Ako sa vysporiadať s migrantmi? Dánsko a Maďarsko sú príkladmi fungujúceho prístupu
Počet nelegálnych migrantov prúdiacich do Európy sa po covidových rokoch opäť zvyšuje a blíži sa k rekordnému roku 2015. Vtedy požiadalo o azyl v EÚ viac ako 1,2 milióna ľudí. Medzi ďalšie rekordy patrí rok 2023, kedy do EÚ prišlo viac ako milión utečencov, a rok 2022 s viac ako 800 000 utečencami.
Najčastejšie žiadali o azyl v minulom roku podľa Eurostatu ľudia zo Sýrie, Afganistanu, Turecka, Venezuely a Kolumbie, pričom počet mužov bol viac ako dvojnásobný. Najčastejšie sa tieto osoby chceli dostať do Nemecka, Španielska, Francúzska a Talianska.
Otázka nežiaducej migrácie a ako sa s ňou vysporiadať rozdeľuje jednotlivé štáty bloku, ale aj spoločnosti v nich. Európska komisia a ďalšie orgány si s masovou migráciou nevedia poradiť ani po rokoch a riešenie je v nedohľadne.
Ako poukázali mnohí európski politici, migrantov do Európy lákajú štedré sociálne dávky v niektorých krajinách a neochota alebo neschopnosť cieľových krajín vyhostiť ich. Jednotlivé krajiny preto prichádzajú s vlastnými riešeniami, ako napríklad Taliansko, ktoré má v úmysle voziť migrantov do susedného Albánska, kde zostanú počas celého azylového procesu.
Dánsko
Niektoré bohaté veľké štáty, ako napríklad Nemecko, sú pre migrantov veľkým lákadlom, iné svoju príťažlivosť zámerne znižujú neprívetivými gestami. Český poslanec Alex Vondra (ODS) nedávno uviedol príklad Dánska, kde miestna vláda zaviedla balík opatrení, vďaka ktorému má tento škandinávsky štát najnižší počet migrantov zo všetkých západných krajín EÚ. V prepočte na tisíc obyvateľov je dokonca nižší ako v Rumunsku alebo Bulharsku.
„Ak by všetky cieľové krajiny v Európe pristupovali k ich ťažkej situácii tak, ako to urobilo Dánsko, nebol by s európskou solidaritou žiadny problém,“ upozorňuje Vondra.
Čo teda spôsobuje, že Dánsko je pre migrantov také neatraktívne? Imigračná politika miestnej vlády je jednou z najtvrdších v Európe a v minulosti bola terčom kritiky iných, liberálnejších krajín. V roku 2023 Dánsko zrušilo povolenia na pobyt sýrskym utečencom a vyhlásilo (ako jediný štát EÚ) niektoré oblasti Sýrie za bezpečné na návrat.
V roku 2021 Dánsko prijalo zákon umožňujúci migrantov hľadajúcich azyl premiestniť do partnerských (tretích) krajín, ako napríklad do Rwandy. Hoci bol tento krok po kritike zo strany Európskej komisie a Výboru OSN proti mučeniu pozastavený, minister pre prisťahovalectvo a integráciu Kaare Dybvad Bek v novembri 2023 pre agentúru Reuters uviedol, že cieľ presmerovať žiadateľov o azyl do tretích krajín pretrváva.
Bek tiež vyzval Nemecko, aby zefektívnilo spôsob vyhosťovania neúspešných azylantov podľa vzoru Dánska. Podotkol, že jeho južný sused by mal rozlišovať medzi tými, ktorí utekajú pred vojnou alebo prenasledovaním, a ľuďmi migrujúcimi z ekonomických dôvodov. „Nemyslím si, že by sa s týmito dvoma skupinami malo zaobchádzať rovnako.“
Tvrdá migračná politika predsedníčky vlády Mette Frederiksenovej sa teší všeobecnej podpore dánskej verejnosti, poznamenáva server Politico. Zároveň upozorňuje, že môže byť naopak tŕňom v oku niektorým jej sociálnodemokratickým kolegom v únii.
Predchodca súčasnej premiérky Rasmussen zaviedol takmer dve desiatky „zákonov o getách“. Viac ako 20 komunít s veľkým podielom migrantov bolo označených za „getá“, pričom deti narodené imigrantom sú nútené asimilovať sa do dánskej spoločnosti prostredníctvom povinného 25-hodinového odlúčenia od rodičov, aby sa naučili „dánskym hodnotám“ a dánskemu jazyku.
Ľudskoprávni odbornícii OSN označili prístup dánskych úradov za rasistický a diskriminačný. To však Kodani nezabránilo pokračovať ďalej. Frederiksenová getovú legislatívu len sprísnila, avšak napríklad na utečencov z Ukrajiny sa obmedzenia pre migrantov nevzťahujú, poznamenáva Politico.
Zákony o gete zahŕňajú prestavbu a renováciu schátraných usadlostí. Do opravených bytoviek sa však dočasne vysťahovaní ľudia môžu vrátiť, ale sú od toho odrádzaní. 60 % bytov v danej budove sa musí prenajímať za trhové ceny, a tak sa mnohí rozhodnú nadobro presťahovať niekam inam. Cieľom zákona je eliminovať „paralelné spoločnosti“ v chudobných štvrtiach často zápasiacich s kriminalitou. Vláda sa chce get zbaviť do roku 2030.
Čo sa týka podmienok žiadateľov o azyl, ich životné náklady prepláca štát a ako príspevok dostávajú podporu, ktorá predstavuje 58,41 DKK (približne 8 eur) na deň pre nežijúcich v azylovom zariadení, a približne 150 DKK (približne 20 eur) pre tých, ktorí žijú v azylovom centre so svojím partnerom.
Dospelé osoby musia podpísať zmluvu s centrom, v ktorej sa zaviažu zúčastňovať sa na niektorých ponúkaných aktivitách, navštevovať kurzy a vykonávať domáce práce v spoločných priestoroch. Podmienky pre osoby prichádzajúce z krajín, kde hrozí minimálne riziko prenasledovania zo strany štátu, majú prísnejšie podmienky. Musia bývať v azylovom centre, kde majú bezplatnú stravu a ubytovanie, ale nedostávajú žiadne príspevky a azylový proces je zrýchlený.
Maďarsko
Hoci Maďarsko nie je obľúbenou destináciou pre migrantov, pretože sa nachádza na tzv. balkánskej trase, svojho času čelilo obrovskému náporu utečencov. Napriek tomu sa mu podarilo sériou opatrení znížiť počet žiadateľov o azyl zo 177 000 v krízovom roku 2015 na iba 30 žiadateľov v minulom roku.
V tom istom roku prekročilo hranice dokonca viac ako 400 000 nelegálnych migrantov, v septembri a októbri to bolo v priemere viac ako 7 000 osôb denne. Maďarsko sa preto rozhodlo postaviť plot na svojich južných hraniciach so Srbskom a Chorvátskom, aby zabránilo enormnej vlne migrantov.
Pravicová vláda Viktora Orbána zaviedla zákony kriminalizujúce preliezanie alebo poškodzovanie hraničného plota, rovnako ako humanitárnu pomoc migrantom. Budapešť zároveň urýchlila azylový proces a vyhlásila Srbsko za bezpečnú tretiu krajinu, čo umožňuje deportovať utečencov späť do Srbska.
Na území krajiny boli v roku 2015 zriadené špeciálne zóny, ktoré umožnili davom migrantov pokračovať v ceste. Od januára 2018 bolo dovolené cestovať cez každú zónu len jednej osobe denne, ktorej meno bolo úradom vopred známe. Tento krok spôsobil, že čakacie lehoty v srbských azylových táboroch sa predĺžili až na jeden rok.
V roku 2016 získala maďarská polícia právomoc vytláčať migrantov nájdených v okruhu 8 km od hraničného plota späť do Srbska, neskôr sa vrátenie na hranicu rozšírilo i na všetkých nelegálnych migrantov, ktorí už v krajine pobývali. V dôsledku toho bolo od roku 2016 deportovaných viac ako 71 000 ľudí. Utečenci dostali možnosť požiadať o azyl len v tranzitných zónach v zadržiavacích strediskách.
Neskôr prišiel ďalší zákon, ktorý umožňuje migrantom požiadať o azyl v Maďarsku len na jeho veľvyslanectvách v Kyjeve a Belehrade, čo znamená, že záujemci o medzinárodnú ochranu musia z Maďarska cestovať späť do jednej z týchto susedných krajín. Výnimku dostali len Ukrajinci.
Tieto opatrenia boli tvrdo kritizované pre údajné porušovanie medzinárodných i únijných dohôd. V júni 2022 Súdny dvor EÚ pokarhal Maďarsko práve kvôli núteniu migrantov žiadať o azyl na ambasádach v iných krajinách. Orbán, známy svojím protiimigračnými postojmi, označuje rozhodnutie Európskeho súdu voči Maďarsku za porušenie národnej suverenity.
Napriek neutíchajúcej kritike je však zrejmé, že jeho prístup k obmedzovaniu nelegálnej migrácie funguje. Maďarsko má vďaka svojej nehostinnej politike najnižší počet žiadateľov o azyl zo všetkých štátov EÚ.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
