Ako Ukrajina bojuje o elektrinu a aké ponaučenie z toho plynie pre Európu
Tretie výročie ruskej invázie na Ukrajinu nie je dôvodom na oslavy, ale ponúka príležitosť zamyslieť sa nad tým, ako sa Ukrajine podarilo prežiť agresiu, v tomto prípade útoky na jej energetickú infraštruktúru. Ukrajinský energetický sektor je ukážkovým príkladom odolnosti, z ktorého by sa Európa mohla poučiť.
Pozrime sa na miestny energetický sektor, ktorý sa musí potýkať s problémami, aké si naša energetika ani nevie predstaviť, od raketových útokov na elektrárne a infraštruktúru až po masívne výpadky elektriny, presuny zariadení a strategické investície do nových obnoviteľných zdrojov.
Asociácia európskeho elektrárenského priemyslu Eurelectric sa stretla s generálnym riaditeľom najväčšej ukrajinskej energetickej spoločnosti DTEK, Maximom Timčenkom, aby s ním diskutovala o tejto téme v kyjevskom bunkri.
Ruský plán ponoriť Ukrajinu do tmy
Ruská stratégia zameraná na ukrajinskú kritickú energetickú infraštruktúru sa počas vojny niekoľkokrát zmenila. Podľa Timčenka sa skutočná vojna začala dávno pred plnohodnotnou inváziou v roku 2022, už anexiou Krymu a vojnou v Donbase v roku 2014. Prvé výrobné aktíva spoločnosti DTEK boli v Donbase, v meste Doneck.
„Museli sme bohužiaľ opustiť naše rodné mesto. Prišli sme o významnú časť našej majetkovej základne vrátane uhoľných dolov, elektrickej siete a elektrární,“ povedal Timčenko v jednom z rozhovorov. DTEK stratila aj najväčšiu distribučnú spoločnosť na Kryme.
Namiesto uhoľných elektrární preto firma začala budovať veterné a solárne kapacity. Podľa Timčenka sa im do roku 2019 podarilo vybudovať obnoviteľné stroje s kapacitou jeden gigawatt (GW).
S vojnou v roku 2022 prišla aj vojna o elektrinu. Ruské útoky prichádzali v niekoľkých fázach.
Vlna 0: kybernetické útoky pred fyzickou inváziou
Ešte pred inváziou DTEK zaznamenala rastúci počet kybernetických útokov na kritickú energetickú infraštruktúru. Milióny pokusov o narušenie systémov signalizovali širšiu stratégiu podporovanú cudzím štátom. Cieľom týchto útokov bolo znefunkčniť kritickú infraštruktúru a zasiať zmätok. Ich intenzita však naďalej rástla spolu s konfliktom.
„Od začiatku invázie sme zaznamenali 300 miliónov pokusov o kybernetické útoky, ale vďaka spolupráci s Microsoftom a ďalšími partnermi sa nám ich podarilo odraziť,“ uviedla pre Eurelectrics Julia Burmistenková, vedúca medzinárodných vzťahov v spoločnosti DTEK. Kybernetická bezpečnosť zostane pre Ukrajinu kľúčovou prioritou aj po skončení vojny.
Vlna 1: Fyzické útoky na energetickú sieť
Dva dni pred plnohodnotnou inváziou Rusko 48 hodín ostreľovalo tepelnú elektráreň Luhanská TPP (najväčší zdroj výroby elektriny v Luhanskej oblasti) vrátane prenosových vedení a trafostaníc. V skorých ranných hodinách 24. februára 2022 potom ruské jednotky prekročili hranice a zahájili pochod na Kyjev.
Útokom predchádzalo odpojovanie častí elektrickej siete s cieľom rozdeliť ju na izolované „energetické ostrovy“, aby sa výrobné oblasti na západe nemohli napojiť na energeticky náročnejšie oblasti na východe a v strede krajiny.
Po neúspešnom útoku na Kyjev začalo Rusko na jeseň 2022 ostreľovanie prenosových trafostaníc, čo viedlo k rozsiahlym výpadkom elektriny. V novembri 2022 bolo bez elektrickej energie až 85 % národa. Na obnovenie dodávok elektriny musela byť Ukrajina dočasne rozdelená na energetické ostrovy, ktoré neboli napojené na externé zdroje.
Po tomto dočasnom opatrení sa vďaka internej spolupráci a napojeniu na európsku rozvodnú sieť namiesto ruskej podarilo plne obnoviť dodávky elektriny a naučiť sa predchádzať rozsiahlym výpadkom. Pretože sa Ukrajina na synchronizáciu s európskou sieťou ENTSO-E pripravovala už od roku 2017, predčasný prechod prebehol relatívne hladko, len za tri týždne (pôvodne sa mal uskutočniť v roku 2023).
„Toto výrazne zvýšilo našu energetickú bezpečnosť, a to práve v kritickom čase, keď sa plnohodnotná invázia ešte len začínala,“ uviedol šéf DTEK. Potom sa však Rusko zameralo na centralizované zdroje energie.
Vlna 2: Útoky na elektrárne
Pretože Rusi poznali slabé miesta ukrajinských elektrární postavených podľa sovietskych plánov, bolo pre nich ľahké vyhodnotiť najlepšie spôsoby ich znefunkčnenia. Zatiaľ čo priame útoky na jadrové zariadenia, ktoré zabezpečujú 50 % výroby elektriny, zostávajú tabu aj počas vojny, Moskva napriek tomu prikázala zničiť rozvodne a vedenia vedúce z týchto elektrární.
„V prípade tepelných a vodných elektrární však nepoznajú hranice,“ podotkol Timčenko. Práve tieto zariadenia sa stali hlavným cieľom ruských rakiet a dronov. Útoky pripravili Ukrajinu o kľúčové flexibilné kapacity.
Prvá polovica roku 2024 bola pre ukrajinskú energetiku najhorším obdobím, keď zažila 10 veľkých útokov. Na jednu elektráreň bolo namierených 3 – 5 rakiet. „90 % našich výrobných kapacít bolo zničených alebo poškodených,“ spomenul Timčenko a dodal, že odvtedy sa protivzdušná obrana elektrární výrazne zlepšila. Len vďaka tomu bolo možné zabrániť veľkým škodám počas masívneho útoku 25. decembra 2024, keď bolo na každú z elektrární vypálených 10 – 12 rakiet.
Napriek tomu ani to nestačí a zariadenia sú v kritickom ohrození. „Naše elektrárne sú teraz ako kabriolety – bez strechy. Na zničenie celej strechy stačia dve rakety, a to sa im podarilo so všetkými našimi elektrárňami,“ poznamenala Burmistenková.
Koncom októbra 2024 sa EÚ v očakávaní ďalších ruských útokov dohodla na zvýšení cezhraničných tokov s Ukrajinou z 1,7 GW na 2,2 GW a až na 2,5 GW pre núdzové situácie.
Timčenko opísal, že či už ide o opravy elektrární a sietí alebo presuny transformátorov a iných zariadení z okupovaných oblastí, do práce sa zapájajú všetci ľudia z odvetvia a často aj mimo neho. Baníci pomáhajú v elektrárňach, manažéri pri údržbe, všetci držia spolu.
Vlna 3: Útoky na obnoviteľné zdroje energie
Zatiaľ čo pre niektorých sú solárne a veterné elektrárne zdrojom klimaticky čistej energie, pre Ukrajincov sú predovšetkým zdrojom energetickej bezpečnosti. Tieto decentralizované zdroje sú vďaka svojej rozptýlenosti horším cieľom ako jedna veľká elektráreň.
Napriek tomu sa im útoky ruských vojsk nevyhli. Od júna 2024 začalo Rusko ostreľovať trafostanice, solárne panely a veterné turbíny. Táto stratégia sa však ukázala ako menej efektívna. Zatiaľ čo tri strely môžu zničiť jednu tepelnú elektráreň s výkonom 300 MW, pri veternej elektrárni túto kapacitu predstavuje 50 turbín a „nie je šanca, že by ju tri strely zničili,“ podotkol Timčenko.
Podobne je to aj s fotovoltaickými parkmi. Obnovenie 400 MW zničenej kapacity solárnych panelov v lete zabralo spoločnosti DTEK len sedem dní a nahradenie poškodenej veternej turbíny je tiež v rámci dní. Takisto ekonomicky takýto útok nedáva zmysel, ak jedna ruská raketa stojí približne 5 miliónov eur, poznamenala Burmistenková.
Poučenie z ukrajinskej skúsenosti
Skúsenosti DTEK prinášajú niekoľko kľúčových ponaučení pre obdobie vojny, mieni Timčenko. Obnoviteľné zdroje znižujú mieru deštrukcie, a to tak fyzickej, ako aj finančnej. Prinášajú tiež väčšiu odolnosť v čase vojny, pretože ich náhrada je rýchla a relatívne lacná.
Druhým faktorom zabezpečenia energie je priamy kontakt riaditeľov elektrární s protivzdušnou obranou. Bez toho nie je možné koordinovať postup v prípade útokov a vyjasniť si, ktoré ciele je potrebné chrániť ako prvé.
Timčenko tiež vyzdvihol vzájomnú spoluprácu jednotlivých energetických spoločností v krajine, ktoré si navzájom požičiavajú zariadenia a zdroje. „Je to pravdepodobne prvýkrát, čo si nekonkurujeme. Bojujeme spoločne,“ povedal a dodal, že len spoločné úsilie môže pomôcť obnoviť (prevádzku) čo najrýchlejšie.
Ďalším dôležitým faktorom je prepojenie so spriatelenými krajinami, v prípade Ukrajiny s európskou sústavou ENTSO-E. Vďaka tomu má po ruke flexibilnú kapacitu pre prípad výpadku v produkcii elektrickej energie. Krajiny bývalého sovietskeho bloku poslali na Ukrajinu množstvo svojich starších kompatibilných zariadení. Aj české ČEZ poslali do Kyjeva desiatky kamiónov s elektromotormi, transformátormi, armatúrami, rozvodňami a ďalšími komponentmi.
Podľa Timčenka je v súčasnosti pre Európu veľmi dôležité, aby sa stala energeticky nezávislou a „čo najviac diverzifikovala zdroje energie“. Túto nezávislosť môže kontinentu zabezpečiť obnoviteľná energia a Ukrajina by sa mohla stať dôležitým dodávateľom tejto „čistej energie“ do EÚ, myslí si šéf ukrajinského energetického gigantu. Budúcnosť energetického mixu krajiny vidí v kombinácii jadrovej energie, obnoviteľných zdrojov a vodných elektrární.
Zdôraznil tiež úlohu vzájomnej spolupráce naprieč Európou. Európske energetické spoločnosti „sa nemôžu spoliehať len samy na seba, najmä v kritických situáciách, ako je tá, ktorú zažívame my,“ uviedol.
Rozhovor v angličtine si môžete pozrieť tu.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
