Ako návšteva včelnice prospieva našim deťom? (Rozhovor s hobby včelárom M. Baranyom)
Včelár Marek Baranya pochádza z Machuliniec. Včeláreniu sa začal venovať ako samouk až v dospelosti. „Náš dedko sa celý život staral o včely, bol chovateľom matiek, desaťročia predsedom zväzu včelárov. Apuka, ako sme volali nášho pradeda, nebol o nič menším včelárom a obaja včelárili dovtedy, kým im to dovoľovalo ich zdravie,ˮ spomína Marek a dodáva: „Naše mladé generácie sú obklopené pozlátkom, ktoré nemá hodnotu. Stretávam mladých ľudí bez svedomia, cti, hodnôt a cieľov, ktorí strácajú čas neresťami. Vo svojej mladosti som robil rovnaké chyby.ˮ
Marek včelári už päť rokov bez použitia tvrdej chémie a počas tohto obdobia nezaznamenal na svojej včelnici úhyn žiadneho zo včelstiev. „Včely ma vždy priťahovali svojou dokonalosťou, ktorá im pomáha prežiť milióny rokov. Človek je rovnako prepojený s prírodou ako príroda s ním, aj keď sa tvárime, že sa nás to netýka. Cesta, akou sa naše generácie uberajú, pôsobí na náš organizmus a prírodu tak deštruktívne, že toto konanie si raz vyberie svoju daň,ˮ vysvetľuje s vážnosťou.
Prečo by podľa vás mali rodičia zoznámiť svoje deti so včelami?
Zoznámiť deti so včelami znamená aj hlbšie ich zoznámiť s prírodou, ktorá je prirodzeným prostredím človeka. Prepojenie s ňou už vo veľmi mladom veku pomáha k vnútornej rovnováhe. Včely lietajú z jedného kvetu na druhý a opeľujú. Bez nich by sa kvety nemohli ďalej rozmnožovať a život by teda bez bez nich nebol možný.
Včely sú tým najdokonalejším spoločenstvom hmyzu, ktorý prispieva k fungovaniu kolobehu života v prírode a svojou aktivitou ju neustále pretvára. Nie nadarmo sa hovorí, že sú to deti slnka. Každý kto s nimi mal niekedy možnosť pracovať alebo byť v ich v prítomnosti, pocítil, že vyžarujú energiu. Určite ste už počuli o apiterapii, ovčelenej vode, dýchaní úľového vzduchu, apidomčekoch a podobne. Včely majú aj na tých najmenších ľudí blahodárne účinky.
V dnešnom uponáhľanom svete je veľkým prínosom viesť deti k prírode a vysvetliť im, ako v nej funguje symbióza. Keď raz vyrastú a budú vystavené stresu a nezdravému životnému štýlu, spomenú si, kde je to miesto, kde sa dá načerpať nová energia, z hlboka a voľne dýchať, a ako sa vrátiť k harmónii. Niektorí možno v budúcnosti budú včelári, iných bude fascinovať fotenie voľne žijúceho vtáctva, niekomu postačí prechádzka v prírode so psom. Podstatné je vrátiť sa v ťažkých časoch na miesto, kde dokážeme znovu nájsť rovnováhu. Spoznávanie prírody a pochopenie jej fungovania v mladom veku môže byť iba prínosom.
Pobyt v prírode dá deťom oveľa viac ako pozeranie na displej mobilného telefónu. Nevidím nič zlé na spoznávaní najmodernejšej technológie, ale všetko má svoj čas a miesto. Pre rast detí je oveľa dôležitejšie pochopenie základných princípov prírody skrz jej priame pozorovanie. Na príklade včiel je možné naučiť deti základy matematiky, geometrie, prírodovedy. Jedna vec je jasná – včely sú ako vstupná brána k pochopeniu fungovania prírody. Ak ich vynecháme a pôjdeme spoznávať prírodu bez porozumenia včiel a toho, ako žijú, bude to, akoby sme čítali knihu odzadu.
Čo konkrétne sa ešte deti môžu naučiť pri včelách?
Nehovorím, že naše malé deti vo veku tri a štyri roky by nám mali asistovať pri zootechnických úkonoch a pri úpravách plodiska metódou Demareé. Avšak už v takom mladom veku sa dokážu pri pozorovaní tohto fascinujúceho hmyzu naučiť, že majú výletové otvory z úľov otočené na juhozápad. Naučia sa, že slnko vychádza na východe a že keď prvé lúče presvietia úľ, je to signál pre včielky vyletieť z neho a začať so svojou každodennou užitočnou prácou. Včela nie je ako človek, tá nikdy nerobí nič len pre seba, ale vždy pre celé spoločenstvo a pre prírodu. Malí záujemcovia o včely môžu vidieť, že predtým, ako slnko zapadne, vracajú sa včely lietavky a do úľa prinášajú posledný nektár, peľ a vodu. Na takomto jednoduchom príklade ich dokážeme naučiť svetové strany či ako na deň a noc reaguje príroda. Včely tiež reagujú na ročné obdobia, ako aj na zimný a letný slnovrat.
Rovnako máme pri včelnici možnosť pozorovať kvitnutie jednotlivých kvetov a stromov, pričom sa učíme ich mená. Spoznáme mnohé zdraviu prospešné bylinky, dobu ich kvitnutia, čas zberu a liečivé účinky. Podľa veku detí a ich záujmu sa im dá ukázať život včiel aj z bezprostrednej blízkosti. Pohľad na liahnucu sa mladú včielku je zážitok, ktorý dokáže zaujať a v úli sa odohráva veľmi často. Rovnako môžu deti vidieť na jednom pláste robotnice, včely ktoré vykonávajú všetky práce v úli, trúdov, ktorí tvoria neoddeliteľnú súčasť včelej rodiny a ak majú šťastie, uvidia aj kráľovnú. V minulosti ju volali kráľ. Nemohli uveriť tomu, že tak dôležitú rolu v organizovanom spoločenstve by mala na starosti samička. Ale keď videli, ako kladie vajíčka, vzdali sa a uznali, že je to kráľovná.
Dnes sa už organizuje veľké množstvo kurzov pre mladých včelárov, prednášok a krúžkov pre deti, a samozrejme včelárskych dní, ktoré prispievajú k osvete medzi tými najmladšími. Deti pomocou osvety zistia koľko nalietaných kilometrov je potrebných, aby sme ochutnali lyžičku pravého kvalitného medu. Naučia sa, aké vitamíny, minerály a stopové prvky táto super potravina obsahuje. Včelári im vysvetlia, čo je to peľ, perga, aký je rozdiel medzi nektárom a medom, ako aj mnoho ďalších vecí. Podľa veku sa naučia aj základy vedenia včelstiev počas včelárskeho roka a tiež zistia (ešte pred samotným zaobstaraním včelích rodín), či by ich takýto koníček vôbec bavil, pretože včelárstvo je záľuba na celý život.
Ako vybrať vhodné miesto pre včelnicu, ak sa niekto rozhodne začať včeláriť?
Pri výbere miesta pre budúcu včelnicu je potrebné využiť znalosti z pozorovania včiel z prírody. Musíme sa pozerať očami včiel a popremýšľať, kde by sa nám páčilo mať domček, keby sme boli tou včelou. Mali by sme umiestniť letáč na juhozápad. Na úle by malo ráno a doobeda svietiť slnko a poobede by mal byť včelám dopriaty chládok. Ďalšia dôležitá vec je dostupnosť pastvy pre včely – zdroja nektáru v dolete maximálne 5 km, ideálne však 3 km. V blízkosti včelnice by mala byť bohatá rozmanitosť kvetov a teda peľu pre liahnuce sa mladé včely. Tiež nesmieme zabudnúť na zdroj vody, ktorý sa dá nahradiť napájačkou. Vlhké prostredie nie je vhodným miestom pre umiestnenie včelnice, pretože veľkou mierou prispieva k hubovému ochoreniu či zvápenateniu včelieho plodu, ako aj ďalšiemu črevnému hubovému ochoreniu Nosema ceranae.
Je rozdiel, ak umiestnime včelnice v intraviláne a extraviláne. Ak sa rozhodnete pre intravilán, je to vždy o komunikácií medzi susedmi. V prípade, že je váš sused alergik a bodnutie hmyzom ho vážne ohrozuje, pri súdnom spore dostane vždy prednosť ochrana ľudského života. Umiestnenie včelnice v extraviláne má však tiež svoje nevýhody. Napríklad, v blízkosti včelnice môže žiť medveď, ktorý dokáže zmeniť domov včiel v priebehu niekoľkých minút na nepoznanie. Problémom je aj vandalizmus a pribúdajúce krádeže včelích rodín, najmä v skorom jarnom období. V neposlednom rade nezabúdajme, že včelnica nie je len miesto, kde položíme včelie úle, ale kúsok prírody, ktorý by sme mali aj my sami zveľadiť, aby sa včely u nás mali dobre. Výsadba kvetov, ovocných stromov a líp, ktoré sú dedičstvom včelárov, pozitívne prispeje k včelej pastve. Napokon, včely nám všetko, čo im dáme, viacnásobne vrátia.
Dokáže včelárovi asistovať už aj malý predškolák?
Určite áno. Začíname hraním sa a spoznávaním pracovných pomôcok včelára, pozorovaním včiel na pláste alebo na letáči. Šikovný predškolák už dokáže včelárovi asistovať pri zadymení úľa dymákom pred a počas prehliadky úľa. Môže pomôcť pri maľovaní včelích úľov, výsadbe medonosných rastlín a podobne. Deti základných škôl si už môžu skúsiť na trúdovi ako sa označuje včelia matka. Ten nemá žihadlo a nepredstavuje takú veľkú stratu pre spoločenstvo včiel v prípade pritlačenia. Čo sa týka stredoškolákov, dokonca poznám takých, ktorí sa zúčastnili včelárskych kurzov a majú už svoje včelnice. U nás na Slovensku je aj projektová škola na výučbu včelárenia SOŠ Pruské pod vlajkou Slovenského zväzu včelárov.
Všetko záleží od veku a šikovnosti, ako aj schopnosti vedieť sa vcítiť do života včiel. Včelárenie nie je pre každého, alebo inak povedané, každý má nadanie na niečo iné.
Čoho je potrebné sa vyvarovať pri návšteve včelnice s deťmi?
Je dobré si uvedomiť, že včely vedia o našej prítomnosti. Reagujú na naše kroky a vibrácie, ktoré nimi vznikajú. Nie je vhodné byť prehnane hlučný, nervózny, navoňaný parfémami, robiť rýchle a prudké pohyby, a narúšať tak ich prostredie. Je potrebné byť vyrovnaný, dýchať ľahko a plynule, dokonale sa ukľudniť, zahodiť strach aj stres. Včely z nás všetko cítia.
Včely majú svoju dráhu letu. Ak budeme chodiť pred letáčmi, zvyšujeme tak pravdepodobnosť ich bodnutia aj pri pomerne miernych včelstvách. Okolo úľov sa chodí zo zadu a odtiaľ sa s nimi aj pracuje. Môžeme s nimi prípadne manipulovať aj z boku, aby sme lietavkám pri návrate nezavadzali v letovej dráhe. Včely majú oči umiestnené po oboch stranách. Pri podrobnejšom skúmaní zistíme, že pozostávajú z mnohých tisícov samostatných fragmentov. Tieto fazetové oči poskytujú rozmazaný, ale objemnejší obraz. Včely sú krátkozraké a vidia do vzdialenosti len 40-60 centimetrov. Z tohto dôvodu reagujú podráždene na prudké pohyby, oháňanie sa a beh. Takéto rýchle reakcie ľudí môžu vyhodnotiť ako nebezpečenstvo a bodnúť. Naopak, dobre vnímajú ultrafialové svetlo, a preto vedia zistiť polohu slnka, aj keď je zamračené.
Čo sa týka ochranných pracovných prostriedkov, ako napríklad rukavice, tie niektorí skúsení včelári vôbec nepoužívajú. Ako návštevníci včelnice si z nich však za žiadnych okolností nesmieme brať príklad. Pokiaľ včelstvá a svoj zdravotný stav nepoznáme, môžu mať pre nás fatálne následky, a najmä pri bodavejšej genetike včiel. K včelám chodíme vždy s rešpektom.
Zo zásady na včelnicu nenosím mobil, ani iné zariadenia s GSM signálom, ktorý ruší včely pri ich navigácii. Je bežné, že včela letí priamo za niekým, kto telefonuje, aby ho bodla. Za takýto útok na človeka zaplatí svojím životom. Ona nevie, že za dve minúty váš hovor skončí.
Ako sa pripraviť pred návštevou včelnice a z čoho pozostáva výbava pre malého včelára?
Každý z nás je iný a preto nie je dobré podceňovať náš zdravotný stav. Pred tým, ako sa rozhodnete včeláriť, by som určite doporučil navštíviť imunológa a podstúpiť vyšetrenie na alergiu bodavým hmyzom. Výbavu pre malých alebo veľkých by som až tak nerozlišoval. Rozdiel je len vo veľkosti oblečenia. Základnou výbavou je ochranné oblečenie, dymák, rozperák a metlička. Podľa spôsobu včelárenia a počtu včelích rodín sa výbava včelára rozširuje a nejedná sa úplne o lacné hobby. Ak sa rozhodnete pre vlastnú včelnicu, na začiatok môžete počítať s investíciou aj 1000 eur. Prvé včely vám však môže niekto aj darovať a malému včelárovi môže úľ vyrobiť aj jeho otec, ktorý má základné stolárske zručnosti. Keď teda počítam iba pomôcky, ktoré som spomenul, vieme to stiahnuť aj na 100 eur. Záleží od toho, ako sa bude včelám dariť a či neskôr pristúpime aj ku kúpe medometu. Cena medometu, ktorý by nám mal vydržať niekoľko rokov, sa pohybuje okolo 400 eur.
Chceli by ste na záver odkázať niečo našim čitateľom?
Svet včiel je mimoriadne zaujímavý. Každá včelia rodina je iná, má inú vôňu aj správanie. Porozumenie ich svetu je mimoriadne obohacujúce! Prečo by sme sa s našimi najmladšími nepodelili o to, o čom si včely bzučia už milióny rokov?
Ďakujeme za rozhovor!
