Svet Ako duch komunizmu vládne nášmu svetu (VI): Vzbura proti Bohu
Obsah
1. Na Východe: Násilná vzbura proti Bohu
a) Ako Sovietsky zväz násilím zničil pravoverné náboženstvá
b) Ako ČKS zničila kultúru a náboženstvo
2. Na Západe: Infiltrácia a obmedzovanie náboženstva
a) Infiltrácia náboženstva
b) Obmedzovanie náboženstva
3. Prekrútená teológia komunizmu
4. Náboženský chaos
Úvod
Takmer všetky národy sveta majú svoje vlastné starodávne mýty a legendy, ktoré hovoria o stvorení človeka na obraz Boží. Tieto tradičné viery ustanovujú pre ľudí základ morálky a kultúry a veriacim zanechávajú cestu na návrat do neba. Na Východe aj na Západe existujú legendy o tom, ako Nü-wa a Jehova stvorili svojich ľudí.
Bohovia vyzývajú človeka, aby nasledoval ich prikázania, inak bude čeliť božej odplate. V časoch rozsiahleho morálneho úpadku Nebesia zničia ľudstvo, aby zachovali čistotu vesmíru. Mnohé rasy tohto sveta majú legendy o veľkých záplavách, ktoré zničili celé civilizácie. Hovorí sa, že bájna civilizácia Atlantídy sa behom jednej noci ponorila do hlbín mora.
Aby bola zachovaná morálka ľudských bytostí, v určitých obdobiach sa v ľudskom svete narodia osvietené bytosti či proroci, ktorých úlohou je napraviť ľudské srdcia a viesť civilizácie k rozvoju a vyspelosti. Medzi takýchto prorokov patrili Mojžiš a Ježiš na Blízkom Východe, Lao-c‘ v Číne, Šákjamúni v Indii a Sokrates v starovekom Grécku.
Ľudské dejiny a kultúra pomáhajú ľuďom pochopiť, kto je to Budha, Tao a Boh, čo znamená veriť v Boha a ako praktizovať duchovnú kultiváciu. Rôzne školy praktizovania stanovujú kritéria, podľa ktorých možno rozlíšiť pravdu od klamstva a dobro od zla. Učia ľudstvo, aby pred koncom sveta očakávalo návrat Stvoriteľa na Zem. Iba tak môžu byť ľudia zachránení a môžu sa vrátiť do neba. Keď ľudia prerušia svoje spojenie s božstvom, ktoré ich stvorilo, ich morálka rýchlo upadne. Morálna skazenosť povedie k zničeniu kultúry a civilizácie, a nakoniec aj samotného ľudstva.
Na Východe, najmä v starobylej Číne, je viera hlboko zakorenená v srdciach ľudí prostredníctvom tradičnej kultúry, ktorá sa odovzdávala po tisícročia. Z tohto dôvodu je ťažké oklamať čínsky ľud a prinútiť ho jednoduchými klamstvami prijať ateizmus. S cieľom vykoreniť päťtisícročnú čínsku tradíciu viery a kultúry použil komunistický duch násilie v masívnom meradle, aby vyvraždil elity spoločnosti, ktoré tieto tradície uchovávali z generácie na generáciu. ČKS uskutočnila viaceré kampane na zničenie tradičnej čínskej viery a kultúrneho dedičstva a nahradila ich svojou ateistickou komunistickou kultúrou.
Na Západe a v iných častiach sveta sú náboženstvá a náboženská viera hlavnými formami, ktorými človek udržiava kontakt s Bohmi, a zároveň sú dôležitými základnými piliermi pre zachovanie morálnych štandardov. Hoci duch komunizmu nedokázal v západných krajinách nastoliť komunistickú tyraniu, dosiahol svoj cieľ – zničil pravoverné náboženstvá a skazil ľudské bytosti pomocou klamstiev, zvráteností a infiltrácie.
1. Na Východe: Násilná vzbura proti Bohu
a) Ako Sovietsky zväz násilím zničil pravoverné náboženstvá
Komunistický manifest vyzýva na zničenie rodiny, cirkvi a národného štátu. Rozvrátenie a odstránenie náboženstva je jedným z hlavných cieľov komunistickej strany.
Karl Marx pôvodne veril v Boha, avšak prešiel k nasledovaniu Satana. Nepochybne teda dobre vedel o existencii Boha aj diabla. Vedel aj to, že ľudia – a predovšetkým veriaci – by mali problém prijať otvorené démonické učenie. Preto už od začiatku obhajoval ateizmus a vyhlasoval, že „náboženstvo je ópiom ľudstva“ a že „východiskovým bodom komunizmu je od samého začiatku ateizmus“ a podobne.[1]
Ak ľudia neveria v Boha, diabol môže ich dušu skaziť a zmocniť sa jej, čo ich nakoniec stiahne do pekla. Preto sa v internacionále, komunistickej hymne, zdôrazňuje, že neexistujú žiadni najvyšší spasitelia – žiaden Boh ani ľudskí vládcovia – na ktorých by sme sa mohli spoliehať. Marx vo svojich teóriách očierňoval náboženstvo a vieru v Boha, zatiaľ čo Lenin, keď sa v roku 1917 chopil moci, na útok proti náboženstvu dokázal využiť štátnu mašinériu. Aby Lenin prinútil ľudí opustiť Boha, potláčal pravoverné náboženstvá a spravodlivú vieru pomocou násilia a iných agresívnych taktík.
V roku 1919 predstavil Lenin nový program strany, ktorý obsahoval rozsiahlu elimináciu náboženstva. Následne v roku 1922 vydal tajné uznesenie, ktoré stanovovalo, že z kostolov a náboženských inštitúcií musia byť „s neľútostnou razanciou, bez akýchkoľvek pochybností a v čo najkratšom čase“ skonfiškované všetky cennosti vrátane drahokamov. Prehlásil: „Čím viac predstaviteľov reakcionárskeho duchovenstva a reakcionárskej buržoázie sa nám podarí pri tejto príležitosti postrieľať, tým lepšie, pretože práve teraz musí toto ,publikum’ dostať také ponaučenie, že sa ešte niekoľko ďalších desaťročí neodváži pomyslieť na akýkoľvek odpor.“[2]
V nasledujúcich rokoch došlo k rozsiahlemu rabovaniu cirkevného majetku, k zatvoreniu kostolov a kláštorov a k popravám nezisteného počtu pravoslávnych a katolíckych duchovných.
Po Leninovej smrti pokračoval v jeho praktikách Stalin a od roku 1930 začal s extrémne krutými čistkami. Stalin nariadil, aby sa v celej krajine realizoval „Päťročný ateistický plán“. Vyhlásil, že na konci tejto päťročnice bude zatvorený posledný kostol, popravený posledný kňaz a Sovietsky zväz sa stane úrodnou pôdou pre komunistický ateizmus, v ktorom nezostane ani stopa po náboženstve. V 30. rokoch bolo zatknutých a na smrť umučených státisíce duchovných. V roku 1941 bolo pre verejnosť otvorených iba 4 225 pravoslávnych chrámov, zatiaľ čo predtým, ako sa sovieti dostali k moci, ich bolo viac ako 46 000. Bolo zničených alebo zatvorených až 97 % pravoslávnych kláštorov a zostalo ich len 37. Počas tohto obdobia boli kultúrne elity a intelektuáli posielaní do gulagu alebo boli zastrelení.
Aby Stalin dokázal počas druhej svetovej vojny vzdorovať Nemecku, naoko pozastavil prenasledovanie pravoslávnej a katolíckej cirkvi a vyvolal dojem, že by mohol tieto náboženstvá rehabilitovať. Chcel totiž využiť ich finančné zdroje a pracovnú silu. Jeho konanie však bolo motivované jednoduchým oportunizmom: chcel nad obnovenou pravoslávnou a katolíckou cirkvou získať pevnú kontrolu tým, že duchovných podrobí vláde komunistickej strany. Náboženstvo sa tak stalo nástrojom komunistického ducha na klamanie a ovládanie verejnosti, najmä veriacich, ktorých tradičná viera bola príliš silná na to, aby ju bolo možné zničiť otvoreným prenasledovaním.
Duchovný Alexej II., ktorý pochádzal z bývalého Sovietskeho zväzu, bol v roku 1961 povýšený na biskupa Tallinu a Estónska, v roku 1964 sa stal arcibiskupom a v roku 1968 metropolitom. V roku 1990, ešte pred rozpadom Sovietskeho zväzu, sa stal patriarchom pravoslávnej cirkvi. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa odtajnili archívy KGB, ktoré odhalili, že Alexej II. pracoval pre túto tajnú službu.
Neskôr Alexej II. priznal, že bol kompromitovaný a pôsobil ako sovietsky agent. Svoju ľútosť otvorene prejavil v rozhovore pre denník Izvestia v roku 1991: „Ak ste chceli obhajovať jednu vec, bola nevyhnutná obeť niekde inde. Aj iné organizácie a ľudia v tej dobe predsa museli niesť zodpovednosť nielen za seba, ale aj za tisíce ďalších osudov – kto v tých rokoch v Sovietskom zväze nebol prinútený konať rovnako? Avšak pred ľuďmi, ktorým v tých rokoch spôsobili utrpenie kompromisy, mlčanie, vynútená pasivita či prejavy lojality zo strany vedúcich predstaviteľov cirkvi, pred týmito ľuďmi, a nielen pred Bohom, žiadam o odpustenie, porozumenie a modlitby.“[3]
Sovietsky zväz si takéto zmanipulované náboženstvo nenechal len na svojom území, ale jeho zhubný vplyv rozšíril do celého sveta.
b) Ako ČKS zničila kultúru a náboženstvo
Čína je najstaršou zachovanou civilizáciou na svete, ktorej historické záznamy siahajú 5000 rokov do minulosti. Čína bola nazývaná „Nebeskou ríšou“. Jej nádherná a veľkolepá tradičná kultúra si získala úctu mnohých národov. Čínska kultúra hlboko ovplyvnila celú východoázijskú oblasť a viedla k vytvoreniu celej sféry čínskej civilizácie. Otvorenie Hodvábnej cesty a šírenie štyroch veľkých vynálezov (výroby papiera, kompasu, strelného prachu a tlače) na Západ, pomohlo urýchliť vývoj európskej civilizácie.
Hoci v Číne neexistuje jedno prevládajúce náboženstvo, ako je tomu v ostatných krajinách, Číňania majú tiež pevnú vieru v bohov a Budhov a náboženská viera tvorí základ tradičnej čínskej kultúry. Konfucianizmus, budhizmus, taoizmus a dokonca aj západné náboženstvá existovali spoločne na území Číny v mieri po tisíce rokov.
Komunizmus mal v úmysle zničiť túto starobylú kultúru, no nikdy by to nemohol dosiahnuť tým, že by jednoducho oklamal čínsky ľud a prinútil ho vzdať sa jej. Preto ČKS po nástupe k moci použila počas desaťročí vytrvalých politických kampaní všetky možné zlé taktiky, počnúc masovým vyvražďovaním. ČKS prenasledovala náboženských veriacich, snažila sa podkopať a prekrútiť ortodoxné učenia tradičných náboženstiev a ničila ich hmotné dedičstvo, ako sú chrámy, kultúrne pamiatky, staroveké maľby a starobylé artefakty.
Počas celej histórie komunistickej vlády v Číne sa vďaka nepretržitým politickým kampaniam, prenasledovaniu a masovému zabíjaniu naučila strana bezkonkurenčne dobre používať propagandu, teror, ekonomický nátlak a ďalšie taktiky na ovládanie ľudí. Zatiaľ čo ničila tradičnú kultúru, zároveň ustanovila škodlivú kultúru strany, ktorou skazila celé generácie Číňanov.
Zaplavení zlou povahou ČKS – podvádzaním, skazenosťou a bojachtivosťou – stratili milióny Číňanov pochopenie univerzálnych hodnôt, ktoré sa v čínskej civilizácii utvárali po tisícročia. Tieto zvrátené veci usporiadal duch komunizmu, aby sa pripravil na poslednú bitku v ľudskom svete medzi silami dobra a zla.
Statkári a šľachta na vidieku, ako aj obchodníci a učenci v mestách, predstavovali elitu, ktorá bola hlavným nositeľom tradičnej čínskej kultúry. V počiatočných fázach prevzatia moci ČKS v roku 1949 použila strana sériu kampaní na zmasakrovanie statkárov a šľachty na vidieku a kapitalistov v mestách. Ukoristila tak spoločenské bohatstvo, zatiaľ čo vytvárala teror. Súčasne s tým „ideologicky reformovala“ akademikov – indoktrinovala ich materializmom, ateizmom a teóriou evolúcie – aby tak systematicky vymývala mozog novej generácii študentov a vštepovala im nenávisť a pohŕdanie voči tradičnej kultúre.
V priebehu „hnutia proti pravičiarom“ v 50. rokoch boli všetci nepohodlní intelektuáli vyhostení a odsúdení na prevýchovu prostredníctvom nútených prác, čo ich uvrhlo na samé dno spoločnosti. Strana tak z akademikov urobila terč posmechu a zosmiešňovania. Odstránenie tradičných elít znamenalo ukončenie generačného procesu dedenia a odovzdávania tradičnej čínskej kultúry. Nastupujúca mladá generácia už viac nebola v tejto kultúre kultivovaná a vychovávaná prostredníctvom rodiny, školy, spoločnosti a ani obce – a tak sa stala generáciou bez tradičnej kultúry.
Po skončení antipravičiarskeho hnutia zostalo iba zopár nezávislých hlasov. Napriek tomu však ČKS stále nebola spokojná. Starší ľudia si totiž ešte stále uchovávali spomienku na tradičnú kultúru a hmotné pamiatky, ako napríklad starobylé artefakty a architektonické stavby, ktoré sa nachádzali všade. Navyše, umenie bolo stále nositeľom tradičných hodnôt.
V roku 1966 Komunistická strana zahájila „kultúrnu revolúciu“, hnutie zamerané na zničenie tradičnej kultúry v celoštátnom meradle. Využijúc študentov, ktorým po založení Čínskej ľudovej republiky vymyli mozog, strana podnietila v mladých ľuďoch nepokoj a vzburu a spustila kampaň na zničenie „štyroch prežitkov“ (starých myšlienok, kultúry, obyčajov a zvyklostí), aby zničila tradičnú čínsku kultúru.
Bezuzdná brutalita kampane zasiahla celú Čínu. Kláštory, chrámy, budhistické sochy, obrazy a kultúrne pamiatky boli zničené natoľko, že sa už nedali obnoviť. Pred kultúrnou revolúciou bolo každé mesto a obec v Číne bohaté na starobylé artefakty. Len pár desiatok centimetrov pod zemou ležalo množstvo predmetov z nedávnej histórie; v hĺbke jedného až šiestich metrov sa dalo nájsť nespočetné množstvo artefaktov, ktoré tu zanechali predchádzajúce dynastie. Táto kampaň nielenže zničila miesta náboženskej praxe, modlitieb a kultivácie – starobylé miesta, ktoré reprezentovali harmóniu medzi človekom a Nebesami – ale zároveň sa usilovala vymazať zo sŕdc čínskeho ľudu základné princípy starobylej múdrosti, ako je napríklad viera v harmóniu medzi človekom a vesmírom.
Navyše, aby ČKS odrezala spojenie Číňanov s ich predkami a Bohmi, aktívne urážala predkov čínskeho národa a očierňovala tradičnú kultúru. V krajinách po celom svete si zvyčajne ctia svojich predkov a kráľov z histórie a vážia si svoje tradície. V očiach ČKS však veľkí cisári, udatní generáli, talentovaní učenci a slávne pamiatky starovekej Číny nestáli za nič. Takéto urážanie vlastných predkov naozaj nemá v histórii obdobu. Pod vedením ČKS čínsky ľud zatratil Nebesá, odvrhol svojich predkov a zničil svoju vlastnú kultúru, čím sa vydal po nebezpečnej ceste.
Prenasledovanie náboženstiev
Po tom, ako sa ČKS dostala k moci, nasledovala prístup Sovietskeho zväzu pri odstraňovaní náboženstiev. Na jednej strane podporovala ateizmus a spustila ideologické útoky proti náboženskej viere. Na strane druhej potláčala a zabíjala náboženských veriacich v sérii politických hnutí. Prenasledovanie ľudí s pravoverným vierovyznaním bolo čoraz tvrdšie, až napokon vyvrcholilo v roku 1999, kedy bolo spustené krvavé prenasledovanie duchovnej praxe Falun Gong (tiež známej ako Falun Dafa).
ČKS krátko po prevzatí moci v roku 1949 zakázala náboženské zhromaždenia a spálila nespočetné množstvo výtlačkov Biblie a písiem iných náboženstiev. Požadovala, aby sa kresťania, katolíci, taoisti a budhisti zaregistrovali vo vládnych organizáciách a vyjadrili ľútosť nad svojimi „chybami“. Tých, ktorí odmietli, postihol tvrdý trest. V roku 1951 ČKS otvorene prehlásila, že tí, ktorí budú naďalej navštevovať náboženské zhromaždenia, budú popravení alebo uväznení na doživotie. Mnoho budhistických mníchov bolo vyhnaných z chrámov a boli prinútení žiť a pracovať vo svetskom prostredí. Katolícki a kresťanskí kňazi boli uväznení a mučení. Veriacich popravovali alebo posielali na prevýchovu prostredníctvom nútených prác. Podľa neúplných štatistík bolo počas prvých rokov po nástupe ČKS k moci zatknutých alebo popravených takmer tri milióny veriacich a členov náboženských organizácií.
Po vzore Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ) zriadila ČKS regulačné orgány pre jednotlivé náboženské skupiny, ako napríklad Čínske taoistické združenie, Čínske budhistické združenie a podobne. Na kontrolu katolíkov založila Čínske vlastenecké katolícke združenie. Všetky náboženské združenia boli prinútené nasledovať vôľu strany, ktorá „myšlienkovo reformovala“ ich členov. ČKS zároveň tieto združenia využívala na vykonanie toho, čo zlý duch nemohol vykonať priamo: zasiať rozbroje a skorumpovať pravoverné náboženstvá zvnútra.
Podobne začala ČKS po vyslaní vojsk do Tibetu v roku 1950 tvrdo potláčať tibetský budhizmus. 14. dalajláma utiekol z Tibetu v roku 1959 do exilu v Indii, čo ČKS považovala za vzburu. V máji 1962 predložil 10. pančenláma Štátnej rade ČKS petičnú listinu o tom, ako strana pomocou čínskej armády sabotuje tibetskú kultúru a budhistické tradície:
Pokiaľ ide o likvidáciu budhistických sôch, budhistických písiem a budhistických svätýň, v podstate okrem veľmi malého počtu kláštorov vrátane štyroch veľkých chrámov, ktoré boli zachránené, v ostatných kláštoroch v Tibete a na dedinách, v malých mestách a mestečkách v rozsiahlych poľnohospodárskych a pastierskych oblastiach, niektorí z našich predstaviteľov z oblasti Chan vypracovali plán, naši tibetskí predstavitelia sa zmobilizovali a niektorí ľudia z radov aktivistov, ktorí nerozumeli dôvodom, zohrali úlohu vykonávateľov tohto plánu.
Postavili sa do čela más a vyvolali veľkú vlnu na odstránenie sôch Budhu, budhistických písiem a svätýň. Hádzali ich do vody, zhadzovali na zem, rozbíjali a tavili. Bezhlavo vykonávali divoké a nerozvážne demolácie kláštorov, budhistických siení, „mani“, stien a svätýň, pričom zo sôch Budhu ukradli množstvo ozdôb a z budhistických svätýň odcudzili vzácne veci.
Keďže vládne výkupné inštitúcie nerobili rozdiely pri kúpe neželezných kovov, odkúpili mnoho sôch Budhu, svätýň a obetných nádob vyrobených z neželezných kovov a tým ukázali, že podporujú ničenie týchto vecí. V dôsledku toho niektoré dediny a kláštory vôbec nepôsobili dojmom, akoby ich človek zničil úmyselne, ale skôr vyzerali, akoby boli náhodne zničené bombardovaním a akoby sa práve skončila vojna, a pohľad na ne bol priam zničujúci.
Navyše, bezohľadne hanobili náboženstvo, používali „Tripitaku“ ako materiál na hnojenie, a obrázky Budhov a budhistické sútry použili na výrobu topánok. Toto bolo úplne proti akémukoľvek zdravému rozumu. Keďže sa dopustili mnohých vecí, ktoré by sa dokonca ani šialenci neodvážili urobiť, ľudia zo všetkých spoločenských vrstiev boli hlboko šokovaní a mimoriadne zmätení, cítili sa nesmierne znechutení a deprimovaní. Kričali so slzami v očiach: „Naša krajina sa premenila na temné miesto“, a bolo počuť aj iné podobné žalostné náreky.[4]
Po zahájení kultúrnej revolúcie v roku 1966 boli mnohí lámovia prinútení žiť svetským životom a bolo spálené veľké množstvo drahocenných písiem. V Tibete pretrvalo do roku 1976 iba osem z pôvodných dvetisícsedemsto chrámov. Rovnako bol vyplienený chrám Džókhang, najvýznamnejší chrám v Tibete, ktorý bol postavený pred viac ako 1 300 rokmi.[5]
V Číne má praktizovanie taoizmu dlhú históriu. Pred viac ako 2 500 rokmi po sebe Lao-c’ zanechal spis Tao-te-ťing, pozostávajúci z 5 000 znakov, v ktorom vyložil podstatu taoistickej kultivácie. Vplyv taoizmu sa neobmedzil len na Čínu alebo Východ; Tao Te ťing bol preložený do desiatok jazykov a poskytol duchovnú inšpiráciu mnohým ľuďom na celom svete. Napriek tomu bol Lao-c’ počas kultúrnej revolúcie kritizovaný ako pokrytec a Tao-te-ťing bol považovaný za „feudálnu poveru“.
Jadrom učenia konfucianizmu je láskavosť, poctivosť, morálny zmysel pre konanie dobra, náležité správanie, múdrosť a dôvera. Konfucius stanovil morálne normy pre celé generácie. Počas kultúrnej revolúcie viedli povstalci v Pekingu Červené gardy k Čchü-fu, rodnému mestu Konfucia, kde zničili a spálili staré knihy a porozbíjali tisíce historických náhrobkov, vrátane Konfuciovho. V roku 1974 ČKS spustila ďalšie hnutie na „kritizovanie Lin Piaoa a kritizovanie Konfucia“. Tradičné konfuciánske zmýšľanie ohľadom toho, ako by mal človek žiť a aké morálne normy by mal zastávať, považovala ČKS za bezcenné.
Avšak najbrutálnejšou a najtragickejšou z kampaní ČKS proti čínskej viere je pokračujúce prenasledovanie Falun Gongu.
V roku 1999 praktizovalo Falun Gong, ktorý učí princípy pravdivosti, súcitu a znášanlivosti, približne sto miliónov ľudí. Vtedajší vodca ČKS Ťiang Ce-min považoval túto duchovnú prax za existenčnú hrozbu pre komunizmus; v júli 1999 zmobilizoval dobre pripravené bezpečnostné sily a propagandistickú mašinériu ČĽR proti Falun Gongu a začal kampaň takého rozsahu a intenzity, aká tu nebola od čias kultúrnej revolúcie.
Prenasledovanie Falun Gongu posilnilo Ťiangovu politickú autoritu a umožnilo mu dosadiť svojich spojencov do pozícií, ktoré im priniesli moc a zisk. Ťiangova brutálna politika proti Falun Gongu a korupcia, ktorú podporoval, položili základy moderného vzkriesenia totalitarizmu ČKS a priviedli Čínu k bezprecedentnému morálnemu úpadku.
Navyše, strana do dnešného dňa vykonáva odoberanie orgánov praktizujúcim Falun Gongu zaživa, čo je zločin, ktorý na tejto planéte nemá v histórii obdobu.
Len v priebehu niekoľkých desaťročí ČKS zdevastovala tisícročia trvajúcu tradičnú čínsku kultúru, morálne hodnoty a vieru v sebakultiváciu. Výsledkom je, že ľudia prestali veriť v bohov, odvracajú sa od nebies a zažívajú bolesť z duchovnej prázdnoty, keďže prevládla morálna skazenosť.
2. Na Západe: Infiltrácia a obmedzovanie náboženstva
Duch komunizmu pripravil systematické kroky k tomu, aby mohol útočiť na veriacich v nekomunistických krajinách. Prostredníctvom Sovietskej a Čínskej komunistickej strany využil peniaze a špiónov, aby prenikol do náboženských inštitúcií cudzích krajín pod zámienkou „náboženskej výmeny“. Týmto spôsobom pokrivil spravodlivé viery, alebo ich dokonca priamo napadol, a zaviedol do náboženstva prvky socialistickej a komunistickej ideológie. To viedlo k tomu, že veriaci následne praktizovali náboženstvá, ktoré boli nenávratne pozmenené komunistickou ideológiou.
a) Infiltrácia náboženstva
V Spojených štátoch sa marxisti infiltrovali do kresťanských cirkví a prenikli do kňazských seminárov, kde postupne nesprávnou výučbou zvádzali z cesty jednu skupinu kňazov a pastorov za druhou. Tí potom ovplyvňovali náboženstvo v širšom meradle po celej krajine.
Vo výpovedi, ktorú v júli 1953 predniesol pred Výborom pre neamerickú činnosť Manning Johnson, vysoko postavený člen komunistickej strany, povedal:
„Po tom, čo sa Kremeľ uzniesol na taktike infiltrovania náboženských organizácií, samotný spôsob implementácie ,novej línie‘ sa odvíjal od všeobecných skúseností hnutia živej cirkvi v Rusku, kde komunisti zistili, že zničenie náboženstva sa dá veľmi urýchliť prostredníctvom infiltrácie cirkvi komunistickými agentmi pôsobiacimi v samotnej cirkvi. …
Vo všeobecnosti išlo o to, aby sa odklonilo myslenie kňazov od duchovných tém k témam materiálnym a politickým – politickými sa, samozrejme, myslela politika založená na komunistickej doktríne dobývania moci. Namiesto zdôrazňovania duchovných vecí a záležitostí duše, sa nanovo kládol silný dôraz na riešenie tých záležitostí, ktoré zväčša viedli ku komunistickému programu tzv. „naliehavých požiadaviek“. Samozrejme, tieto sociálne požiadavky boli takej povahy, že boj za ne by oslabil našu súčasnú spoločnosť a pripravil ju na konečné dobytie komunistickými silami.“[6]
Bulharský historik Momchil Metodiev po rozsiahlom výskume archívov Bulharskej komunistickej strany z obdobia studenej vojny odhalil skutočnosť, že východoeurópska komunistická spravodajská sieť úzko spolupracovala so straníckymi náboženskými výbormi s cieľom ovplyvňovať a infiltrovať medzinárodné náboženské organizácie.[7]
Jednou z organizácií, ktorá bola v celosvetovom meradle infiltrovaná komunizmom vo východnej Európe, bola Svetová rada cirkví (SRC). SRC je celosvetová kresťanská organizácia, ktorá bola založená v roku 1948. Medzi jej členmi je väčšina hlavných kresťanských cirkví, ktoré zastupujú približne 590 miliónov ľudí zo 150 krajín. SRC je teda významnou silou vo svetových náboženských kruhoch. Zároveň bola prvou medzinárodnou náboženskou organizáciou, ktorá počas studenej vojny prijala za svojich členov komunistické krajiny a dostávala od nich finančnú podporu.
Historik a profesorCambridgeskej univerzity, Christopher Andrew, na základe zverejneného spisu KGB z roku 1969 napísal, že počas studenej vojny pracovalo päť agentov KGB v Ústrednom výbore SRC, kde uplatňovali skrytý vplyv na politiku a činnosť SRC. Zverejnený spis KGB z roku 1989 ukazuje, že títo agenti riadení KGB zaisťovali, aby výbor vydával verejné vyhlásenia, ktoré sú v súlade s cieľmi socializmu.[8]
V roku 1975 bol ruský pravoslávny biskup Nikodim (rodným menom Boris Georgievič Rotov), metropolita Leningradu, zvolený za jedného zo šiestich predsedov SRC. Nikodim, dlhodobý agent KGB, pôsobil na tejto pozícii tri roky až do svojej smrti v roku 1978.[9]
Ďalším ich víťazstvom bolo zvolenie bulharského komunistického špióna Todora Sabeva za zástupcu generálneho tajomníka SRC v roku 1979. Sabev tam pôsobil do roku 1993.
Keďže už vieme, že východoeurópski komunisti sa infiltrovali do cirkví a manipulovali s nimi, nie je ťažké pochopiť, prečo SRC v januári 1980, napriek odporu svojich členov, trvala na poskytnutí grantov Africkému národnému zväzu a vlasteneckému frontu Zimbabwe (ZANU-PF). ZANU-PF je komunistická teroristická skupina vo vtedajšej Rodézii (územie dnešných štátov Zimbabwe, Zambie a časti Malawi), ktorá bola notoricky známa vraždami misionárov a zostreľovaním komerčných lietadiel.
Do SRC sa infiltrovala aj ČKS prostredníctvom Čínskej kresťanskej rady. Kvôli finančným a iným vplyvom sa SRC roky prispôsobovala záujmom ČKS. Generálny tajomník SRC začiatkom roka 2018 oficiálne navštívil Čínu a stretol sa s niekoľkými kresťanskými organizáciami kontrolovanými stranou vrátane Čínskej kresťanskej rady, Národného výboru trojstranného vlasteneckého hnutia protestantských cirkví v Číne a Štátnej správy pre náboženské záležitosti. V Číne je počet členov neoficiálnych kresťanských skupín (známych ako domáce alebo podzemné cirkvi) oveľa väčší ako tých oficiálnych, napriek tomu delegáti SRC nezorganizovali stretnutie so žiadnou neoficiálnou kresťanskou skupinou, aby sa vyhli konfliktu s Pekingom.
b) Obmedzovanie náboženstva
Infiltrácia komunistickým duchom je v západnej spoločnosti všadeprítomná. Náboženstvo je podkopávané ideológiami a správaním, ktoré očierňujú Boha. Myšlienky ako „odluka cirkvi od štátu“ a „politická korektnosť“, ktoré pramenia z ľavicovej ideológie, sa používajú na vytláčanie a sabotovanie spravodlivých, pravoverných náboženstiev.
Spojené štáty boli založené ako „jeden národ pred Bohom“. Všetci prezidenti USA skladajú prísahu tak, že položia ruku na Bibliu a požiadajú Boha, aby požehnal Amerike. Keď dnes nábožensky založení ľudia kritizujú správanie, myšlienky a zákony, ktoré sa odchyľujú od božských meradiel, alebo keď sa vyslovia proti potratom či homosexualite, začnú na nich komunisti či militantná ľavica v USA útočiť. Používajú koncept „odluky cirkvi od štátu“ na to, aby vyhlasovali, že náboženstvo by nemalo mať nič spoločné s politikou, a takto hľadajú spôsoby, ako obmedziť Božiu vôľu a uvoľniť štandardy ľudského správania, ustanovené nebesami.
Božské bytosti už po tisícročia dávajú o sebe vedieť ľuďom, ktorí majú vieru. Ľudia so spravodlivou vierou tvorili v minulosti väčšinu spoločnosti a mali nesmierne pozitívny vplyv na spoločenskú morálku. Dnes môžu ľudia hovoriť o Božej vôli len v kostole. Mimo neho je im zväčša znemožnené kritizovať alebo vzdorovať rozšírenému spoločenskému trendu, ktorý je namierený proti náboženskému učeniu a múdrosti. Náboženstvo takmer stratilo svoju úlohu v udržiavaní mravnosti v spoločnosti, v dôsledku čoho sa morálka ľudí v USA rúti dolu ako lavína.
V posledných rokoch dosiahlo vyzdvihovanie politickej korektnosti takú úroveň, že v krajine, ktorá bola postavená na kresťanstve, sa ľudia zdráhajú povedať „Veselé Vianoce“. A došlo k tomu len preto, že niektorí tvrdia, že to nie je politicky korektné a zraňuje to pocity ľudí, ktorí nie sú kresťanského vyznania. Podobne, keď ľudia otvorene hovoria o svojej viere v Boha alebo o modlitbe k Bohu, niektorí to označujú za diskrimináciu voči ľuďom s inou vierou či neveriacim. Faktom je, že všetci ľudia majú právo vyjadriť svoju vieru, vrátane úcty k svojmu Bohu, svojím vlastným spôsobom, a nemá to nič spoločné s diskrimináciou.
Dnes sa už v školách nesmú vyučovať pravoverné náboženstvá ani tradičné hodnoty. Učitelia by nemali hovoriť o stvorení, pretože existencia Boha nie je vedecky dokázaná. Veda však doteraz nepreukázala ani ateizmus a evolúciu – tieto teórie sa však na školách učia ako pravdivé.
Prenikanie ducha komunizmu do spoločnosti a jeho obmedzovanie a manipulovanie s náboženstvom, kultúrou, vzdelávaním, umením a právom je mimoriadne komplexný a systémový problém.
3. Prekrútená teológia komunizmu
V minulom storočí sa v dôsledku toho, že komunistické myšlienky prenikli do náboženského sveta, rozšírili rôzne pokrivené teológie, pričom podkopali duchovenstvo a prenikli do pravoverných náboženstiev, ktoré nenápadne poškodili. Kňazi bezostyšne vykladali sväté písma podľa vlastných vrtochov, čím prekrútili pravé učenia, ktoré tu zanechali osvietené bytosti týchto pravoverných náboženstiev. Obzvlášť v 60. rokoch, tzv. „revolučná teológia“, „teológia nádeje“, „politická teológia“ a iné pokrútené náboženské doktríny presýtené marxistickými myšlienkami, zasiali chaos v náboženských kruhoch.
Mnoho pastorov z Latinskej Ameriky sa v minulom storočí vzdelávalo na európskych seminároch a boli hlboko ovplyvnení novými teologickými teóriami, ktoré boli pozmenené komunistickými trendami. V 60. až 80. rokoch bola v Latinskej Amerike rozšírená tzv. „teológia oslobodenia“. Jej hlavným predstaviteľom bol peruánsky kňaz Gustavo Gutiérrez.
Táto náboženská doktrína vniesla triedny boj a marxistické myslenie priamo do náboženstva a interpretovala Božie milosrdenstvo voči ľudstvu tak, že chudobných je potrebné oslobodiť. Veriaci by sa teda mali zúčastniť triedneho boja, aby chudobní získali rovnaké spoločenské postavenie. Tento myšlienkový smer zneužil Boží pokyn adresovaný Mojžišovi, aby vyviedol Židov z Egypta, čím sa teoreticky zdôvodnilo presvedčenie, že kresťanstvo by malo oslobodiť chudobných.
Teológiu oslobodenia veľmi oceňoval kubánsky komunistický vodca Fidel Castro. Hoci sa tradičná katolícka cirkev bránila šíreniu týchto tzv. novovznikajúcich teológií, nový pápež, vymenovaný v roku 2013, pozval 12. mája 2015 na tlačovú konferenciu do Vatikánu Gutiérreza ako hlavného hosťa. Tým jasne ukázal, že súčasná katolícka cirkev ticho súhlasí s teológiou oslobodenia a podporuje ju.
V rôznych kútoch sveta sa začali objavovať mnohé náboženské doktríny podobné teológii oslobodenia, ako napríklad „teológia oslobodenia čiernych“, „feministická teológia“, „liberálna teológia“, „queer teológia“ a dokonca „teológia smrti Boha“. Tieto pokrútené doktríny veľmi vážne poškodili katolicizmus, kresťanstvo a ďalšie pravoverné náboženstvá po celom svete.
V 70. rokoch vodca neslávne známeho „Chrámu ľudu učeníkov Krista“ (v skratke „Chrámu ľudu“), Jim Jones, ktorý sa vyhlásil za prevtelenie Lenina, stanovil pôvodné učenie marxizmu-leninizmu a myšlienky Mao Ce-tunga za doktrínu svojej sekty. Tvrdil, že ľudí v USA obracia na vieru, aby mohol dosiahnuť svoje komunistické ideály. Po tom, čo zavraždil amerického kongresmana Lea Ryana, ktorý vyšetroval obvinenia proti tejto sekte, Jones dobre vedel, že ťažko unikne spravodlivosti, a tak kruto prinútil svojich nasledovníkov, aby spáchali masovú samovraždu. Dokonca sám usmrtil tých, ktorí neboli ochotní spáchať samovraždu spolu s ním. Výsledkom bolo, že o život prišlo viac ako deväťsto ľudí. Táto sekta vážne podkopala povesť náboženských skupín a nepriaznivo ovplyvnila spravodlivú vieru ľudí v pravoverné náboženstvá. Mala teda vážny negatívny vplyv na Americký ľud ako taký.
4. Náboženský chaos
V knihe Nahý komunista (The Naked Communist), ktorá vyšla v roku 1958, sa uvádza 45 cieľov, ktoré si komunisti stanovili, aby splnili svoj cieľ – zničiť USA. Zarážajúce je, že väčšinu bodov sa už podarilo naplniť. Pod číslom 27 v tomto zozname sa uvádza: „Infiltrovať sa do cirkví a nahradiť zjavené náboženstvo ,sociálnym’ náboženstvom. Zdiskreditovať Bibliu. …“[10]
Po tisícročia bývalo náboženstvo základným kameňom západného sveta, ale za posledných niekoľko desaťročí komunistický duch pokrivil túto posvätnú inštitúciu na nepoznanie. Najmä tri pravoverné náboženstvá – kresťanstvo, katolicizmus a judaizmus (spoločne označované ako zjavené náboženstvá), boli pozmenené a ovládané duchom komunizmu. Tieto náboženstvá tak stratili svoju úlohu, ktorú zastávali vo svojej pôvodnej forme. Nové denominácie, ktoré vznikli alebo boli démonicky pokrivené podľa princípov a konceptov komunizmu, sa stali ešte priamočiarejšou hlásnou trúbou komunistickej ideológie.
V dnešných cirkevných kruhoch mnohí biskupi a kňazi hlásajú pokrivené doktríny, a zároveň morálne kazia svojich nasledovníkov a zapletajú sa s nimi do nepretržitého radu škandálov. Mnohí veriaci chodia do kostola skôr zo zvyku alebo dokonca preto, že je to pre nich určitá forma zábavy či spoločenského vyžitia, než z úprimného odhodlania kultivovať svoj charakter alebo sa priblížiť k Bohu.
Náboženstvá sú skazené zvnútra. Výsledkom je, že mnohí ľudia stratili dôveru voči náboženstvám a spolu s tým svoju spravodlivú vieru v Boha, až sa ich napokon zriekli. Ak ľudia prestanú veriť v nebesá, tie ich viac nebudú ochraňovať a ľudstvo bude nakoniec zničené.
V roku 2002 sa v americkom denníku The Boston Globe objavila séria správ o sexuálnom obťažovaní detí katolíckymi kňazmi v USA. Vyšetrovanie odhalilo, že za niekoľko posledných desaťročí bolo iba v Bostone skoro 250 kňazov, ktorí zneužívali deti. Namiesto toho, aby cirkev informovala políciu, pokúsila sa to ututlať tým, že týchto „duchovných“ premiestnila do iných oblastí. Kňazi potom pokračovali v zneužívaní detí v nových oblastiach, čo malo za následok ešte viac obetí.
Podobné odhalenia sa rýchlo začali objavovať po celom USA a týkali sa aj kňazov v iných krajinách s katolíckym zastúpením vrátane Írska, Austrálie a ďalších. Ostatné náboženské skupiny začali verejne odsudzovať skazenosť rímskokatolíckej cirkvi.
Tlak verejnosti nakoniec donútil pápeža Jána Pavla II., aby usporiadal vo Vatikáne konferenciu pre kardinálov a prehovoril o týchto škandáloch. Po konferencii prehlásil, že administratívna štruktúra cirkvi sa bude reformovať a že kňazi, ktorí sa dopustili sexuálnych deliktov, budú vylúčení. Doteraz cirkev zaplatila viac ako dve miliardy dolárov na vyrovnaniach za tieto zneužívania.
Korupcia v náboženstve je rozšírená aj v iných kresťanských denomináciách a v iných náboženstvách po celom svete. V Číne majú oficiálne kontrolované náboženské skupiny sklon k rovnakým nekalým praktikám, aké sa vyskytujú v celom straníckom štáte. Mnísi a taoistickí kňazi si z náboženstva urobili biznis a nekontrolovateľne spreneverujú peniaze veriacich, pričom zneužívajú ich vieru v Budhov a tradičné čínske božstvá. Poplatky za náboženské obrady a pobožnosti spojené s pálením vonných tyčiniek sa môžu pohybovať v desiatkach tisíc dolárov. Z chrámov v Číne sa stali komerčné turistické miesta, kde mnísi dostávajú mzdu a budhistickí a taoistickí opáti sa stali výkonnými riaditeľmi.
Bolo postavených mnoho kostolov a chrámov, ktoré na povrchu vyzerajú skvostne, ale spravodlivej viery v Boha ubudlo. Čoraz ťažšie je nájsť učeníkov, ktorí by sa opravdivo kultivovali. Mnohé chrámy a kostoly sa stali miestami, kde prebývajú zlí duchovia a prízraky.
Päť stranícky schválených náboženstiev v Číne sa premenilo na organizácie, ktoré deformujú pôvodné viery a slúžia ateistickej ideológii strany. Budhizmus v Číne stratil svoj charakter komunity určenej na duchovnú kultiváciu. Je plný politikov v mníšskom rúchu, ktorí velebia ČKS a považujú ju za svojho Boha.
Podpredseda Čínskej budhistickej asociácie s poukázaním na správu z 19. zjazdu ČKS povedal: „Správa z 19. zjazdu je súčasným budhistickým svätým písmom a vlastnoručne som si ju trikrát prepísal.“ Dodal tiež: „ČKS je dnešným Budhom a Bódhisattvou a správa z 19. zjazdu je súčasným čínskym budhistickým svätým písmom a žiari žiarivými lúčmi viery Komunistickej strany.“ Ďalší mnísi vyzývali budhistických veriacich, aby nasledovali príklad podpredsedu a tiež s oddaným srdcom ručne prepisovali správu z 19. zasadania, aby mohli zažiť osvietenie.[11]
Po viac ako tisíc rokov boli biskupi po celom svete priamo menovaní alebo schvaľovaní Vatikánom. Približne tridsať čínskych biskupov, ktorí boli pôvodne uznaní Vatikánom v čínskom regióne, ČKS neuznala. Rovnako tak Vatikán a jemu lojálni veriaci v Číne (najmä veriaci podzemnej cirkvi) neuznali biskupov menovaných stranou. Po dlhom období nátlaku a navádzania zo strany ČKS však pápež v roku 2018 uznal sedem biskupov menovaných ČKS, ktorých predtým Vatikán exkomunikoval. Kritici sa domnievajú, že tento krok, ktorý dáva totalitnému režimu moc nad cirkvou, ustanoví nebezpečný precedens, ktorý by mohol ovplyvniť zvyšok sveta. Cirkev je komunitou veriacich, ktorej cieľom je umožniť veriacim pozdvihnúť svoju morálku, priblížiť sa k Bohu a nakoniec sa vrátiť do neba. Keď sa v ľudskom svete uzatvárajú dohody s diablom, ktorý sa búri proti Bohu, keď ČKS môže menovať biskupov, a tak preberať zodpovednosť za záležitosti týkajúce sa viery desiatok miliónov katolíkov v Číne, ako sa na takúto vec bude pozerať Boh? Aká bude budúcnosť desiatok miliónov čínskych katolíkov?
Duch komunizmu vytvoril v Číne zradný politický systém, ktorý pomocou masových vrážd a teroru zničil tradičnú kultúru a rozdrvil vieru. Perzekúcie a ničenie tradícií zo strany ateistickej ČKS majú za cieľ násilne prerušiť spojenie človeka s nebesami a spôsobiť morálny úpadok Číny.
Na Západe a v ďalších častiach sveta viedli podvody a infiltrácia ku skazeniu a očierneniu spravodlivých náboženstiev, čo ľudí zmiatlo a zviedlo ich na scestie. Následkom toho opustili pravú vieru. Vo svojej vzbure proti Bohu sa duch komunizmu správa ako diabol, ktorý vládne nášmu svetu. Pokiaľ ľudstvo bude naďalej strácať povedomie o svojom spojení s nebesami, duch získa nad ľuďmi ešte väčšiu kontrolu, až nakoniec nezostane žiadna nádej na spásu.
Pôvodný článok
