Ako vojny v Iraku a na Ukrajine ovplyvnili toxicitu životného prostredia
„V minulosti sa venovalo málo pozornosti environmentálnej stránke ozbrojených konfliktov. Napriek tomu škody spôsobené vojnou na životnom prostredí často pretrvávajú dlho do budúcnosti,“ povedal Wim Zwijnenburg z holandskej organizácie PAX, ktorá sa zameriava na environmentálne dôsledky vojny.
Aj my si uvedomujeme dôležitosť environmentálnych dôsledkov vojny. Preto sme analyzovali niektoré environmentálne vplyvy vojny v Iraku (2003) a súčasnej vojny na Ukrajine.
Životné prostredie a vplyv vojny v Iraku
Program OSN pre životné prostredie (UNEP) identifikoval v Iraku šesťdesiat horúcich miest znečistenia, ktoré si po vojne vyžadovali nápravu. Medzi najvážnejšie problémy patrili úniky ropy a chemikálií z rafinérií a priemyselných závodov a kontaminácia pôdy a vody chemikáliami z vojnovej techniky.
Zvlášť nebezpečné boli chemické látky z vybuchnutých bômb, ako napríklad dioxín a ochudobnený urán. Podľa vyšetrovania americkej stanice NBC z roku 2021 dioxín aj ochudobnený urán stále znečisťujú irackú pôdu a vodu. Podľa ich zistení kontaminácia spôsobuje vážne zdravotné problémy, ako napríklad nárast počtu prípadov rakoviny, problémy pri pôrode a iné závažné ochorenia. Tieto zdravotné problémy potvrdila analýza Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (UNOCHA) z roku 2020.
Irak je vojnou zničená krajina
Idris Faroq, ktorý pracuje v rafinérii spoločnosti KAR Group, povedal pre americkú televíziu NBC v roku 2021: „Ak navštívite akúkoľvek dedinu v Iraku, stretnete sa s kontamináciou, radiáciou a rakovinou.“
UNOCHA odhaduje, že počas vojny v Perzskom zálive a potom v roku 2003 Spojené štáty zaútočili na Irak približne 1 200 tonami munície. A podľa UNOCHA toxické látky z rakiet, kazetových bômb a bômb obohatených uránom znečistili pôdu a vodu, čo spôsobilo nižšie poľnohospodárske výnosy a kontamináciu potravín.
Podľa britského denníka The Times zanechala americká armáda po vojne v Iraku približne päť ton toxického odpadu. Brigádny generál Kendall Cox, ktorý mal na starosti obnovu Iraku, uviedol, že stále prebieha likvidácia približne 14 500 ton pôdy kontaminovanej ropou.
Životné prostredie a vplyv vojny na Ukrajine
V správe UNEP z roku 2022 sa uvádza, že za necelý rok trvania konfliktu došlo k tisícom prípadov znečistenia vody, pôdy a ovzdušia. A táto toxicita ovplyvní budúce generácie Ukrajincov. Podľa článku britskej BBC bolo od januára 2023 na Ukrajine poškodených alebo zničených 618 priemyselných zariadení. UNEP varuje, že vzhľadom na závažnosť a geografický rozsah hlásených prípadov bude „obrovskou úlohou posúdiť dôsledky vojny“. Odborníci si napríklad nie sú istí, či sa ťažké kovy a rádioaktívne látky dostali do zásob potravín. Je možné, že rastliny mohli absorbovať toxické látky prostredníctvom svojho koreňového systému.
„Na to, aby sa ťažké kovy dostali z pôdy, je potrebných niekoľko zberov. Môže to trvať až 200 rokov,“ hovorí Ganga Hettiarachchi, pôdny chemik z Kansaskej štátnej univerzity.
V Česku sa konal seminár o toxicite vojny na Ukrajine
Na českom seminári Vojna proti Ukrajine – vojna proti životnému prostrediu, ktorý sa konal v júni 2022 pod záštitou Českej informačnej agentúry životného prostredia (CENIA), sa účastníci dozvedeli, že vo vojne na Ukrajine sa denne spotrebuje 20 – 30 tisíc granátov. Bomby a granáty ničia obrovské množstvo vojenskej techniky, ktorá často zostáva dlho neporušená na zemi.
Riaditeľ CENIA Miroslav Havránek na seminári povedal: „Keď je zasiahnutý tank, nezmizne ako v počítačovej hre, ale zostáva na mieste a do okolia z neho unikajú prevádzkové kvapaliny. Každá zničená nádrž je vlastne miestom kontaminácie.“ V tejto súvislosti sa na seminári diskutovalo o tisíckach kusov vojenskej techniky, ktoré ležia ladom v teréne. Havránek ďalej dodal: „Asi každý videl fotografie ukrajinských polí zničených zásahmi granátov. Už len zorať takéto pole bude jedného dňa veľký problém.“
Problémy s toxickým olovom, ktoré môže v pôde pretrvávať desaťročia
Tomáš Cajthaml, riaditeľ Ústavu životného prostredia Karlovej univerzity, poukázal na problém zvyškov olova z munície. Podľa Cajthamla je olovo kumulatívny jed, ktorý zostáva v životnom prostredí tak dlho, že aj dnes vieme vďaka pretrvávajúcej kontaminácii vystopovať ohniská bojov počas prvej svetovej vojny.
„Na poliach Ukrajiny zostane olovo ako environmentálna záťaž ešte dlho,“ zdôraznil Cajthaml na seminári. Podľa neho nie je vylúčené, že sa olovo dostane do vody a potravín. Cajthaml spomenul aj problém s toxicitou výbušnín, ako sú TNT alebo hexogén, ktoré sú pre pôdu jedovaté. „Je toxický najmä pre dážďovky. Pôda bez dážďoviek je mŕtva pôda,“ povedal Cajthaml.
Na seminári sa hovorilo aj o ničení priemyselných zariadení, ktoré má za následok vážne úniky toxických látok do životného prostredia. Počas vojny bolo zničených niekoľko chemických závodov a oceliarsky závod Azovstal. Ivan Holoubek, emeritný profesor Masarykovej univerzity odhaduje, že v dôsledku vojny bude na Ukrajine asi dvetisíc kontaminovaných miest.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
