Ako mimovládne organizácie tvoria politiku v Európe (Komentár)
EÚ investuje miliardy do mimovládnych organizácií s cieľom šíriť tzv. európske hodnoty a podporovať účasť občanov. Kritici však obviňujú Brusel, že tieto organizácie využíva na cielené ovplyvňovanie národných vlád a presadzovanie politických programov. Nová správa maďarského think tanku MCC vyvoláva kontroverzné otázky.
V Nemecku vyvolal pred parlamentnými voľbami rozruch krok únie CDU/CSU, ktorá chcela vzniesť otázky o úlohe tzv. mimovládnych organizácií (MVO) a ich financovaní. Demonštrácie proti CDU a CSU vyvolali v ich radoch pochybnosti o tom, či sú tieto organizácie skutočne nezávislé od vlády – alebo skôr ich mienkotvorné subjekty. Podobná diskusia by sa teraz mohla uskutočniť na úrovni EÚ.
Maďarský think tank MCC nedávno zverejnil správu, podľa ktorej EÚ poskytuje ročne stovky miliónov eur na tzv. činnosť občianskej spoločnosti. Slúži to na šírenie „európskych hodnôt“ a lobovanie vo vlastnom mene. Podľa obvinenia je však niekedy aktívne zameraná proti zvoleným vládam v členských štátoch – a presvedčeniu väčšiny ich občanov.
Mimovládne organizácie sú hybnou silou politiky
Už v roku 2011 sa John Fonte z amerického think tanku Hudson Institute zaoberal modelom mimovládnych organizácií ako hybnej sily v politike. Vo svojej knihe „Suverenita alebo podriadenosť: budú Američania vládnuť sami sebe, alebo im budú vládnuť iní? “ to považoval za typickú črtu európskej demokracie. Zároveň ide o zásadný protiklad k ústavným republikánskym modelom USA a Izraela.
Podľa Fonteho zohrali mimovládne organizácie hlavnú úlohu pri zbavovaní suverenity a demokratických systémov štátov v prospech nadnárodných inštitúcií – ako je OSN alebo EÚ. Mimovládne organizácie využívajú médiá a lobovanie ako možnosti na uplatnenie vplyvu, pretože ich program je zvyčajne príliš radikálny na to, aby získal podporu väčšiny na národnej úrovni.
Vplyv na nadnárodné inštitúcie, ako je Komisia EÚ, ale aj súdy, by však bol spôsobom, ako presadiť programy, ktoré nie sú schopné získať väčšinu v rámci prístupu zhora nadol.
Stratégia mimovládnych organizácií EÚ od roku 1999
Správa MCC kladie začiatok stratégie mimovládnych organizácií v Bruseli do roku 1999, keď účasť na európskych voľbách v celej EÚ klesla pod 50 %. Pod dojmom „demokratickej dezilúzie“ a rastúcej skepsy voči EÚ a jej politikám Komisia vypracovala dokument.
Vtedajší predseda Komisie Romano Prodi a jeho podpredseda Neil Kinnock navrhli, aby mimovládne organizácie prevzali „prácu zdola“ v prospech „stále užšej Únie“. Mali by vzniknúť „európske mimovládne organizácie“, ktoré by vytvorili „európsku verejnú mienku“. Ich čiastkové organizácie by mali pôsobiť ako komunikačné kanály pre Komisiu na národnej úrovni.
Neúspechy, ako napríklad francúzske a holandské odmietnutie „Európskej ústavy“ v roku 2005 a írske odmietnutie Lisabonskej zmluvy v roku 2008, ukázali, že úspech projektu zostáva obmedzený. Ďalšia strata dôvery počas krízy eura podnietila EÚ k spusteniu programu „Európa pre občanov“.
Tlak na väčšiu ochranu klímy
V sedemročnom finančnom pláne na roky 2014 až 2020 už bolo na tento program, ktorý mali realizovať mimovládne organizácie, vyčlenených 229 miliónov eur. Vo viacročnom rozpočte na roky 2021 až 2027 už bolo na program „Občania, rovnosť, práva a hodnoty“ (CERV) vyčlenených 1,5 miliardy eur, pričom len na tento rok je k dispozícii 236 miliónov eur.
Celkovo už bolo na položku „Odolnosť a hodnoty“ vyčlenených viac ako 45 miliárd eur, čo predstavuje približne 5 % z celkového rozpočtu vo výške viac ako jeden bilión eur. Brusel tiež prijíma čoraz tvrdšie opatrenia voči členským štátom. Napríklad Maďarsku a Poľsku bola počas vlády PiS zadržaná sľúbená miliardová pomoc v oblasti koronavírusu, pretože nespĺňali bruselské chápanie „právneho štátu“.
Komisia EÚ zároveň udeľuje mimovládnym organizáciám rozsiahle práva, ak to vyhovuje jej cieľom. V roku 2021 napríklad Parlament EÚ z vlastnej iniciatívy rozšíril práva občanov a mimovládnych organizácií na podávanie žalôb za environmentálne priestupky. Len pred niekoľkými týždňami denníky De Telegraaf a Le Point odhalili, že bývalý komisár EÚ Frans Timmermans údajne zorganizoval systém financovania environmentálnych MVO. Tie mali následne ovplyvňovať poslancov Európskeho parlamentu a členské štáty v prospech Zelenej dohody. Celkovo sa na to údajne vynaložilo 5,5 miliardy eur.
Trojciferná suma na sexuálnu revolúciu a rodovú agendu
Okrem ďalekosiahlej klimatickej agendy je jedným z ústredných bodov, pokiaľ ide o presadzovanie „európskych hodnôt“ vo vnútri aj navonok, aj sexuálna identita. Podľa ďalšej správy MCC poskytla EÚ v rokoch 2014 až 2023 na programy súvisiace s touto problematikou viac ako 221 miliónov eur.
Z toho len 64,95 milióna eur išlo organizácii ILGA Worldwide, ktorej cieľom je podporovať akceptáciu „rodových identít“ v celosvetovom meradle. ILGA Europe dostala 16 miliónov eur a medzinárodná organizácia LGBTQ* IGLYO šesť miliónov eur. Ďalších 4,6 milióna eur získala organizácia Transgender Europe, 6,2 milióna eur dostala lesbická feministická a intersexuálna sieť a 1,2 milióna eur organizácia Intersex International Europe.
Autorka správy MCC Ashley Frawleyová vysvetlila, že tieto organizácie sa nestarajú len o zlepšenie života príslušníkov týchto skupín obyvateľstva. Tieto organizácie sa skôr snažia prinútiť široké vrstvy obyvateľstva, aby prijali názory na svet, hodnoty a jazykové pravidlá, ktoré nie sú prijateľné pre väčšinu v mnohých krajinách EÚ.
Tradičné náboženské presvedčenie ako prekážka v kariére
Stratégia EÚ pre LGBTQ* na roky 2020 až 2025 obsahuje aj tie najradikálnejšie požiadavky týchto skupín, ako napríklad „zásadu sebaidentifikácie v akomkoľvek veku“.
Už viac ako 20 rokov sa však prejavujú známky rastúceho odcudzenia, najmä medzi tradične náboženskými skupinami a EÚ. V roku 2004 bol Rocco Buttiglione, vtedajší kandidát na post komisára pre spravodlivosť, nútený odstúpiť. Dôvodom bolo, že verejne deklaroval svoju podporu katolíckej sexuálnej doktríne, ktorá mu bola vyčítaná ako „homofóbna“. Buttiglione vždy zdôrazňoval, že ako verejný činiteľ chce dodržiavať platné predpisy EÚ.
Aj teraz sa ťah mimovládnych organizácií financovaných EÚ uberá smerom k odsudzovaniu všetkých členských štátov, ktoré sa nedržia ich agendy. ILGA-Europe vo svojej „Dúhovej mape“ hodnotí, do akej miery už tieto krajiny splnili požiadavky. MCC hovorí o „kultúrnom imperializme“ a nástroji EÚ na podporu cenzúry.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
