvládnuť prebiehajúcu rusko-ukrajinskú vojnu, zatiaľ čo Spojené štáty by sa mali viac zamerať na Čínu a Severnú Kóreu. Rovnaký názor zdieľa aj Elbridge Colby, bývalý vysoký úradník Pentagonu a jeden z hlavných uchádzačov o post poradcu pre národnú bezpečnosť v druhom Trumpovom funkčnom období.
Koncom septembra Harrisová potvrdila americkú podporu Ukrajine ako spôsob „plnenia našej dlhodobej úlohy globálneho lídra“. Začiatkom februára tohto roku sa pochválila, že za posledných 3,5 roka „výrazne investovala do našich spojenectiev a partnerstiev a vytvorila nové, aby zabezpečila mier a bezpečnosť“ v Indopacifiku. Bidenova administratíva tvrdí, že Indopacifik je pre Spojené štáty „prioritnou oblasťou“. Vojenská pomoc Ukrajine a Izraelu však zaťažila ministerstvo obrany a viedla k tomu, že Taiwanu zostali nevybavené dodávky zbraní v hodnote približne 20 miliárd dolárov, čo sa rovná ročnému obrannému rozpočtu ostrova.
Biden opakovane vyhlásil, že Spojené štáty budú brániť Taiwan, ak sa Peking pokúsi ostrov anektovať silou. Jeho predstavitelia však tieto vyhlásenia zakaždým odvolali s tým, že politika USA je zámerne nejasná v tom, ako by reagovala. V septembri 2022 Harrisová uviedla, že Spojené štáty „budú i naďalej vystupovať proti akejkoľvek jednostrannej zmene status quo“ a „budú naďalej podporovať sebaobranu Taiwanu v súlade s našou dlhodobou politikou“.
Trump nedávno vyvolal polemiku vyhlásením, že Taiwan by mal Spojeným štátom platiť za svoju obranu. Trumpovi sa pripisujú aj zásluhy na nadviazaní užších americko-taiwanských vzťahov, počnúc jeho bezprecedentným telefonátom v roku 2016 – prvým takýmto oficiálnym hovorom od roku 1960 – s taiwanskou prezidentkou Tsai Ing-wen, ktorá zvolenému prezidentovi USA zablahoželala.
Trump v roku 2018 podpísal zákon o cestovaní na Taiwan, ktorý podporil angažovanosť amerických a taiwanských predstaviteľov na všetkých úrovniach. Počas jeho funkčného obdobia navštívilo ostrovný štát niekoľko súčasných amerických vládnych úradníkov.
V Smithtone v Pensylvánii 23. septembra Trump počas svojho prejavu o ochrane amerického oceliarskeho priemyslu naznačil možnosť, že sa dostane do vojny s Čínou. „Keď budeme vo vojne – a budeme potrebovať vojenské tanky, lode a ďalšie veci, ktoré sú vyrobené z ocele – čo budeme robiť? Pôjdeme do Číny po oceľ?… Bojujeme proti Číne, ale nevadilo by vám predať nám nejakú oceľ? Premýšľajte o tom.“
Fentanyl
Ďalším pálčivým problémom súvisiacim s Čínou je predávkovanie fentanylom, ktoré je hlavnou príčinou úmrtí Američanov vo veku 18 až 45 rokov. Spojené štáty prišli kvôli tejto droge za posledné desaťročie už o pol milióna ľudí. Prevažná väčšina chemikálií alebo prekurzorov potrebných na výrobu fentanylu je dodávaná z Číny do Mexika, kde sa spracúvajú a následne pašujú do Spojených štátov.
V januári Bidenova administratíva obnovila americko-čínsky program spolupráce v oblasti drog. Podľa hovorcu ministerstva zahraničných vecí USA čínske úrady začiatkom tohto roka zatkli jednu osobu v súvislosti s obvineniami vznesenými v USA v roku 2023. To zostáva jediným známym zatknutím, ktoré Peking uskutočnil v dôsledku bilaterálnej protidrogovej koordinácie so Spojenými štátmi.
Čína 1. septembra zaradila pod štátnu kontrolu sedem ďalších prekurzorov fentanylu, čo viedlo k obmedzeniam nákupu, predaja a vývozu. Harrisová, ktorá túto drogu označila za „pohromu pre našu krajinu“, minulý mesiac sľúbila: „Ako prezidentka urobím z prerušenia toku fentanylu do Spojených štátov najvyššiu prioritu.“
Trump v Smithtone vyhlásil, že v prípade znovuzvolenia zavolá Si Ťin-pchingovi a požiada vodcu ČKS, aby čínskym dílerom fentanylu vymeriaval tresty smrti. Si Ťin-pching už predtým Trumpovi prisľúbil, že zakročí proti čínskym obchodníkom s fentanylom a v máji 2019 pridal viac ako 1 400 známych variantov fentanylu na zoznam omamných látok pod čínskou štátnou kontrolou. Trumpova administratíva však nezaznamenala žiadne rozsiahle opatrenia čínskych orgánov činných v trestnom konaní na posilnenie tejto regulácie.
Spolupráca
Zatiaľ čo za Trumpa boli americko-čínske vzťahy viac konfrontačné, demokratická platforma ukazuje väčšiu ochotu spolupracovať s Pekingom a presadzuje „tvrdý, ale chytrý“ prístup k Číne.
Harrisová podľa poradcu pre národnú bezpečnosť Jakea Sullivana zdieľa Bidenov názor na „zodpovedné riadenie tejto konkurencie“ prostredníctvom „otvorených komunikačných liniek na vysokej úrovni“ s cieľom vyhnúť sa konfliktom alebo konfrontáciám.
Alexander Gray, generálny riaditeľ spoločnosti American Global Strategies a bývalý vysoký úradník pre národnú bezpečnosť v Trumpovej administratíve, uviedol, že dialóg a diskusia musia mať svoj cieľ. Pre denník Epoch Times povedal, že ČKS má „dobre známu historickú povesť manipulátora zahraničných partnerov a využíva tieto typy angažovanosti skôr na propagandistické účely, než aby mala nejaký konštruktívny program“.
James Lewis z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie sa domnieva, že prístup súčasnej administratívy závisí od posúdenia, či Čína dosiahla svoj vrchol. Ak sa bude domnievať, že Čína dosiahla vrchol, môže byť podľa neho politická reakcia USA miernejšia. Ak sa domnieva, že Čína bude naďalej silnieť, potom je podľa neho potrebný väčší tlak.
Táto otázka je však stále predmetom otvorenej diskusie a podľa Lewisa vyústila do „akejsi patovej situácie v Bielom dome pod vedením Bidena, pokiaľ ide o čínsku stratégiu“.
Čína čelí mnohým problémom vrátane starnúcej a klesajúcej populácie, rastúceho dlhu, klesajúcich priamych zahraničných investícií a masového odchodu bohatých.
Lewis tiež poukázal na skutočnosť, že čínski predstavitelia „falšujú svoje čísla“, a uviedol, že tempo hospodárskeho rastu Číny je pravdepodobne polovičné oproti tomu, čo tvrdí Peking. Tieto problémy však podľa neho môže kompenzovať „ochota Pekingu míňať“ a jeho rozsiahly výskumný potenciál.
Čína má viac ako 6 miliónov zamestnancov, ktorí podporujú Si Ťin-pchingov plán na vývoj nových technológií – ako sú batérie a solárna energia – s cieľom dosiahnuť svetovú dominanciu.
Ľudské práva
Harrisová a jej volebný partner, guvernér Minnesoty Tim Walz, sú hlasnými kritikmi porušovania ľudských práv v Číne. V roku 2020 Harrisová povedala Rade pre zahraničné vzťahy, že „priepastný stav ľudských práv v Číne“ musí byť v politike USA voči tejto krajine osobitne zdôraznený.
Ako senátorka bola Harrisová spoluautorkou zákona o ľudských právach a demokracii v Hongkongu z roku 2019 a zákona o politike ľudských práv v Ujgurskej oblasti z roku 2020, ktoré sankcionovali osoby zodpovedné za porušovanie ľudských práv v Hongkongu a čínskej oblasti Xinjiang. Trump oba zákony podpísal.
Trump síce čelí kritike za to, že verejne chválil prezidenta Si Ťin-pchinga, ale zároveň stojí na čele niekoľkých míľnikov v boji proti porušovaniu ľudských práv zo strany čínskeho režimu. V posledný deň svojej vlády Trump vyhlásil, že čínsky režim pácha pokračujúcu „genocídu voči prevažne moslimským Ujgurom a iným etnickým a náboženským menšinám v Xinjiangu“. Niekoľko zákonodarných orgánov na celom svete podporilo toto konštatovanie nezáväzným hlasovaním, ale Washington zostáva jediným orgánom výkonnej moci, ktorý tak urobil legislatívne.
Trump bol tiež prvým prezidentom USA, ktorý sa stretol s praktizujúcou Falun Gongu spolu s ďalšími osobami, ktoré prežili náboženské prenasledovanie z Číny a iných krajín. Jeho administratíva sankcionovala tých, ktorí sa podieľali na „hrubom porušovaní ľudských práv“ tým, že boli „spojení s obzvlášť závažným porušovaním náboženskej slobody praktizujúcich Falun Gongu“.
ČKS pokladá Falun Gong, známy aj ako Falun Dafa – duchovnú prax, ktorá sa riadi princípmi pravdivosti, súcitu a tolerancie – za jednu z najväčších hrozieb pre svoju vládu spolu s nezávislosťou Taiwanu, nezávislosťou Tibetu, „separatistami“ v Xinjiangu a čínskym demokratickým hnutím.
Bidenova administratíva pokračovala v politike odporu voči útlaku členov Falun Gongu zo strany režimu, pričom minister zahraničných vecí Antony Blinken zaviedol vízové obmedzenia pre ďalšieho čínskeho komunistického predstaviteľa za „svojvoľné zadržiavanie praktizujúcich Falun Gongu pre ich duchovné presvedčenie“.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
