Ako vyzerali naše ulice počas invázie vojsk Varšavskej zmluvy na Československé územie 21. augusta 1968?
Neudržateľná hospodárska situácia v Československu v šesťdesiatych rokoch si vyžiadala zmenu na čele Komunistickej strany Československa a významných postoch československej vlády. Alexander Dubček, vedúca politická postava pražskej jari si rýchlo získaval podporu verejnosti a stal sa symbolom obrodného procesu v Československu. Moskva na čele s Brežnevom ostro kritizovala demokratizačný program, čím Dubček strácal nielen sovietsku podporu, ale aj posilu zo strany ostatných socialistických republík. Snaha o odvrátenie hrozby, o ktorú sa snažili československí progresívni komunisti, sa stala nereálnou v noci z 20. na 21. augusta vstupom vojsk Varšavskej zmluvy na československé územie.
Na vojenskej akcii, nazvanej operácia Dunaj sa podieľali Sovietsky zväz, Poľská ľudová republika, Maďarská ľudová republika, Nemecká demokratická republika a Bulharská ľudová republika. Cieľom vojenského zásahu bolo zabrániť údajnej prebiehajúcej „kontrarevolúcii“, ktorá by mohla ohroziť vedúcu pozíciu Komunistickej strany Československa, a všetkými možnými prostriedkami dospieť k prinavráteniu socialistickej diktatúry sovietskeho typu.
Okrem rozhlasu, ktorý intenzívne podával správy o situácii v československých uliciach, sa dôležitým prvkom stali ulice a námestia. Československí občania sa zhromažďovali na priestranstvách pri všadeprítomných tankoch, vyjadrovali svoju nespokojnosť výkrikmi a hádzaním kameňov do pancierových vozidiel. Nesúhlas obyvateľstva sa neskôr pretavil do masových demonštrácií, počas ktorých aktívni jednotlivci rozdávali informačné letáky a vylepovali po uliciach plagáty. Steny a strechy budov, výklady obchodov, podchody či cesty a dopravné prostriedky ponúkali miesta pre heslá, plagáty a rôzne informačné odkazy. Plagáty najčastejšie vyzývali vojakov Varšavskej zmluvy na odchod z československého územia.
Špecifickým miestom protestných vyjadrení sa stali najmä pamätníky, odkazujúce na hrdinstvo sovietskej armády, a pomníky oslobodenia. Do veľkej výšky stúpajúci podstavec s pamätníkom sovietskej armády nazvaný Víťazstvo, ktorý od roku 1946 stojí pred bratislavskou Redutou, sa stal v auguste 1968 nosičom rôznych hesiel. Najdominantnejším prvkom celého objektu sa stali dva nápisy v ruskom jazyku, zobrazené na podstavci. Na prednej strane sokla bielou farbou stálo „Русские идите домой“ [Rusi choďte domov]. Na pravej strane podstavca nad nápisom Sovietskej armáde osloboditeľke vďačná Bratislavabolo veľkým písmom dopísané „Отец освободитель“ [Otec osloboditeľ] a pod ním nápis „Сын захватчик!“ [Syn okupant!]. Tento nápis sa stal ikonickým aj pre iné pamätníky venované sovietskej armáde. Pri hlavnom prístupe k ďalšiemu pamätníku sovietskej armády, na Slavíne, sa spomínané heslo objavilo hneď dvakrát.
Invázia a následná normalizácia, ktorá bola poznačená neustálou prítomnosťou vojsk sovietskej armády v Československu, hlboko zasiahli do kolektívnej pamäti Čechov a Slovákov. Pamäť na august 1968 je dôležitá nielen pre pochopenie našej minulosti, ale aj pre formovanie našej súčasnosti a budúcnosti. Pripomína nám hodnotu slobody, demokracie a ľudských práv a inšpiruje nás k tomu, aby sme sa za tieto hodnoty vedeli postaviť a brániť ich. Zároveň nám pripomína, že minulosť nie je uzavretá kapitola, ale živá a neustála súčasť našich životov.
