Ako Americká agentúra pre medzinárodný rozvoj (USAID) prišla o dôveru republikánov (Špeciál)
Republikánski zákonodarcovia tvrdia, že agentúra, ktorá stelesňovala víziu a empatiu Spojených štátov, v posledných rokoch zlyháva pri prerozdeľovaní finančných prostriedkov a zároveň sa odmieta podrobiť dohľadu.
Prezident John F. Kennedy nastúpil do úradu v roku 1961 s optimistickou víziou, ktorá inšpirovala národ. Vo svojom inauguračnom prejave vyzval Američanov, aby sa pripojili k ušľachtilej kampani za zlepšenie ľudského rozkvetu.
„A tak, moji spoluvlastenci Američania, nepýtajte sa, čo pre vás môže urobiť vaša krajina. Pýtajte sa, čo vy môžete urobiť pre svoju krajinu. Moji spoluobčania sveta, nepýtajte sa, čo pre vás Amerika urobí, ale čo spoločne môžeme urobiť pre slobodu človeka,“ prehlásil Kennedy.
Počas niekoľkých mesiacov s touto víziou odštartoval dobrovoľnícku organizáciu Peace Corps, misiu Apollo na Mesiac a Americkú agentúru pre medzinárodný rozvoj (USAID). USAID bola prvou vládnou inštitúciou venovanou výhradne pomoci iným národom pri vytváraní ekonomických, politických a sociálních inštitúcií, ktoré by zlepšili kvalitu života ich občanov. Stalo sa tak pred 64 rokmi.
Dnes stojí USAID na pokraji zániku, pretože stratila dôveru prezidenta a členov Kongresu, najmä republikánskej časti. Zástancovia USAID vnímajú snahu Trumpovej administratívy zavrieť alebo reorganizovať agentúru ako spor o priority v oblasti výdavkov, alebo ešte horšie, ako pokus úplne ukončiť zahraničnú pomoc.
Republikáni tvrdia, že nejde o zrušenie zahraničného rozvoja alebo humanitárnej pomoci, ale o to, aby sa vrátili do služieb v prospech americkej zahraničnej politiky. Tu je príbeh, ako sa agentúra, ktorá kedysi predstavovala rozsiahlu globálnu víziu Spojených štátov, stala cieľom vládnej reformy.
Zakladajúca vízia
USAID bola vytvorená za účelom implementácie zákona o zahraničnej pomoci z roku 1961. Ten uvádza, že pomoc rozvojovým krajinám pripojiť sa k svetovému spoločenstvu ako stabilným, ekonomicky životaschopným národom je najlepším spôsobom, ako zachovať „individuálne slobody, ekonomickú prosperitu a bezpečnosť ľudu Spojených štátov“.
Archivovaná verzia webu USAID uvádza rôzné taktiky používané na dosiahnutie tohoto cieľa. Agentúra prešla od ponúkania programov technickej a kapitálovej pomoci v 60. rokoch k programom v oblasti zabezpečovania potravín, zdravia, vzdelávania a populačného plánovania v 70. rokoch.
V 80. rokoch sa pozornosť presunula na rozvoj voľných trhov a nakoniec na udržateľný rozvoj v 90. rokoch. Krajinám boli poskytované balíčky zahraničnej pomoci prispôsobené ich konkrétnym potrebám. Po roku 2000 bola USAID zameraná na obnovu vojnou zničených krajín.
V priebehu toho USAID začala zadávať väčšinu skutočnej práce dodávateľom, pričom sa najprv spoliehala na súkromné dobrovoľnícke organizácie a potom na mimovládne organizácie, nadácie a ďalšie subjekty v súkromnom sektore.
Rozšírenie role
Kongres na žiadosť prezidenta Billa Clintona reorganizoval agentúry zahraničnej politiky v roku 1998. USAID sa stala nezávislou agentúrou a už nespadala pod americké ministerstvo zahraničných vecí. Výdavky agentúry po prelome milénia rýchlo rástly z 7 miliárd USD v roku 2001 na takmer 18 miliárd USD v roku 2010. Do roku 2023 dosiahli výdavky agentúry viac než 42 miliárd USD.
V rovnakom období, 2001 až 2023, celkové federálne výdavky vyskočili z 1,8 biliónov USD s prebytkom 184 miliárd USD na 6,1 biliónov USD s deficitom 1,7 bilióna USD.
Na začiatku 21. storočia zástancovia USAID obhajovali väčšiu integráciu zahraničného rozvoja do zahraničnej politiky USA a väčšiu rolu agentúry. „Správca USAID by mal byť členom Rady národnej bezpečnosti a ďalších medzirezortných poradných orgánov na vysokej úrovni,“ povedal Senátu v roku 2009 Andrew S. Natsios, bývalý správca USAID.
To by priviedlo správcu USAID za jeden stôl k prezidentovi a viceprezidentovi USA ohľadom rozhodovania o národnej bezpečnosti spoločne s ministrami zahraničných vecí, financií, obrany a poradcom pre národnú bezpečnosť.
Otázky týkajúce sa manažmentu
Počas týchto rokov odviedla USAID mnoho obdivuhodnej práce a priniesla minimálne jeden široko ohlasovaný úspech: Prezidentov núdzový plán na pomoc proti AIDS (PEPFAR), ktorý začal v roku 2003.
Americká vláda prostredníctvom PEPFAR utratila viac než 110 miliárd USD na globálnu pomoc na HIV/AIDS projekty a podľa webových stránok ministerstva zahraničných vecí má zásluhu na záchrane 26 miliónov životov. Napriek tomu sa začali objavovať otázky ohľadom riadenia a zodpovednosti agentúry.
V roku 2003 Jess T. Ford, vtedajší riaditeľ oddelenia medzinárodných záležitostí a obchodu na Úrade pre dohľad nad hospodarením vlády (GAO), varoval: „Kombinácia pokračujúceho úbytku skusených pracovníkov zahraničných služieb, nárastu financií na program a nových vznikajúcich priorít zahraničnej politiky vyvoláva obavy o schopnosti USAID udržiavať efektívny dohľad nad svojimi programami zahraničnej pomoci.“
Prezident Barack Obama v roku 2009 bil na poplach vo veci využívania dodávateľov federálnymi agentúrami, ktoré podľa neho „sužuje masívne prekračovanie nákladov, zjavné podvody a absencia dohľadu a zodpovednosti“.
Tiež v roku 2009 demokratický senátor Robert Menendez, ktorý vyzval na „zvýšenú zodpovednosť programov a na jasné a hmatateľné výsledky“ od USAID, povedal: „Videli sme určitý pokrok, ale musíme postupovať rýchlejšie.“ Zdá sa, že varovania boli opodstatnené, pretože GAO a Úrad generálneho inšpektora neskôr zistili vážne nedostatky vo financovaní agentúry.
GAO zistil, že USAID poskytla takmer 1 milión USD, prevedených cez iné agentúry, Wuchanskému virologickému inštitútu, ktorý CIA označila za pravdepodobný zdroj vírusu spůsobujúceho COVID-19.
Podľa generálneho inšpektora USAID bolo medzi rokmi 2015 a 2018 podvodným dodávateľom odklonených 9 miliónov USD pôvodne určených na pomoc civilistom v Sýrii a putovali pre ozbrojených bojovníkov. Časť týchto prostriedkov obdržal Front an-Nusra, zahraničná teroristická skupina spojená s al-Káidou.
Republikánsky kongresman Michael McCaul, vtedajší predseda Výboru pre zahraničné veci Snemovne reprezentantov, zhrnul svoje obavy po odpovedi správkyne USAID Samanthy Powerovej na otázku o rozdeľovaní pomoci v Afganistane. „Chcem len zaistiť, aby peniaze amerických daňových poplatníkov priamo nefinancovali Taliban. Nemôžete to úplne zaručiť, a to je znepokojivé.“
Powerová reagovala obsiahlym vymenovaním výsledkov práce agentúry vo „viac než 100 krajinách“.
Republikánsky senátor Tom Cotton zhrnul svoj nedostatok dôvery v USAID v liste Powerovej z roku 2024: „Ak americká pomoc prúdi k nepriateľom Izraela – ktorí sú naviac aj našimi nepriateľmi – USAID je vinná morálnym zlyhaním, strategickou katastrofou a zradou amerického daňového poplatníka.“
Elon Musk, šéf nového ministerstva vládnej efektivity (DOGE), povedal 11. februára novinárom, že DOGE odhalilo „obrovské množstvo podvodov“ v USAID, aj keď neuviedol ďalšie detaily. „Myslím, že sme pravdepodobne za dva týždne už prekonali množstvo miliárd dolárov a pôjde to do čísel, ktorým nebudete veriť,“ skonštatoval Musk. „Mnoho z toho je neschopnosť a veľa je nepoctivosť,“ dodal.
Anderson Cooper zo CNN sa Powerovej 6. februára pýtal, prečo agentúra vyvoláva toľko kritiky. Powerová poukázala na „dezinformácie“ a „mnoho neprávd, ktoré momentálne o USAID kolujú“.
Neochota spolupracovať
Ako boli vznesené otázky ohľadom prideľovania finančných prostriedkov, zákonodarcovia boli tiež frustrovaní zjavnou neochotou agentúry prinášať odpovedi. Minister zahraničných vecí Marco Rubio, ktorý bol v rokoch 2011 až 2025 senátorom, povedal 4. februára novinárom: „Už je to 20 alebo 30 rokov, od kedy sa to ľudia pokúšeli reformovať, a ona sa odmieta reformovať, odmieta spolupracovať. Keď sme boli v Kongrese, nemohli sme dostať ani odpovede na základné otázky o programoch.“
Republikánska senátorka Joni Ernstová uviedla príklady v liste agentúry Rubiovi zo 4. februára. Nazvala to sabotážou snáh Kongresu o dohľad a „preukázaným modelom obštrukčného správania“. Agentúra podľa nej klamala, že niektoré interné dokumenty sú tajné, a vyhlasovala, že poskytovanie informácií o federálnych zmluvách Kongresu by porušilo federálny zákon.
Epoch Times v tejto záležitosti oslovili USAID. Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí odpovedala: „Všeobecne nekomentujeme kongresovú korešpondenciu.“
Mark Moyar, v rokoch 2018 až 2019 riaditeľ oddelenia pre civilno-vojenskú spoluprácu v USAID, opísal organizáciu, v ktorej „byrokrati vymysleli veľmi ľstivé spôsoby, ako skryť peniaze“.
V rozhovore pre Fox News 6. februára Moyar povedal, že auditori stále nachádzajú programy, o ktorých nevedeli, že viac ako dva roky po začiatku prvej Trumpovej vlády vôbec existovali. Moyar bol z USAID prepustený za údajné zverejnenie utajovaných informácií. On sám tvrdí, že jeho prepustenie bola odplata za jeho snahu odhaliť korupciu.
Iní zákonodarcovia opísali USAID ako hluchú voči obavám a kultúre krajín, v ktorých pôsobí.
Rubio povedal, že agentúra svojimi programovými voľbami často podkopáva práci ministerstva zahraničných vecí. „Podporujú programy, ktoré rozčuľujú hostiteľskú vládu, s ktorou sa snažíme pracovať v širšom meradle,“ poznamenal v rozhovore pre Fox News z 3. februára.
Republikánsky poslanec Michael McCaul uviedol ako príklady sebazničujúcich akcií financovanie „programov LGBTQIA“ v krajinách, ktoré sú konzervatívnejšie než Spojené štáty, podávanie žalôb na katolické vlády a presadzovanie ateizmu v Nepále, domove tibetského budhizmu. „To je to, čo poškodilo povesť USAID,“ uviedol v relácii „Face the Nation“ 9. februára.
Aj keď je agentúra na pokraji zatvorenia, Trumpovi úradníci podľa Petra Maroca, zástupcu správkyne USAID, čelili „nedodržiavaniu predpisov“ a „neposlušnosti“ zo strany zamestnancov USAID.
Epoch Times oslovili o komentár USAID, ale do doby zverejnenia článku neobdržali žiadnu odpoveď.
Reakcie zástancov
Niektorá kritika USAID vychádza z odlišných názorov na to, ako pristupovať k zahraničnej pomoci, uviedol Henry E. Brady, profesor politológie a verejnej politiky na University of California–Berkeley.
„Nová administratíva má odlišné kultúrne domnienky o tom, čo by USAID mala robiť a ako by to mala robiť. V dôsledku toho USAID stratila dôveru medzi republikánmi,“ myslí si profesor Brady.
Pokiaľ ide o kongresový dohľad, Brady uviedol, že cieľom je dnes skôr politika než hľadanie faktov. „Kvôli tomu sú agentúry nervózne z poskytovania informácií v tomto vysoko polarizovanom prostredí,“ dodal pro Epoch Times.
Líder demokratov v Senáte Chuck Schumer vo svojom prejave obvinil DOGE zo zatvorenia washingtonských kancelárií USAID, pričom tento krok označil za nelegálny. „Priamo pred našimi očami vykonáva nevolená tieňová vláda nepriateľské prevzatie federálnej vlády,“ povedal Schumer 3. februára.
Schumer tiež uviedol, že zatvorenie ohrozuje bezpečnosť Spojených štátov tým, že podkopáva snahy o boj proti terorizmu v Ázii a Afrike prostredníctvom medzinárodnej pomoci. Powerová 6. februára vyhlásila: „Je to katastrofa pre americké národné záujmy a národnú bezpečnosť,“ pričom poukázala na vyhlásenie ruského ministerstva zahraničných vecí, ktoré oslavovalo pozastavenie americkej zahraničnej pomoci.
Demokratický senátor Andy Kim, ktorý kedysi pre USAID pracoval, uviedol, že kroky Trumpovej administratívy predstavujú „americký ústup“ zo svetového diania. „Čína už ani nemusí bojovať o svoj vplyv po svete, pretože vďaka našemu vlastnému jednaniu robíme ich prácu za nich,“ vyslovil sa v relácii „Meet the Press“ 10. februára.
Späť k svojmu poslaniu
Republikáni tvrdia, že cieľom súčasnej vlády je zaručiť, aby zahraničná pomoc slúžila záujmom Spojených štátov. „Osobne verím, že USAID má poslanie spojené s národnou bezpečnosťou,“ povedal McCaul a dodal: „Pokiaľ sa vrátime k jej vzniku v 60. rokoch počas prezidenta Kennedyho a počas studenej vojny, jej cieľom bolo čeliť Sovietskemu zväzu. Musíme sa vrátiť k základným princípom jej poslania.“
Ernstová, aj keď agentúru kritizuje, nevyzvala k jej zatvoreniu. Požiadala však o nezávislú analýzu príjemcov grantov od USAID. Rubio dlhodobo podporuje zahraničnú pomoc, a to aj napriek rastúcemu štátnemu dlhu. „Vo všetkých regiónoch sveta by sme mali vždy hľadať spôsoby, ako využiť americkú pomoc a humanitárnu podporu k posilneniu nášho vplyvu, efektivity nášho vedenia a presadzovania našich záujmov a ideálov,“ vyjadril sa Rubio na panelovej diskusii v Brookings Institution v roku 2012.
3. februára skonštatoval, že zatiaľ nebolo učinené žiadne rozhodnutie o tom, či USAID zavrieť alebo ju jednoducho reorganizovať s presunom niektorých funkcií pod ministerstvo zahraničných vecí. Powerová v rozhovore pre CNN uviedla, že presunutie medzinárodného rozvoja späť pod krídla ministerstva zahraničia by znamenalo stratu odborných znalostí medzi zamestnancami USAID pracujúcimi na projektoch, ako je boj proti malárii, budovanie infraštruktúry odolnej voči katastrofám a deradikalizácie komunít.
Demokratický senátor Chris Coon 12. februára poznamenal, že republikáni sa zdajú byť rozdelení v otázke, či agentúru zavrieť alebo reformovať. Spýtal sa, či je ešte čas na obnovenie hodnotných programov zahraničnej pomoci a dôveryhodnosti u medzinárodných partnerov.
Cindy Dyerová, bývalá vedúca pracovníčka USAID, povedala: „Myslím, že máme malý a rýchlo ubúdajúci čas na záchranu inštitúcie a čo je ešte dôležitejšie, na záchranu kapacít, ktoré chránia národné záujmy USA.“
Trumpove výkonné nariadenia pozastaviť udeľovanie zahraničnej pomoci a prepustiť väčšinu zamestnancov USAID boli federálnymi sudcami pozastavené. Dodnes teda nie je jasné, čo s agentúrou a jej zamestnancami bude.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
