Ako sa prestať znevažovať
Počuli ste už tie zlé myšlienky vo svojej hlave? Sú súčasťou každého z nás, no môžeme ich skrotiť.
Suzi má 56 rokov a pôsobí ako sebavedomá podnikateľka. Ale pod povrchom ju deptá neúprosný vnútorný hlas: „Nič, čo robíš, nie je dosť dobré. Nikto ťa nemá rád.“
Tieto zlé myšlienky, o ktorých mlčí aj pred manželom, sú ozvenou života plného rán. Ako deväťročná prišla o matku. V Číne roky znášala týranie od otca alkoholika, ktorý neskôr spáchal samovraždu.
Bolesť pretavila do vonkajšieho úspechu, no vnútri ju „zlé myšlienky“ obrali o sebavedomie. Pre vieru vo Falun Gong ju čínske úrady uväznili, čo jej vnútorné muky ešte zhoršilo. Aj dnes, v Amerike, ju trauma neopúšťa.
„Počuli ste už, ako sa po zažití traumy zvrtne túžba po spojení na sebakritiku? Suziin život to prezrádza – je to bežný ľudský mechanizmus, no dá sa prekonať láskavým prístupom.“
Odkiaľ prichádza „tichý hlas“?
Počuli ste už ten tichý hlas, ktorý vám vyčíta chyby? Je súčasťou každého z nás, no keď sa rozrastie, stáva sa „mentálnym tyranom“, ako ho nazýva Jennifer Fraserová, kanadská spisovateľka a odborníčka na vzdelávanie, vo svojej knihe Mozog pod tlakom.
Tento vnútorný nepriateľ často vyrastá z traumy – bolesti, ktorá zasiahne telo, dušu i myseľ. Bez nej by nevznikol. Keď človek zažije šikanu či zlé zaobchádzanie, môže si osvojiť jedovaté myšlienky, ktoré v ňom žijú ďalej aj po skončení utrpenia.
„Trauma nie je len o tom, čo sa nám stalo,“ píše doktor Gabor Maté, expert na traumy a autor knihy Keď telo povie nie. „Je to skôr to, ako nás zasiahlo to, čo sme prežili.“
Výskumy uvádzajú, že stiahnutie sa a samota sú po zažití traumy bežnou reakciou. Na krátko pomôžu, no nie sú zdravé. „Mozog vníma samotu ako veľké riziko,“ povedala pre Epoch Times Jennifer Fraserová. Tento tichý vnútorný hlas spúšťa stres, akoby čelil skutočnej hrozbe.
Hanba, úzkosť a strata sebavedomia potom bránia ukázať, kto naozaj sme. Ten vnútorný hlas nehovorí pravdu: je to naučená reakcia na traumu, ktorú možno prekonať. „Keď sa bývalá obeť vyjadruje, demonštruje svoju silu a nezávislosť vo vzťahu k traume z minulosti,“ vysvetľuje J. Fraserová.
Ako umlčať vnútorného nepriateľa
Počuli ste už ten tichý hlas, ktorý vás chce zlomiť? Je súčasťou každého z nás, no vďaka novým návykom a zdravým, pozitívnym postupom starostlivosti o seba ho dokážete utíšiť. Ak vás trápi trauma z minulosti – sebaponižovanie či pretrvávajúce zlé myšlienky – no vy chcete zmeniť vzťah k sebe i k ľuďom, odborníci vravia, že sa to dá.
„Mozog sa vie sám liečiť, tak ako telo,“ hovorí Jennifer Fraserová. Najskôr si treba priznať, že môžeme niesť neviditeľnú ranu z minulosti. Aj keď ju nevidno, technológie ako EEG či MRI odhaľujú jej stopy v mozgu. Jennifer Fraserová odporúča tieto kroky:
Pohyb namiesto premýšľania
Počuli ste už, že „nálada ide s pohybom“? Je súčasťou každého z nás, a tento trik vás vytiahne z temnoty. „Stále nás zaplavuje kortizol,“ povedala pre Epoch Times Jennifer Fraserová. Aeróbny pohyb robí mozog odolnejším a tlmí stresový hormón.
Výskum ukazuje, že pohyb zvyšuje neurotrofický faktor – akési hnojivo pre nové bunky v mozgu. To posilňuje jeho prispôsobivosť. Chôdza, tanec, beh či bicykel – čokoľvek vám sedí – pomôže. Pri športovaní získate aj nových kamarátov.
Hovorte k sebe tak, ako by ste hovorili ku kamarátovi
Čo by ste povedali kamarátovi, ktorý prechádza ťažkým obdobím alebo ktorý zažil neúspech? Porovnajte tieto slová so slovami, ktoré ste povedali sami sebe. Potom začnite znova – s láskou, akoby od priateľa.
Štúdie naznačujú, že súcit so sebou samým je lepší ako tvrdá kritika. Kto si ho osvojí, ide ďalej aj po neúspechu. Iné štúdie ukazujú, že ľudia, ktorí súcitia so sebou, majú menej stresu a negatívnych nálad.
Sú vaše očakávania realistické?
Skôr než sa začnete považovať za „nehodného“, je dobré sa spýtať, či je to naozaj pravda alebo či je to reálne. Porovnávate sa s ostatnými, aby ste našli zmysel svojho života? Každý z nás má jedinečný súbor skúseností a okolností v živote, takže porovnávanie vo všeobecnosti nie je ani presné, ani užitočné.
Oddeľte sa od vnútorného kritického hlasu
1. Meditácia či vnímavosť
Počuli ste už, ako ticho dokáže liečiť? Môžeme nájsť pokoj cez meditáciu alebo uvedomovanie si seba, čo pomôže skrotiť tzv. vnútorného tyrana. Východné kultúry využívajú meditáciu tisíce rokov a Jennifer Fraserová dodáva: „Je to skutočný dar pre mozog.“ Veda potvrdila, že mali pravdu.
2. Pomenujte ho
Počuli ste už, že ak niečo pomenujete, môžete sa od toho oddeliť? Všetci máme schopnosť oddeliť negatívne myšlienky od svojej pravej podstaty – stačí tyrana pomenovať. Môj sa volá „Pani Dokonalá“ a je majsterkou v kritike. Ovláda umenie katastrofizácie – z maličkosti robí najhorší možný scenár.
3. Zapisujte si veci
Počuli ste už, že slová môžu uzdraviť? Nájdite si tiché miesto, kde môžete písať bez vyrušovania 10 až 15 minút. Identifikujte problém, ktorému čelíte. Predstavte si, že ste blízky priateľ alebo člen rodiny, ktorý vás miluje a prijíma takého, aký ste. Píšte si s láskou, pochopením a prijatím. Premýšľajte o konštruktívnych a povzbudzujúcich veciach, ktoré môžete urobiť, aby ste sa cítili šťastnejší a zdravší.
Učte sa ďalej – mozog túži po vedomostiach
Jennifer Fraserová nám radí, aby sme sa neprestávali učiť. „Je to veľmi dôležité pre mozog, ktorý sa túži učiť. Online tréningy zamerané na mozog vás naučia, ako zvládať výzvy a lepšie komunikovať.“
Podľa Jennifer Fraserovej výskum mozgu naznačuje, že najlepší je kultúrne povznášajúci obsah. Vyberajte si zdroje a kanály, ktoré podporujú láskavosť a prinášajú radosť alebo nádej. Hudba, umenie, architektúra, jazykové zručnosti, knihy a dokumentárne filmy môžu manifestovať zázraky, ktoré sú možné, keď sa ľudia snažia konať dobro.
Suzi sa vďaka týmto krokom a ich pravidelnému využívaniu vrátila k normálnemu životu medzi ľuďmi. Dnes si cení hlboké vzťahy a odmieta počúvať, keď sa jej tyranský hlas občas prihlási. Ako hovorí jedno anglické príslovie: „V sebe nájdeš najhoršieho nepriateľa alebo aj najlepšieho priateľa.“
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
