
Ako je na tom armáda malej pobaltskej krajiny, ktorá pumpuje do obrany až 3,4 % HDP?
Seriál o vojenských systémoch krajín Európskej únie
Estónska republika, štát s iba 1,3 miliónmi obyvateľov susediaci s Ruskom, berie svoju obranu vážne. Dlhodobo plní svoj dvojpercentný záväzok voči NATO a v posledných rokoch ho ešte zvýšila. Taktiež zohráva veľmi dôležitú globálnu úlohu v oblasti kybernetickej bezpečnosti.
„Zvyšujeme vojnovú štruktúru obranných síl zo súčasných 24 200 vojakov na 26 700 vojakov. Tá bude doplnená o dodatočnú zálohu v počte 4 000 príslušníkov Ligy obrany,“ uvádza v Národnom pláne rozvoja obrany estónske ministerstvo obrany. Pre porovnanie, česká armáda mala k minulému roku necelých 28 000 vojakov a slovenská približne 18 000.
„Aktívnym prispievaním k obrane krajiny vysielame signál, že Estónsko je obranyschopné a bude sa brániť v každom prípade,“ dodáva ministerstvo a prehlasuje, že plán rozvoja predstavuje pre obranu krajiny „skok vpred v nasledujúcich 10 rokoch“.
Podľa odhadov NATO na rok 2024 Estónsko vynaložilo na obranu 1,3 miliardy eur, čo by malo zodpovedať približne 3,43 % estónskeho HDP.
Pozemné sily (Maavägi)


Estónska divízia
Hlavnou jednotkou armády je Estónska divízia pozostávajúca z dvoch pechotných brigád, v rámci ktorých pôsobí rad delostreleckých, obrnených a mechanizovaných práporov, ako aj ženijný a protivzdušný prápor.
Ďalšie jednotky divízie tvoria veliteľstvo a s ním spojený komunikačný prápor. Ďalej potom prápor pre operácie v kybernetickom priestore, logistický prápor a prieskumno-spravodajský prápor.
Súčasťou estónskych pozemných síl je aj veliteľstvo kybernetických síl, veliteľstvo logistiky, vojenská polícia a špeciálne sily ESTSOF.
Celkovo disponujú pozemné sily viac ako 6 500 vozidlami. Ich zvláštnosťou však je, že vo výzbroji nemajú hlavné bojové tanky, ale len ľahšiu techniku, ako sú bojové vozidlá pechoty CV90 a fínske obrnené transportéry Sisu XA-180/188.
Delostrelectvo používa samohybné 155 mm húfnice K9, ale aj vlečené 122 mm húfnice D-30. Medzi ľahkými protitankovými zbraňami nechýbajú Javeliny a na CV90 inštalovateľné Spike-LR.
Protivzdušný prápor je vyzbrojený prenosnými francúzskymi raketami Mistrals, poľskými raketami Piorun a 23 mm protilietadlovými kanónmi. V budúcnosti bude prápor obsluhovať aj moderný nemecký protivzdušný systém IRIS-T SLM.

Znak špeciálnych jednotiek používa striebornú farbu ako symbol múdrosti a vernosti, čierna farba je tradičnou farbou špeciálnych jednotiek a symbolizuje „pôsobenie v nebezpečných a krízových situáciách vyplývajúcich z temných stránok života“. Kosoštvorec otvárajúci sa na jednej strane a meč na druhej strane symbolizujú špeciálne sily a „ich pripravenosť prijímať úlohy týkajúce sa obrany štátu“. Vizuálne symbol odkazuje na písmeno „E“ a jeho prostredníctvom na názov jednotky ESTSOF a Estónska. Symbol sa tiež pomyselne a vizuálne podobá na strednú časť Kríža slobody.
Video: Ako vyzerá deň členov špeciálnej jednotky
Letectvo (Õhuvägi)

Letecká základňa, 1. divízia
Hlavnou úlohou estónskeho letectva je monitorovanie a ochrana vzdušného priestoru a poskytovanie podpory spojeneckým silám v prípade ich príletu. Estónsko nemá dostatočné zdroje na rozvoj vlastného bojového letectva, a preto sa sústreďuje na podporu leteckých síl v rámci NATO.
Prevádzkuje leteckú základňu Ämari, kde sídli podporná skupina letectva, ktorá zaisťuje všetku logistickú a komunikačnú podporu, a výcvikové stredisko vzdušných síl. Sídli tu aj divízia protivzdušnej obrany – veliteľstvo a dve raketové batérie používajúce poľské 23 mm protilietadlové kanóny ZU-23-2.

Leteckú základňu Ämari vyuužívajú spojenecké stíhačky od F35 Lightening II až po Typhoon. Estónci majú na základni len ľahké vrtuľníky, transportné lietadlá a radary.
Celé radarové pokrytie vzdušného priestoru zabezpečujú tri stanovištia v rôznych častiach Estónska a v prípade potreby mobilné senzorové systémy. Spoločne dnes monitorujú 100 % územia krajiny.
Námorníctvo (Merevägi)

Námorná základňa, 4 eskadry
Estónske námorníctvo je relatívne malá, ale dobre organizovaná zložka estónskych obranných síl.
Jedným z hlavných záujmov estónskeho námorníctva je obrana Čudského jazera (Peipus), stredom ktorého vedie hranica medzi Estónskom a Ruskom. Jazero je najväčšou časťou troch spojených jazier s celkovou rozlohou 3 555 km². V severojužnom smere je dlhé 143 km a od estónskeho brehu po Rusko má v najširších miestach 50 km. Priemerná hĺbka jazera je len 8 m (maximálna hĺbka 15 m).
Ťažiskom pôsobenia námorníctva je však Baltské more, na ktorého pobreží má Estónsko rozsiahlu sieť 45 prístavov. Hlavnou námornou základňou estónskeho vojenského námorníctva je prístav Miinisadam v hlavnom meste Tallinn. Prístav zaisťuje kompletné zázemie pre lode estónskeho námorníctva a vojnové lode spojencov.
V prístave operuje Mínová a Hliadková divízia, ako aj Podporná divízia. Nachádza sa tu aj Námorná škola na výcvik personálu. Kotvia tu estónske mínolovky triedy Sandown, hliadkové člny a podporné plavidlá.
Na rozvoj spôsobilostí námorných síl je určený plánovaný nákup protilodných striel a mín. Za spolufinancovania NATO sa má vybudovať námorný komunikačný komplex NATO BRASS, ktorý umožní lepšiu komunikáciu medzi loďami a pobrežím.
K tomu majú poslúžiť „mobilné radary na námorný dohľad a vytvorenie kapacity na výmenu námorných snímok medzi pobaltskými krajinami“.
Záložná armáda

Okrem záložníkov má estónska obrana aj ďalšie možnosti, ako sú tzv. dobrovoľníci prispievajúci k obrane alebo rezervisti.
Záložná armáda je „pre štát s obmedzenými zdrojmi najvhodnejšou formou obrany“, uvádza ministerstvo obrany. „Je dôležité, aby záložná armáda bola schopná rýchlo dosiahnuť obrannú pripravenosť. V novom pláne rozvoja zvyšujeme počet bojovníkov a vytvárame doplnkovú zálohu. Posilňujeme aj teritoriálnu obranu zapojením ďalších dobrovoľníkov Ligy obrany do vojenskej obrany.“
Výučba obrany štátu je voliteľným predmetom na 77 % estónskych stredných škôl a odborných učilíšť. Má u mladých ľudí „rozvíjať občianske povedomie, pripravenosť brániť Estónsko v prípade potreby a porozumieť zásadám, ktorými sa riadi estónska obrana štátu“, uvádza estónske ministerstvo obrany.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK