Ako si Peking kupuje taiwanských vojakov
Pekinské tajné služby systematicky verbujú bývalých i aktívnych taiwanských vojakov, ktorí im za peniaze alebo pod nátlakom dodávajú strategické informácie a pomáhajú podkopávať obranyschopnosť ostrova.
Taiwanské ozbrojené sily čelia vážnemu problému: bezprecedentnej miere infiltrácie čínskymi tajnými službami. Kým v roku 2022 bolo za špionáž pre ČĽR na Taiwane stíhaných 10 ľudí, minulý rok ich už bolo 64. Dve tretiny z nich tvorili aktívni alebo bývalí príslušníci armády. Len medzi januárom 2022 a júnom 2024 bolo zdokumentovaných viac než 1700 pokusov čínskych spravodajských služieb o nábor taiwanských vojakov. Špionáž medzi Taiwanom a Čínskou ľudovou republikou (ČĽR) nie je ničím novým, spôsob infiltrácie a typ zhromažďovaných informácií sa však v poslednej dobe mení.
Verní Pekingu
Tradične ČĽR nadväzovala kontakty s taiwanskými vojakmi cez ich spoločnú čínsku identitu. Za autokratickej vlády Kuomintangu (1949–1987) mala armáda na Taiwane iba načerpať sily a vylodiť sa späť na čínsky kontinent, odkiaľ sa Kuomintang stiahol po prehre v občianskej vojne. Vedenie armády vtedy tvorili prevažne dôstojníci, ktorí prišli na Taiwan z pevninskej Číny a sami sa považovali za Číňanov.
Počas demokratizácie v deväťdesiatych rokoch sa Taiwan postupne vzdal svojich územných nárokov na pevninskú Čínu, spoločná čínska identita však u časti armády pretrvala. Túto skutočnosť dnes využívajú čínske tajné služby pri verbovaní starších dôstojníkov, ktorých si navyše miestna vládnuca strana DPP znepriatelila znížením vojenských dôchodkov v roku 2018 a svojím postojom k taiwanskej autonómii – historicky totiž volala po oficiálnom vyhlásení taiwanskej samostatnosti. Tento krok však značná časť obyvateľov Taiwanu (rovnako ako súčasné vedenie DPP) považuje za nebezpečný a väčšina podporuje udržanie status quo vo vzťahu k ČĽR.
Vybraných jednotlivcov sa čínska strana snaží vylákať na plne hradené pobyty mimo Taiwan. Priateľsky vystupujúci spravodajcovia ich (často aj s ich rodinami) pozývajú do reštaurácií, hrajú s nimi golf a postupne sa ich snažia presvedčiť, že ich nepriateľom nie je Čínska ľudová oslobodzovacia armáda (ČĽOA), ale naopak „separatisti“ z DPP. Následne ich oslovia s ponukou spolupráce.
Na Taiwane potom títo (väčšinou bývalí) dôstojníci plnia pre ČĽR celý rad úloh. Za finančnú odmenu odovzdávajú ČĽR utajované vojenské informácie, ako napríklad generálmajor Luo Sien-če 羅賢哲, odsúdený na doživotný trest. Za každú informáciu mal dostať až milión dolárov.
Niektorí idú ešte ďalej. Vo februári zadržaný generál vo výslužbe Kao An-kuo 高安國 momentálne čelí obvineniu z organizovania ozbrojenej skupiny bývalých dôstojníkov, ktorí sa mali v prípade invázie ČĽOA pokúsiť zvrhnúť taiwanskú vládu. Za svoju činnosť mal dostať od ČĽR 4,83 milióna dolárov. Kao sa pritom vôbec netajil svojimi pro-pekinskými názormi. Na svojom youtube kanáli už v roku 2021 vyzval taiwanskú armádu, aby zvrhla vládu „etnických zradcov“ z DPP, ktorí Taiwan zapredali USA.
Ďalej čínske spravodajské služby inštruujú pro-pekinsky zmýšľajúcich taiwanských vojakov, aby zbierali informácie o identite vysoko postavených dôstojníkov, či súradnice vojenských základní, radarov a zahraničných zastupiteľských úradov. Taiwanská kontrarozviedka tiež upozorňuje, že kompromitovaní vojaci sú organizovaní do odstreľovačských tímov, avšak nekomentuje, aké úlohy by mali v prípade invázie plniť.
Nový prístup: vydieračské siete
S postupom času sa však taiwanská identita začala meniť. Kým podľa prieskumov verejnej mienky sa miestni obyvatelia počas deväťdesiatych rokov najčastejšie vnímali ako oboje – Taiwanci aj Číňania zároveň, o desať rokov neskôr sa už väčšina považovala čisto za Taiwancov. Čínski spravodajskí dôstojníci tak museli upraviť svoju stratégiu. Podľa taiwanskej kontrarozviedky teraz bývalí dôstojníci s finančnou podporou z pevniny a prostredníctvom prepojení na taiwanský organizovaný zločin, zakladajú krycie spoločnosti, ktoré cez nelegálne banky a kasína lákajú vojakov v aktívnej službe do dlhových pascí. Mladí vojaci v zúfalej finančnej situácii potom často využijú ponuku spolupráce s ČĽR výmenou za odpustenie dlhov.
Na rozdiel od vysoko postavených dôstojníkov nemajú títo vojaci prístup k najcitlivejším informáciám, vo väčšom množstve však čínski spravodajcovia aj z týchto fragmentov môžu zostaviť užitočný obraz situácie – a to za zlomok ceny. Pri prvom kontakte im čínski spravodajcovia najprv ponúkajú tisíce dolárov za banálne informácie, napríklad fotografiu kasárenských toaliet. Postupom času však začínajú vyvíjať väčší tlak a požadujú od nich stále citlivejšie informácie.
Nový cieľ: PsyOps
Okrem zbierania informácií ČĽR využíva týchto vojakov aj na psychologické operácie (PsyOps) proti taiwanskej populácii. PsyOps zohrávajú v čínskom vojenskom myslení zásadnú úlohu, ako opisuje článok z denníka čínskej armády (解放军报). Jeho autori tvrdia, že boj o verejnú mienku na sociálnych sieťach je úplne neodmysliteľnou súčasťou moderného konfliktu. Úspešné pôsobenie na sietiach potom môže, podľa nich efektívne, znížiť ochotu protivníka brániť sa a umožňuje ovládnuť naratív o danom konflikte.
Čínske spravodajské služby ponúkajú taiwanským vojakom peniaze aj za tzv. „kapitulačné videá“. Oblečení v uniformách a s vlajkou ČĽR za chrbtom, v týchto krátkych videách prisahajú vernosť pevninskej Číne a vyhlasujú, že v prípade invázie ČĽOA nebudú klásť odpor. ČĽR tieto videá zatiaľ nikde nezverejnila, pravdepodobne si ich šetrí na chvíľu, keď dôjde k vyhroteniu vzťahov s Tchaj-pejom. V takej situácii by sa ich zverejnením mohla snažiť šíriť porazenecké nálady medzi taiwanskou populáciou a donútiť tým miestnu vládu k ústupkom.
Ďalšou taktikou sa Peking možno inšpiroval Ukrajinou. Na jeseň 2023 denník Kyiv Independent písal o ruskom pilotovi, ktorý za 500-tisíc dolárov a evakuáciu svojej rodiny na Ukrajinu, dezertoval aj so svojím vrtuľníkom na ukrajinskú stranu. O tri mesiace neskôr server Taipei Times informoval o takmer identickej čínskej spravodajskej operácii. Bývalý taiwanský dôstojník vylákal armádneho pilota Sieho (謝) do Bangkoku, kde mu za dezerciu aj s vrtuľníkom Chinook ponúkol polovicu hodnoty tohto stroja (približne 14,36 milióna eur) a možnosť evakuovať rodinu v prípade invázie ČĽOA. Sie mal počas vojenského cvičenia s vrtuľníkom odletieť na čínsku lietadlovú loď v blízkosti Taiwanu. Skôr ako sa mu však podarilo plán zrealizovať, bol zadržaný taiwanskými úradmi. Vyhrážanie blížiacim sa útokom a ponuka zabezpečenia bezpečnosti rodín vojakov sú ďalšími zo spôsobov, ktorými čínski spravodajcovia vyvíjajú nátlak.
Za snahou získať taiwanských pilotov môže stáť len pomaly sa zlepšujúca kvalita výcviku čínskych pilotov, ktorú ČĽOA rieši okrem iného verbovaním zahraničných letcov. Dezercia Sieho by však určite mala dopad aj na psychologickú rovinu. Správy o prebehnutí vojakov na čínsku stranu a infiltrácii taiwanských ozbrojených zložiek môžu narušiť dôveru miestneho obyvateľstva v lojalitu svojej armády, rovnako ako v jej schopnosť ubrániť sa prípadnému útoku ČĽOA. Vhodne načasované zverejnenie kapitulačných videí by potom perfektne zapadlo do tohto naratívu a ďalej posilnilo demoralizáciu taiwanských obrancov.
„Záplava lží“
Postupy čínskych spravodajcov voči taiwanskej armáde dobre korešpondujú so zásadami vedenia PsyOps, ako ich charakterizuje vyššie uvedený článok z denníka ČĽOA. Zábavný formát sociálnych sietí podľa jeho autorov uľahčuje manipuláciu protivníka, ktorý je potom náchylnejší veriť dezinformáciám. Ostreľovanie „psychologickou muníciou“ (精神弹药) s využitím moderných technológií, ako sú „deepfakes“ či boti, sú používatelia „zaplavení klamstvami“ (谎言漫灌) do takej miery, že už nedokážu rozlíšiť realitu od propagandy.
Využitie spomínaných taktík môžeme pozorovať po celom svete. Umelou inteligenciou generovaný Volodymyr Zelenskyj vyzývajúci ukrajinskú armádu k zloženiu zbraní je dobrý prípad „informačného narušenia“ (信息扰动). Opakované poškodzovanie podmorských internetových káblov spájajúcich Taiwan s jeho priľahlými ostrovmi spadá pod „informačnú blokádu“ (信息封锁). Vypnutie vládnych webových stránok pevninskými hackermi a zobrazenie pročínskych hesiel na obrazovkách na železničných staniciach alebo v obchodoch po celom Taiwane počas návštevy Nancy Pelosi zase dobre opisuje „súperenie naratívov“ (话语竞争). O sústredených snahách ČĽOA demotivovať obyvateľov Taiwanu, tak nemôže byť pochýb.
Administratíva taiwanského prezidenta Laj Čching-tea začína v tejto oblasti podnikať nové kroky. Pri príležitosti 20. výročia prijatia čínskeho zákona proti odtrhnutiu, ktorým si ČĽR vyhradzuje právo použiť proti taiwanským „separatistickým silám“ nemierové prostriedky (非和平方式), prezident Laj predstavil novú stratégiu zameranú na obmedzenie čínskeho vplyvu. Navrhované opatrenia zahŕňajú napríklad obnovenie inštitúcie vojenského súdu, ktorý bol zrušený po netransparentnom vyšetrovaní smrti vojaka v základnej službe v roku 2013. Návrh tiež sprísňuje podmienky na udelenie povolenia na trvalý pobyt občanom ČĽR, Hongkongu a Macaa.
Okrem sústredenia sa na kompromitovaných jedincov by sa taiwanská vláda však mala zamerať aj na strategickú komunikáciu voči vlastnému obyvateľstvu. Ak bude verejnosť rozumieť taktike čínskych psychologických operácií, môže to výrazne znížiť ich účinnosť. Čínske spravodajské služby vo „vojne nervov“ využívajú taiwanských vojakov, ich konečným cieľom sú však hlavne bežní obyvatelia Taiwanu. A predovšetkým hodnota, ktorú pripisujú svojim súčasným slobodám a de facto nezávislosti.
Prevzaté z webových stránok projektu Sinopsis.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nevyhnutne odrážať stanoviská Epoch Times.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
