Ako sledovanie negatívnych správ ničí vaše zdravie (Špeciál)
Doomscrolling je spájaný s existenciálnou úzkosťou, pesimizmom a pochmúrnym pohľadom na vlastný život a budúcnosť.
Každý deň strávi priemerný človek približne 108 minút prechádzaním sociálnych médií. Za ten čas prejde palec približne 38 880 centimetrov, čo je približne výška Empire State Building.
V našom digitálnom veku mnohí z nás podľahli modernému neduhu „doomscrollingu“. Termín, ktorý sa objavil v prvých dňoch pandémie COVID-19, označuje nutkavú činnosť, ktorou je sledovanie negatívnych správ na internete. Toto správanie v nás môže zanechať viac strachu ako informácií a môže byť škodlivé pre naše zdravie.
Negatívne stimuly
Úzkosť a strach zvyšujú našu pozornosť. Médiá využívajú tieto emócie na podporu spotreby. Analýza publikovaná v roku 2023 v časopise Nature Human Behaviour preukázala, že titulky s negatívnymi slovami priamo súviseli so zvýšenou mierou prekliku. Výskumníci zistili, že každé ďalšie negatívne slovo zvýšilo mieru prekliku o 2,3 %.
Ďalej, negatívne ladené články majú tendenciu šíriť sa. Rýchlo sa šíria po sieťach a je oveľa pravdepodobnejšie, že sa budú zdieľať na sociálnych sieťach, kde získajú viac zobrazení a sledovanosti.
Prečo nás negativita tak priťahuje a prečo sme náchylní ju zdieľať?
Ilúzia kontroly
Ľudský mozog má prirodzenú tendenciu k negativite, čo znamená, že je viac naladený na negatívne podnety – vlastnosť, ktorá kedysi pomáhala našim predkom prežiť tým, že dávali pozor na potenciálne hrozby a nebezpečenstvo v ich prostredí. Platformy sociálnych médií tieto inštinkty využívajú. Dnes sú tie isté mentálne obvody, ktoré nám pomohli všimnúť si šuchotajúci krík, zneužité na nasmerovanie našej pozornosti na naše obrazovky.
Niekedy môže čítanie správ vytvoriť ilúziu kontroly. „Držanie prstov na pulze zlých správ nás môže oklamať, aby sme sa cítili lepšie pripravení,“ citovala v štúdii uverejnenej v časopise CMAG Cecille Ahrensová, klinická riaditeľka Transcend Therapy v San Diegu v Kalifornii.
Počas pandémie COVID-19, keď bola verejnosť uzavretá doma, zachvátená úzkosťou a obavami z budúcnosti, sa s tým mnohí ľudia nechtiac vyrovnávali tak, že sa snažili byť „v obraze“. To bol substrát, v ktorom sa zrodil a rozkvitol doomscrolling. Štúdie však potvrdzujú, že vystavenie krízovým správam – či už ide o pandémiu alebo prírodnú katastrofu– súvisí s vyššou úrovňou bezprostredného a dlhotrvajúceho stresu a depresie.
„Ak je vnímanie a predpovedanie problémov vyššie ako skutočné riziko, vtedy to označujeme ako úzkosť,“ uviedla pre The Epoch Times doktorka Marlynn Weiová, holistická psychiatrička a psychoterapeutka.
Keď sa vzdialené stáva osobným
Vstrebávanie znepokojujúcich správ z diaľky sa môže zdať neškodné, pretože sa zdá byť vzdialené a neosobné od bezprostredného života. Bez ohľadu na blízkosť však negatívne správy prenikajú do osobnej sféry a živia v nás negativitu.
Tento jav možno prirovnať k známemu príbehu „O dvoch vlkoch“. Podobenstvo rozpráva príbeh starého otca, ktorý učí svojho vnuka o živote. „V každom z nás sú dvaja vlci,“ vysvetľuje. „Jeden je plný strachu, hnevu a zúfalstva. Druhý je plný nádeje, pokoja a lásky. Títo dvaja vlci vždy bojujú.“ Vnuk sa pýta: „Ktorý z nich vyhrá?“ Dedko odpovie: „Ten, ktorého kŕmiš.“
Štúdia z roku 2013 sledovala takmer 5 000 Američanov v týždňoch po bombových útokoch na Bostonskom maratóne. Výsledky ukázali priamu súvislosť medzi množstvom vystavenia médiám a príznakmi akútneho stresu. Podľa štúdie tí, ktorí denne sledovali viac ako šesť hodín mediálneho spravodajstva, „deväťkrát častejšie uvádzali vysokú mieru akútneho stresu ako respondenti, ktorí uvádzali minimálnu expozíciu médiám“.
V kontrolovanom experimente, výskumníci rozdelili účastníkov do troch skupín a ukázali im 14-minútové televízne spravodajstvo, ktoré obsahovalo pozitívny, neutrálny alebo negatívny materiál. Tí, čo boli vystavení negatívnym správam, pociťovali zvýšenú úzkosť a smútok. Čo je ešte závažnejšie, títo jedinci začali katastrofizovať svoje osobné starosti – zveličovali obavy vo vlastnom živote, ako sú štúdium, vzťahy a financie, a predstavovali si najhoršie scenáre.
Aj keď sú ľudia geograficky vzdialení od udalostí – napríklad od útoku 11. septembra alebo vojny v Iraku – stále môžu pociťovať zvýšený stres a dokonca posttraumatické príznaky z prijímania informácií z príslušných médií.
Pritom účinok sociálnych médií môže byť ešte silnejší. V štúdiách, na ktorých sa zúčastnili používatelia sociálnych médií v Iráne a Spojených štátoch, bolo zistené, že sledovanie zlých správ bolo spojené s existenciálnou úzkosťou, pesimizmom a pochmúrnym pohľadom na svoj život a budúcnosť. Jednotlivci vyjadrovali beznádej, pokiaľ ide o cieľ, dôležitosť a zmysel života.
Weiová ako psychiatrička zopakovala, že účinky doomscrollingu presahujú rámec jednotlivca a výrazne narúšajú vzťahy. Poukázala na to, že sociálne médiá zmenšujú našu pozornosť a oberajú nás o pozornosť rodiny a priateľov. Ako dodala, keď sú ľudia pohltení svojimi obrazovkami, prirodzene sa cítia menej spojení s ľuďmi okolo seba.
Skaza pre naše zdravie
Okrem psychologickej dane si doomscrolling vyberá aj fyzickú daň, ktorá sa často začína poruchami spánku. Je prirodzené, že po sledovaní dráždivých správ pred spaním máme problémy so spánkom, povedala Weiová.
Nutkanie zostať v obraze môže viesť k neskorému nočnému spánku, čo vedci nazývajú „spánková prokrastinácia“, a dokonca k „averzii voči zajtrajšku“ – pocitu strachu začať ďalší deň po sledovaní správ pred spaním.
Modré svetlo vyžarované z obrazoviek ďalej narúša tvorbu melatonínu, čím zhoršuje našu schopnosť odpočinku a spôsobuje, že sme unavení, podráždení a náchylnejší na stres. Takéto poruchy sú podobné tým, ktoré sa vyskytujú pri intoxikácii alkoholom.
Nie každé scrollovanie je zlé
„Skúste si odložiť telefón a uvidíte, aké ťažké je prežiť aj krátky čas bez toho, aby ste ‚ nekontrolovali‘ svoj virtuálny svet,“ povedal Larry Rosen, emeritný profesor a bývalý vedúci katedry psychológie na California State University-Dominguez Hills, pre The Epoch Times.
Odpútať sa od technológií je skutočne ťažké – algoritmy manipulujú s emóciami, titulky novín ovládajú pozornosť a neustály strach z toho, že niečo zmeškáme, ovláda náš pocit spolupatričnosti.
Avšak „nie každé vystavenie sociálnym médiám je škodlivé pre duševné zdravie,“ uvádza sa v záveroch štúdie uskutočnenej počas pandémie COVID-19. V rámci experimentu sa účastníci zapojili do „kindness-scrollingu“, ktorý obsahoval pozitívne a dojímavé príbehy, ako napríklad o 99-ročnej prababičke, ktorá sa zotavila z COVID-19, či o dcére, ktorá vyrobila motýlika pre online stretnutia svojich rodičov.
Na druhej strane doomscrollingová skupina sledovala znepokojujúci obsah, ako napríklad spravodajstvo o rastúcich počtoch úmrtí, dlhodobých komplikáciách spôsobených COVID-19 a príbehy o preťažených nemocniciach a zdravotníckych pracovníkoch.
Experimentom sa zistilo, že kidnesscrolling v porovnaní s doomscrollingom zvýšil pozitívnu náladu a optimizmus a zároveň znížil negatívne pocity.
S ohľadom na túto skutočnosť výskum naznačuje, že medzi najúčinnejšie stratégie na zvládnutie doomscrollingu patrí obsahové filtrovanie so zameraním na dôveryhodné zdroje a vyhýbanie sa senzačnému obsahu.
Obklopenie sa obsahom, ktorý zobrazuje dobré skutky, ako je štedrosť a láskavosť – čo výskumníci nazvali „láskavé médiá“ – vám môže pomôcť cítiť sa šťastnejšie, pokojnejšie, vďačnejšie a menej podráždene.
Medzi ďalšie návrhy, ako predchádzať doomscrollingu, ako sa zdôrazňuje v časopise International Journal of Nursing Research, patria:
- Vypnite správy a informácie z aplikácií sociálnych médií
- Nastavte časovač na obmedzenie scrollovania
- Sledujte čas strávený na obrazovke
- Čítajte pozitívne správy
- Strávte viac času s rodinou a priateľmi
- Začnite s novým koníčkom alebo sa vráťte k starému
- Cvičte
- Meditujte
- Ak zistíte, že nemôžete prestať s doomscrollingom, je v poriadku vyhľadať pomoc
Weiová navrhuje vytvoriť si návyky na relaxáciu, napríklad vyhradiť si hodinu alebo dve pred spaním na aktivitu bez obrazovky.
Rosen navrhuje jednoduchšiu a staromódnejšiu metódu: Ak osobné obmedzenia nefungujú, dajte niekomu svoj telefón, keď by ste ho nemali používať.
Graham Davey, emeritný profesor psychológie na univerzite v Sussexe, odporúča pripraviť si aktivity, ktoré vám zlepšia náladu. Počúvajte hudbu, cvičte, alebo ak všetko ostatné zlyhá, poriadne sa ponorte do teplého relaxačného kúpeľa.
Weiová uviedla, že niekoľkominútové opretie nôh o stenu môže pomôcť zmenšiť napätie. Odporúčala tiež rytmické dýchacie cvičenia – nádych na štyri doby, výdrž na štyri doby a výdych na štyri doby, opakovať niekoľkokrát – čím sa upokojí myseľ.
Vedomým výberom obsahu, uvedomelými prestávkami a aktívnym vyhľadávaním „láskavých médií“ sa môžeme vyhnúť tomu, aby sme podľahli doomscrollingovej malátnosti.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
