Ako zdvorilo vyjadriť nesúhlas
Slušnosť našej spoločnosti pramení zo vzájomných interakcií.
Jeden kamarát mi rozprával o nedávnej rodinnej oslave, ktorá sa príliš nevydarila. Dvadsaťpäť členov ich rozvetvenej rodiny sa zišlo na záhradnej grilovačke, aby oslávili narodeniny niekoľkých z nich, čo je udalosť dejúca sa niekoľkokrát do roka.
Zvyčajne boli tieto stretnutia čisto zábavné a spoločenské. Toto konkrétne stretnutie však nebolo obvyklé a začalo sa zhoršovať v momente, keď strýko Vince, ktorého všetci poznali ako milujúceho, ale hlasne zastávajúceho svoj názor, spomenul správu o imigračnej politike vlády, ktorú počul v to ráno. Vince sa začal dôrazne a autoritatívne deliť o svoj vlastný pohľad na vec.
Jeho zvyčajne zdržanlivý synovec, vysokoškolský študent stojaci opodiaľ, cítil nutkanie podeliť sa o svoj vlastný názor na imigračnú politiku, ktorý sa výrazne líšil od názoru jeho strýka. Priateľský spor sa rýchlo zvrtol na ostrú výmenu. Čoskoro sa pridali aj ďalší členovia rodiny, čím sa napätie ešte zvýšilo.
Môj známy, moderátor, múdro navrhol, aby sa prestalo hovoriť o politike a vybrali si priateľskejšiu tému. V tom momente dve z prítomných matiek nadhodili tému futbalových tímov svojich dcér – súperiacich tímov, ktoré bojujú o účasť v play-off. Rivalita sa rozhorela a matky sa zaobalene vyjadrili o konkurenčných tímoch a schopnostiach svojich dcér. Jedna matka chytila svoju dcéru za ruku a odišla.
Keď spor utíchol, vypukla ďalšia hádka a neskôr ešte jedna. Ozvali sa hlasy. Nasledoval krik. Niekoľkokrát sa objavili slzy. Narodeninová oslava sa zmenila na vyhrotený konflikt.
Kým sa začali podávať hamburgery a klobásy z grilu, niekoľko členov rodiny opustilo večierok, zmožení napätím a obavami z ďalších sporov. Ostatní rozpačito postávali okolo a báli sa čokoľvek povedať. Stretnutie sa skončilo rýchlo a ticho a všetci rozmýšľali, čo sa pokazilo.
Bol to prípad nefunkčnej a rozhádanej rodiny, ktorá sa správa zle?
„V žiadnom prípade!“ povedal môj kamarát. „Toto je rodina, ktorá sa má rada a spoločne sa smeje. Vždy sa spolu výborne bavíme – okrem toho dňa.“
Zhodnotil to nasledovne: „Ten sporný deň je obrazom toho, čím sa stala naša spoločnosť ako celok – skratkovitá, rozhádaná a bojovná. Ľudia v našej spoločnosti do veľkej miery stratili schopnosť diskutovať o kontroverzných otázkach bez toho, aby sa pri tom rozčúlili. Zdá sa, že nikto nechce prijať nesúhlas.“
Myslím, že môj priateľ to odhadol správne. Pokiaľ ide o verejnú diskusiu a medziľudské vzťahy, naša spoločnosť do veľkej miery stratila zmysel pre slušnosť, zdvorilosť a ohľaduplnosť. Toto nie je všeobecné odsúdenie našej spoločnosti. Napriek tomu väčšina z nás uznáva, že naša verejná aj osobná komunikácia sa často stáva nepriateľskou a antagonistickou.
Kam sa podela slušnosť?
Niet divu, že prieskum občianskej gramotnosti vykonaný Americkou advokátskou komorou v roku 2023 sa začína slovami: „Američania sa už k sebe nesprávajú veľmi milo a vinia z toho sociálne médiá a médiá vo všeobecnosti“. Prieskum zahŕňal nasledujúce zistenia:
– 85 % respondentov prieskumu uviedlo, že zdvorilosť v dnešnej spoločnosti je horšia ako pred desiatimi rokmi.
– 29 % respondentov uviedlo, že za pokles zdvorilosti sú zodpovedné najmä sociálne médiá. Ďalších 24 % obviňovalo médiá vo všeobecnosti a 19 % verejných činiteľov.
– 34 % respondentov uviedlo, že za zlepšenie občianskej poslušnosti v našej spoločnosti sú zodpovední predovšetkým rodina a priatelia. Ďalších 27 % uviedlo, že je to predovšetkým zodpovednosť verejných činiteľov, a 11 % uviedlo, že je to zodpovednosť vedúcich predstaviteľov komunity.
Už 40 rokov pracujem ako odborník na duševné zdravie, takže som nespočetne veľakrát videl, ako zdvorilosť podporuje kultúru vzájomnej úcty a láskavosti, čím podporuje duševnú pohodu a emocionálnu odolnosť. Slušnosť a zdvorilosť v medziľudských vzťahoch prispievajú k pozitívnej sociálnej klíme, znižujú stres a podporujú duševné zdravie. Naopak, nedostatok zdvorilosti môže viesť k zvýšenej miere úzkosti, agresivity a sociálnej izolácie, čo podkopáva individuálnu aj kolektívnu pohodu.
V jednej štúdii uverejnenej v časopise Journal of Occupational Health Psychology sa zistila súvislosť medzi toxicitou na pracovisku a nespavosťou, ktorá je častým príznakom klinickej depresie. Ďalšie štúdie, na ktoré upozornil Cognitive Institute, preukázali, že nevľúdnosť na pracovisku vedie k vyhoreniu zamestnancov a hrubosť v zdravotníckych zariadeniach vedie k horšej starostlivosti a horším výsledkom liečby pacientov.
Základom zdvorilosti je predovšetkým úcta k druhým ľuďom bez ohľadu na ich odlišné názory, pôvod alebo presvedčenie. V občianskej spoločnosti ľudia vedú dialóg v duchu otvorenosti a vnímavosti a s úctou a slušnosťou počúvajú rôzne názory.
Zásady pozitívnych názorových nezhôd
Vy a ja síce nie sme schopní uskutočniť rozsiahlu spoločenskú zmenu, ale môžeme prispieť svojím dielom. Zmena sa môže začať, keď sa rozhodneme správať ku ostatným s rešpektom a zdvorilosťou, a to aj v prípade nesúhlasu. Vo vzájomných vzťahoch môžeme uprednostňovať zdvorilosť a pracovať na vytvorení sveta plného úcty a súcitu.
Ak súhlasíte s tým, že niektoré nezhody sú v rodinách, na pracoviskách a v komunitách nevyhnutné, je dôležité stanoviť základné pravidlá pre zdravé vzájomné vzťahy. Začnite s týmito stratégiami:
Obaja ľudia majú legitímne právo cítiť a uvažovať tak, ako uvažujú. Nemôžeme predpokladať, že druhá osoba sa nevyhnutne mýli len preto, že má iný názor. Je niečo úžasné na tom, keď vám niekto povie: „Nesúhlasím s vami, ale rešpektujem a oceňujem váš postoj.“ To je úžasné. Tým sa znižuje hrozba pocitu krivdy len kvôli tomu, že sa odlišujete.
Urážky a nadávky sú zakázané. Akékoľvek komentáre, ktorých cieľom je ponížiť alebo znevážiť druhú osobu, nijako neprispievajú k riešeniu problémov ani k zdvorilosti. Len vás a druhú osobu ešte viac od seba vzďaľujú, keď poviete: „Väčšiu hlúposť som v živote nepočul!“
Viac počúvajte, menej hovorte. Jedným z princípov populárnej knihy Stevena Coveyho 7 návykov skutočne efektívnych ľudí znie: Za prvé, snažte sa skôr pochopiť, ako byť pochopený. Uprostred búrlivej diskusie nič tak neuľahčuje pokrok ako počúvanie. Môže to byť ťažké, keď chceme obhájiť vlastnú pozíciu. Keď sa však otvoríme myšlienkam a pocitom druhej osoby, bariéry sa odstránia.
Cieľom konfliktu je jednota a porozumenie. Keď sa dvaja ľudia stretnú s konfliktom, stoja na rázcestí. Jedna cesta vedie k rozkolu a rozdeleniu, druhá k jednote a porozumeniu. Môžete si vybrať, či budete bojovať zákerne a hrubo, alebo spravodlivo a s otvorenou mysľou. Každá voľba prinesie následky, či už v podobe zisku alebo straty.
Používajte výraz „ja“. Jedným z najrýchlejších spôsobov, ako ľudí v rozhovore dostať do defenzívy, je slovne ukázať prstom a povedať: „Ty vždy… Ty nikdy… Mal si vedieť, že…“ Namiesto toho sa snažte všetky svoje tvrdenia zameriavať na seba. Vďaka tomu druhá osoba pochopí, že vyjadrujete len svoj pohľad na vec. Snažte sa začínať vety slovami: „Cítim sa… Keď som… Som znepokojený…“
Najprv sa pýtajte. Snažte sa skutočne porozumieť pohľadu druhej osoby kladením premyslených otázok. Pokiaľ nerozumiete tomu, čo bolo povedané, alebo motívu za pohľadom druhej osoby, požiadajte o vysvetlenie. Niekedy je užitočné zopakovať, čo ste počuli druhú osobu hovoriť, aby ste sa uistili, že ste jej slová interpretovali správne. Potom, čo druhá osoba dohovorí, nadviažte slovami: „Pochopil som teda správne, že hovoríte…“
Dbajte na tón. Stalo sa vám niekedy, že vám niekto povedal „prepáč“, ale vy ste vedeli, že to nemyslel vážne? Hoci slová vyjadrovali ospravedlnenie, tón znel vzdorovito a neúprimne. Je to preto, že skutočné slová, ktoré používate, tvoria len asi 7 % toho, ako si ľudia vykladajú to, čo hovoríte, zatiaľ čo tón sa počíta asi s 38 %. To znamená, že váš tón je asi 5-krát dôležitejší ako to, čo hovoríte. Dbajte teda nato, aby ste pôsobili úprimne.
Požiadajte o oddychový čas. Keď sa hnev rozhorí a hrozí výbuch, je najlepšie vytvoriť pre seba i ostatných bezpečný odstup a odísť. Najmúdrejším krokom môže byť povedať: „Zdá sa, že sa kvôli tejto téme obaja rozčuľujeme, tak to odložme a poďme ďalej.“ V tomto prípade je vhodné dať si prestávku. Dajte druhej osobe najavo, že sa k diskusii môžete vrátiť a postaviť sa k danému problému neskôr – až potom, čo budete mať možnosť sa upokojiť.
Gregory Jantz, Ph.D, je zakladateľom a riaditeľom kliniky duševného zdravia The Center: A Place of Hope v Edmondse, Wash. Je autorom kníh Healing Depression for Life“, „Anxiety Reset)“ a mnohých ďalších. Jantza nájdete na stránke APlaceOfHope.com.
Pôvodný článok
