Sobota 23. novembra, 2024
(FOTO TASR – František Iván)

Ako vyzerá vo vnútri slovenský Tádž Mahal (+Foto)

Secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí je miestom posledného odpočinku grófa Dionýza Andrássyho (1835-1913) a jeho manželky grófky Františky Hablawetz (1831-1902).

(FOTO TASR – František Iván)

Mauzóleum bolo postavené podľa projektov mníchovského architekta Richarda Berndla, ktoré dal postaviť gróf Dionýz Andrássy pre svoju manželku Františku a pre seba v rokoch 1903-1904. Na rozdiel od väčšiny ostatných secesných pamiatok na území Slovenska je výsledkom práce predstaviteľov mníchovského Jugendstilu a nie viedensko-budapeštianskeho prúdu secesie.

(FOTO TASR – František Iván)
(FOTO TASR – František Iván)
(FOTO TASR – František Iván)

Boli na ňom použité do secesného tvaroslovia prestavené prvky ranokresťanského a čiastočne aj staroorientálneho umenia. Inšpiráciou tvorcov bola hrobka ostrogótskeho kráľa Theodoricha v talianskej Ravenne, ktorá svojím vzhľadom a atmosférou priťahovala v 19. storočí romantikov z celej Európy.

(FOTO TASR – František Iván)

Mauzóleum je postavené na bývalom panstve Andrášiovcov v Krásnohorskom Podhradí, ktoré je poslednou pamiatkou mladšej, t. j. monockej (dlholúckej) vetvy rodu. Synovia Mikuláša Andrášiho – Štefan I. a Juraj II. – rozhodli sa opustiť rodový hrad a rozdeliť si zdedený majetok. Vznikli dve vetvy rodu, betliarska a monocká, ktorú založil Juraj II. s manželkou Máriou Szelényi.

Juraj V. Andráši mal dvoch synov. Prvorodený Dionýz sa roku 1866 ako 31-ročný oženil s Františkou Hablawetzovou, dcérou riaditeľa viedenského konzervatória. Týmto porušil šľachtické a feudálne zvyklosti a jeho manželku nikdy neuznali za príslušníčku rodu. Bol vydedený z fideikomisného majetku svojej vetvy, čo založil v roku 1867.

Dionýz sa vzdal grófskeho titulu a odišiel do Mníchova. Po smrti svojho brata a otca sa stal dedičom celého fideikomisného majetku monockej vetvy rodu. Deti nemali, preto sa rozhodli so svojou manželkou pomáhať cudzím deťom, sirotám, vdovám, starým a chudobným ľuďom. Do svojho rodného kraja sa vrátil len po smrti svojej manželky v roku 1902. Rozhodol sa postaviť pre svoju manželku samostatnú veľkolepú hrobku – mauzóleum, a tam umiestniť jej telesné pozostatky. Roku 1913 k nej uložili i jeho. (zdroj: Wikipedia)

Vpredu vpravo: Géza Andráši (* 1856, † 1938) so synom Emanuelom Andrášim (* 1892, † 1953) po pohrebe Dionýza Andrášiho v roku 1913 (Neznámy autor, Voľné dielo)

Prečítajte si aj