Ako duch komunizmu vládne nášmu svetu (I). Diablove stratégie na zničenie ľudstva
Epoch Times Slovensko uverejňuje knihu redakcie The Epoch Times „Ako duch komunizmu vládne nášmu svetu“. Kniha bola pôvodne publikovaná v čínštine. Preložené z anglickej verzie.
OBSAH
1. Skazenie ľudského myslenia
2. Rozvrat tradičnej kultúry
3. Komunizmus na Východe a na Západe
4. Rozpad spoločnosti
5. Stratégia rozdeľuj a panuj
6. Klamstvá a obrana
ÚVOD
Duch komunizmu sa už po celé stáročia snaží skaziť a zničiť ľudstvo. Začalo to duchovným ochromením človeka, jeho odtrhnutím od božského pôvodu. Duch komunizmu takto viedol národy celého sveta k tomu, aby zavrhli svoje tisícročné kultúrne tradície, ktoré Nebesá dôsledne stanovili ako pravé štandardy pre ľudskú existenciu.
Celá ľudská spoločnosť, pripravená o svoje starodávne dedičstvo, sa rozkladá nevídaným tempom. Medzitým zástupcovia ducha komunizmu na zemi využívajú tento spoločenský zmätok na to, aby presadili svoje nekalé agendy, maskujúc ich heslami ako „oslobodenie“ a „pokrok“.
Za posledných viac než 200 rokov ovplyvnil duch komunizmu množstvo spoločenských udalostí aj historický vývoj. Jeho démonický vplyv nadobúda nespočetné a zdanlivo protichodné formy, od otvorenej brutality komunistickej vlády na Východe až po postupné rozvracanie západnej politiky, kultúry a hlavného prúdu spoločnosti.
1. Skazenie ľudského myslenia
V dnešnom svete sú kritériá pre rozlišovanie dobra a zla prevrátené. Spravodlivosť sa označuje za zlo a neprávosť za súcit. Zlovestné myšlienky sa vydávajú za vedecké poznatky a zločinecké myslenie je maskované pod heslom „sociálna spravodlivosť“. „Politická korektnosť“ sa používa k zavedeniu kontroly myslenia a „hodnotová neutralita“ sa zneužíva na to, aby sa ľudia stali necitliví voči brutálnym zverstvám.
Človek bol stvorený Bohom a veriaci ľudia sú pod Božou ochranou. Preto prvým a hlavným cieľom ducha komunizmu je prerušiť spojenie medzi človekom a Bohom.
Socialistická hymna „Internacionála“ prehlasuje, že žiadny Stvoriteľ nikdy neexistoval. V 50. rokoch 19. storočia nemecký materialistický filozof Ludwig Feuerbach vyhlásil, že Boh je len projekciou vnútornej podstaty človeka. Avšak tradičná ľudská morálka, kultúra, spoločnosť a racionálne uvažovanie – to všetko pochádza od Boha. V búrlivých tokoch dejín možno duchovnú vieru opísať ako pevné kotviace lano, ktoré drží ľudstvo, aby sa v rozbúrených vlnách nestratilo.
Ateizmus zvádza arogantných ľudí k tomu, aby sa hrali na Boha a pokúšali sa riadiť osudy iných, ako aj celej spoločnosti. Vodcovia komunistických hnutí majú sklon zbožšťovať sami seba. Keď sa britský filozof Edmund Burke zamýšľal nad krviprelievaním počas Francúzskej revolúcie, povedal: „Keď sa ľudia hrajú na Bohov, v tej chvíli sa správajú ako diabli.“
S ateizmom úzko súvisí aj koncept materializmu, ktorý popiera existenciu duše. Materializmus sa rozmohol počas priemyselnej revolúcie, kedy rýchly pokrok vo vede, technológii a výrobe podporil kult empirizmu a ateizmu. Ľudia stratili vieru v božské zázraky a odmietli Božie prikázania. Základným princípom marxizmu a iných radikálnych ideológií je koncept dialektického materializmu. V novodobej histórii bola idealistická dialektika prvýkrát sformulovaná nemeckým filozofom Georgom Hegelom ako súbor všeobecných zásad logického myslenia. Marxizmus následne prevzal vybrané aspekty Hegelovej práce, pričom zveličil podstatu dialektického konfliktu.
V rukách ducha komunizmu slúžia materializmus a ateizmus ako démonické zbrane na zvrhnutie duchovnej viery človeka, podkopanie ľudskej morálky a na zničenie tradičnej kultúry. Materializmus a ateizmus vytvorili základ pre celý rad deformovaných intelektuálnych predsudkov. Úpadok filozofie šiel ruka v ruke s úpadkom vedy. Kult „vedeckej racionality“ nahradil normálne ľudské uvažovanie a stal sa určitým typom svetského náboženstva, ktoré je používané na potláčanie viery a popieranie morálky, čím posilňuje ateistický svetonázor.
Súčasná vedecká komunita odmieta všetky javy, ktoré nedokáže vysvetliť alebo overiť svojimi metódami, a označuje ich za povery a pseudovedu, alebo ich úplne ignoruje. S cieľom ovládnuť akademické myslenie a vzdelávací systém zaplavuje tieto oblasti ateistickými teóriami, ako je darwinizmus. Darwinova evolučná teória, ktorá je plná nedostatkov, bola široko prijatá ako nástroj na prerušenie spojenia medzi človekom a Bohom. Prirovnáva človeka k zvieratám a podkopáva tak jeho sebaúctu, ako aj jeho úctu k Božiemu stvoreniu. Dvadsiate storočie bolo svedkom toho, ako teória evolúcie postupne ovládla oblasti výskumu a vzdelávania. Dnes sú tí, ktorí veria v náuku o stvorení, zosmiešňovaní. Ateizmus a materializmus okrem vplyvu na prírodné vedy spôsobili vznik mnohých filozofických a ideologických trendov zakorenených v koncepte boja. Evolučná teória v súčasnosti nielenže dominuje v oblasti biológie, ale má vplyv aj na spoločenské vedy. Z pôvodnej Darwinovej teórie vzišiel zhubný koncept sociálneho darwinizmu, ktorého koncepty „prírodného výberu“ a „prežitia najsilnejších“ obmedzili medzinárodné spoločenstvo na džungľu plnú barbarského boja medzi národmi.
Démonická filozofia boja prenikla aj do oblasti jazyka. Definície a nuansy slov boli prekrútené, aby zodpovedali ateistickému a materialistickému mysleniu. V dystopickom románe britského spisovateľa George Orwella 1984 je „Newspeak“ umelým jazykom vytvoreným stranou na posilnenie kontroly nad ľuďmi. Orwellove vízie sa v mnohých ohľadoch stali skutočnosťou. „Sloboda“ bola prekrútená a dostala význam extrémneho stavu neohraničeného morálkou, zákonom alebo tradíciou. Základné princípy ako „všetci ľudia sú stvorení ako seberovní“ a „všetci ľudia sú si rovní pred zákonom“ boli prekrútené tak, aby boli pochopené v zmysle absolútneho rovnostárstva. „Tolerancia“ bola prekrútená do podoby tolerancie voči všetkým druhom pokriveného myslenia a správania. Racionálne myslenie sa stalo nástrojom úzkoprsej empirickej vedy. V úsilí o dosiahnutie rovnosti výsledku bola spravodlivosť pretvorená na „sociálnu spravodlivosť“.
Cieľom komunizmu nie je vyriešiť problémy, ale naopak, ako raz povedal čínsky republikánsky vodca Čankajšek, „rozšíriť globálne rozpory v čo najväčšej možnej miere a spôsobiť, že medziľudské boje budú pokračovať navždy“.
Ako sme mohli pozorovať na nespočetných príkladoch v priebehu moderných dejín, komunizmus podnecuje nenávisť medzi ľuďmi, vytvára a eskaluje konflikty, a nakoniec sa chopí moci prostredníctvom násilnej revolúcie alebo trikov a podvodov. V každom prípade, „oslobodenie“, ktoré sľubujú revolucionári, vedie k vymývaniu mozgov, zabíjaniu a tyranii.
2. Rozvrat tradičnej kultúry
Tradičná ľudská kultúra bola ľuďom zverená Bohmi. Okrem toho, že mala udržiavať normálne fungovanie ľudskej spoločnosti, jej najdôležitejšou úlohou bolo poskytnúť ľudstvu prostriedky na to, aby porozumelo božskému Zákonu, ktorý bude vyučovaný v záverečnej epoche, aby tak mohlo byť zachránené pred zničením.
Kultúra inšpirovaná Bohmi poskytuje silnú morálnu ochranu pred zlom. Cieľom ducha komunizmu je zničiť ľudskú kultúru tak, že obráti ľudí proti ich vlastným tradíciám.
Šírenie ateizmu a materializmu oslabilo náboženské korene civilizácie, čo viedlo k vzniku nových ideologických hnutí založených na boji. Reprezentanti ducha komunizmu vo svetskej spoločnosti podkopali tradičné vzdelávanie, vytvorili degenerované moderné umenie, propagovali sexuálnu promiskuitu a pornografiu, a takisto užívanie drog. Hriešne a rebelské sa oslavuje ako niečo oslobodzujúce a expresívne.
Po tisíce rokov zohrávalo tradičné vzdelávanie kľúčovú úlohu pri rozvíjaní a odovzdávaní veľkolepej kultúry ľudstva. Študenti sa učili ako zvládnuť profesionálne, umelecké alebo akademické zručnosti, a ako byť dobrými ľuďmi a občanmi.
Západné krajiny zaviedli v 19. storočí bezplatné verejné vzdelávanie. Do učebných osnov začali s príchodom 20. storočia postupne prenikať ateistické a antitradičné myšlienky podporované ľavicovými pedagogickými odborníkmi, ktorí sa infiltrovali na akademickú pôdu a mali rozhodujúci vplyv na politiku vzdelávania. Evolučná teória sa stala povinným učivom, zatiaľ čo politická korektnosť sa v spoločenských vedách stala štandardom. Učebnice sa postupne zaplnili ideológiami ateizmu, materializmu a triedneho boja. Tradičná kultúra, reprezentovaná veľkými literárnymi klasikmi, bola v rozpore s démonickým ideologickým prúdom. Klasici tak boli postupne marginalizovaní alebo reinterpretovaní podľa modernej spoločenskej teórie, v dôsledku čoho bystrí a nadaní študenti stratili možnosť hlbšie pochopiť múdrosť obsiahnutú v najdôležitejších literárnych dielach ľudstva.
Kreativita a záujem študentov sa dnes premrhávajú štúdiom bezvýznamných tém, pričom sú im odopreté znalosti základných princípov života a práce. Akademické štandardy boli postupne znížené. Dlhé hodiny výučby v triede oddelili deti od rodičov a rodinného prostredia, pričom spôsobili nepretržité vystavenie detí degenerovanému vzdelávaciemu systému. Pod heslom „nezávislého myslenia“ boli študenti vedení k tomu, aby sa stavali proti tradíciám a proti autoritám, a boli povzbudzovaní k tomu, aby opovrhovali spoločnosťou a staršími občanmi. Sú im vštepované ľavicové príbehy o dejinách a spoločenských vedách a sú ponorení do vulgárnej zábavy.
V krajinách, kde vládnu komunistické režimy, sú deti už od materskej školy aktívne indoktrinované marxistickými politickými teóriami. Tradičnú kultúru a vieru úplne nahradila ateistická komunistická kultúra nenávisti a boja. Deti vychovávané v týchto krajinách, kde vyrastajú pod neustálym náporom vymývania mozgov, sa naučia myslieť rovnakou pokrútenou logikou akou myslí komunistická strana.
Dnešnú konzumnú spoločnosť napĺňajú výstredné a odchýlené trendy, zatiaľ čo starodávne remeslá zanikli. Tradičné normy kvality výroby a obchodnej etiky sa vytratili. Odcudzení od tradičnej kultúry a tradičného spôsobu života sa ľudia vzďaľujú od Nebies. Dnešná spoločnosť uctieva sexuálnu slobodu a zvrátenosť. Mládež je závislá od videohier, sociálnych médií a pornografie.
Rovnako aj umenie sa dostalo pod neúprosnú paľbu. Nebesá odovzdali človeku vznešené, tradičné umenie, ktoré sa najprv objavilo v chrámoch, kostoloch a na ďalších miestach uctievania. Pravé umenie zobrazuje pravdivosť, láskavosť, krásu a čestnosť, čím pomáha ľudstvu udržiavať tradičnú morálnu kultúru. Dnes zaplnila sály umenia kopa odpadkov. Temné, pochmúrne maľby zachytávajú scény z podsvetia. Impresionizmus, surrealizmus a iné až groteskné štýly nahradili nádherné diela antiky a renesancie. V literatúre sa antická klasika, ktorá stelesňovala múdrosť celej civilizácie, vytratila v prospech povrchného a zmätočného moderného písania.
V hudbe, ktorá bola kedysi komponovaná a interpretovaná v posvätnej úcte pred božou slávou, dnes dominuje obscénnosť a hluk. Popkultúra je plná démonických tém oslavujúcich násilie a drogy. Celebrity so stovkami miliónov fanúšikov propagujú degenerovaný a nemorálny životný štýl. To, čo je vznešené, ušľachtilé a čisté, je zosmiešňované, zatiaľ čo vulgárne a hanebné sa vyzdvihuje.
3. Komunizmus na Východe a na Západe
Komunizmus sa vyznačuje ateistickou filozofiou boja a svoju politickú organizáciu a ideológiu odvodzuje od organizácie a ideológie gangov a kultov. Na Východe reprezentujú komunizmus totalitné režimy a krutí vodcovia ako Vladimir Lenin, Josef Stalin, Mao Ce-tung, Ťiang Ce-min a ich nasledovníci. Situácia na Západe je zložitejšia, keďže tam mocenské elity pôsobiace vo vládnych, podnikateľských, akademických a náboženských kruhoch spriadajú plány na podkopanie spoločnosti.
Do kedysi pravoverných náboženstiev bolo vnesené svetské náboženstvo socializmu. Či už v dôsledku politickej kontroly zo strany komunistických režimov alebo scestného výkladu neveriaceho duchovenstva, boli tradičné učenia a posvätné písma zmenené. Náboženská doktrína oslobodenia vniesla do pôvodne spravodlivej viery marxistickú ideológiu a triedny boj, pričom medzi duchovenstvom sa rozšírila mravná zvrátenosť. V dôsledku toho mnohí veriaci prestali cirkvi dôverovať a vzdali sa viery v Božiu spásu.
Rodina patrí spolu s náboženstvom a národom k základným kameňom ľudskej civilizácie. Je dôležitou baštou morálky a tradície a slúži ako sprostredkovateľ na odovzdávanie kultúry z generácie na generáciu. Ľavicové hnutia naopak po celom svete podporujú feminizmus, sexuálne oslobodenie a homosexualitu, čím podkopávajú tradičnú štruktúru rodiny a harmonické rozdelenie rolí mužov a žien. Tieto ideologické trendy legitimizujú a podporujú promiskuitu, cudzoložstvo, svojvoľné rozvody a potraty, čím narúšajú zdravé vzťahy a základné normy pre ľudskú existenciu. Zničenie rodiny je kľúčovou súčasťou diablovho plánu na zničenie ľudstva.
Totalitarizmus na Východe
Rusko bolo svojou porážkou v prvej svetovej vojne oslabené, čo viedlo cára k abdikácii. Túto situáciu využili komunistickí revolucionári, ktorí v roku 1917 spustili októbrovú revolúciu, aby zvrhli konštitučnú vládu. Po ničivej občianskej vojne komunisti založili prvý socialistický režim na svete – Sovietsky zväz – a svoje obrovské zdroje využili na export revolúcie do zahraničia prostredníctvom komunistickej internacionály.
Čínska komunistická strana (ČKS) bola založená v roku 1921 s priamou podporou Sovietov. V nasledujúcich desaťročiach komunisti viedli násilnú a zradnú vzburu proti Čínskej republike. ČKS veľmi ťažila z japonskej invázie v druhej svetovej vojne a pokračovala v boji proti vládnucej nacionalistickej strane počas vojny aj po nej. V roku 1949 komunisti ovládli celú pevninskú Čínu a vytvorili totalitnú Ľudovú republiku.
Obe komunistické strany, sovietska aj čínska, v čase mieru nemilosrdne vyvraždili desiatky miliónov svojich vlastných občanov. S cieľom presadiť svoju zlovoľnú marxistickú ideológiu spustila ČKS bezprecedentnú kultúrnu revolúciu, ktorá vyhlásila vojnu päťtisícročnej tradičnej kultúre a nádhernej starobylej civilizácii Číny.
Začiatkom 80. rokov 20. storočia zaviedla ČKS hospodárske reformy, aby odvrátila svoj vlastný kolaps, zatiaľ čo politickú sféru udržiavala pod prísnou totalitnou kontrolou. Strana sa dodnes pevne snaží udržať sa pri moci prostredníctvom represívnych kampaní, ako sú zásahy na potlačenie demokratického hnutia a prenasledovanie Falun Gongu.
Infiltrácia na Západe
Čínsky cisársky dvor, západné božské právo kráľov a americký systém bŕzd a protiváh sú formy vlády, ktoré Nebesá stanovili pre ľudí v súlade s ich jedinečnými kultúrami a prostredím. Hoci komunistické revolúcie nedokázali prevziať moc v západných krajinách, duch komunizmu napriek tomu vytvoril skrytú kontrolu nad slobodným svetom prostredníctvom podvratnej činnosti a infiltrácie. Aj bez násilnej revolúcie sa západné krajiny vzdali spravodlivých metód riadenia štátnych záležitostí a zoširoka prijali rôzne prvky komunistického systému, ako sú vysoké dane, nafúknuté štátne sociálne systémy, nadmerná a samoúčelná byrokracia a politická korektnosť.
Zákon, pôvodne založený na náboženskej morálke a božích prikázaniach, bol zmenený tak, aby vyhovoval deviantnému chápaniu etiky a slobody. V komunistických krajinách na Východe je zákon vytvorený na to, aby slúžil režimu. Na Západe je zákon interpretovaný ľavicovou ideológiou a je upravený tak, aby vykorenil morálne poňatie dobra a zla. Prijímajú sa právne predpisy, ktoré sú zhovievavé voči závažným trestným činom, podporujú cudzoložstvo, podkopávajú rodinu a obmedzujú práva čestných občanov prostredníctvom prísnych nariadení.
Vlády aj občania boli vtiahnutí do kultúry nenásytnej a nadmernej spotreby. Finančné elity upustili od tradičnej múdrosti, ktorou sa riadila udržateľná ekonomika, a zlatý štandard nahradili kolísavou menou s núteným obehom. Banky a štát podporujú hromadenie nekonečného dlhu, čo vedie k večným hospodárskym krízam a narušeniu národnej suverenity.
Komunistický duch využil globalizáciu ako nástroj na postupné narušenie suverenity jednotlivých národov prostredníctvom organizácií, ako sú Liga národov a OSN. Tieto globálne inštitúcie propagujú utopické riešenia medzinárodných sporov a konfliktov, pričom v skutočnosti slúžia nekalej agende. Napriek tomu, že OSN získava väčšinu svojich finančných prostriedkov od západných demokracií, čoraz viac sa dostáva pod vplyv komunistických režimov, ako je Čínska ľudová republika. Medzinárodné organizácie sa zneužívajú na šírenie ľavicovej ideológie a na podkopávanie legitímnych národných záujmov. Konečným cieľom je podriadiť celý svet jednému totalitnému režimu s prísnou kontrolou politiky, ideológie a obyvateľstva.
Ľavicové a iné zhubné agendy získali v hlavnom prúde spoločnosti v západných krajinách značne veľký vplyv najmä vďaka masovým médiám. V krajinách riadených komunistickými režimami podliehajú všetky mediálne výstupy štátnej cenzúre, alebo sú priamo kontrolované komunistickou stranou. V iných krajinách sa médiá dostali pod vplyv finančnej a straníckej zaujatosti. Poctivé spravodajstvo a diskusia sú pochované pod lavínou senzácií, nereálnymi politickými sľubmi a vyslovene falošnými správami.
4. Rozpad spoločnosti
Aby duch komunizmu zvrhol tradičnú ľudskú spoločnosť, rozpútal sociálne hnutia, masové prisťahovalectvo a rôzne prevraty v globálnom rozsahu. Tento ohromujúci proces prebieha už niekoľko storočí.
Vojna a revolúcia
Uchopenie politickej moci je jedným z kľúčových krokov v komunistickom pláne zničiť ľudstvo. V zhrnutí poučení získaných z parížskej komúny Karl Marx napísal, že robotnícka trieda musí zvrhnúť pôvodný vládny aparát a nahradiť ho vlastným štátom. Moc je v marxistickej politickej teórii vždy ústrednou otázkou.
Vojna je jedným z najefektívnejších nástrojov ducha komunizmu, pretože dokáže narušiť starý medzinárodný poriadok, zničiť základy tradície a urýchliť rozvoj komunistickej ideológie. Mnoho vojen bolo rozpútaných pod démonickým vplyvom. Prvá svetová vojna priniesla kolaps niekoľkých európskych ríš, najmä cárskeho Ruska. To vydláždilo cestu boľševickej revolúcii.
Druhá svetová vojna poskytla podmienky na to, aby sa ČKS chopila moci, a aby Sovietsky zväz ovládol východnú Európu a ustanovil tak povojnový socialistický tábor.
Vojna tiež spôsobila zmätky pri dekolonizácii, ktorú sovietske a čínske komunistické režimy využili na podporu celosvetového komunistického hnutia. Národné oslobodenecké hnutia vtiahli mnoho krajín po celej Ázii, Afrike a Latinskej Amerike do autoritárskeho socializmu.
Podnecovanie k revolúcii možno rozdeliť do nasledujúcich krokov:
1. Podnecovanie nenávisti a sporov medzi ľuďmi
2. Podvedenie verejnosti pomocou lží a vytvorenie jednotného revolučného frontu
3. Porazenie opozičných síl jednu po druhej
4. Použitie násilia na vytvorenie atmosféry teroru a chaosu
5. Uskutočnenie prevratu na uchopenie moci
6. Potlačenie reakcionárov
7. Vybudovanie a udržanie nového poriadku za použitia revolučného teroru
Komunistické krajiny sa pokúšali spustiť svetovú revolúciu prostredníctvom komunistickej internacionály, vyvážali revolučný aktivizmus a vytvárali nepokoje v nekomunistických krajinách tým, že podporovali miestnych ľavičiarov.
Komunizmus využíva rozpory medzi ľuďmi a smeruje hnev jednotlivcov do kolektívnej nenávisti. Komunistické revolúcie sú úspešné vďaka teroru a komunistické režimy uplatňujú politiku štátneho terorizmu. Väčšina teroristických hnutí sa inšpirovala leninským organizačným modelom, a sovietski a čínski komunisti podporovali teroristické skupiny ako určitý druh operačnej jednotky, slúžiacej na poškodenie verejného poriadku a roztrieštenie spoločnosti vo zvyšku sveta.
Iracionalita, s akou si teroristi vyberajú rukojemníkov a zabíjajú nevinných ľudí, vytvára atmosféru bezmocnosti. Ľudia, ktorí sú vystavení nechcenému násiliu, sa stávajú čoraz viac antisociálni, depresívni, paranoidní a cynickí. To všetko poškodzuje verejný poriadok, štiepi spoločnosť a pomáha vytvárať podmienky potrebné na to, aby sa komunizmus chopil moci.
Ekonomické a sociálne krízy
Socialistické a komunistické hnutia na celom svete využili ekonomické nepokoje k tomu, aby sa dostali do vplyvných pozícií, s konečným cieľom zvrhnúť existujúci spoločenský poriadok.
Ekonomická kríza môže byť umelo vytvorená a použitá ako prostriedok k podpore revolúcie alebo k vykresleniu socialistických hnutí ako spasiteľských. Keď politici v demokratických krajinách beznádejne hľadajú riešenia ťažkých situácií, uzatvárajú faustovské dohody, čím svoje krajiny postupne vedú smerom k režimu veľkej vlády a socializmu s vysokými daňami. Ako napísal Saul Alinsky vo svojej knihe Pravidlá pre radikálov: „Skutočná akcia spočíva v reakcii nepriateľa.“
Veľký hospodársky pokles v 30. rokoch 20. storočia bol kľúčovým okamihom, kedy sa Európa a Spojené štáty vydali smerom k veľkej vláde a rozsiahlemu intervencionizmu. Finančná kríza v roku 2008 naďalej nakláňala misky váh v prospech rozširovania ľavicovej politiky.
S rozvojom industrializácie a globalizácie nastala masová vlna migrácie, najprv z vidieka do miest, a následne aj za hranice a kontinenty. Aj keď sa ľudia už od staroveku sťahovali z jedného miesta na druhé, rýchle vnútroštátne a medzinárodné masové pohyby ľudí, ktoré môžeme vidieť v dnešnej dobe, sú výsledkom manipulácie ducha komunizmu.
Masová migrácia rozbíja národnú identitu, hranice, suverenitu, kultúrne tradície a spoločenskú súdržnosť. Keď sa masy ľudí vzďaľujú od svojej tradičnej identity, ľahšie sa nechajú vtiahnuť do prúdu modernosti. Pre imigrantov žijúcich v neznámom prostredí je ťažké zabezpečiť si živobytie, nieto aby sa hlbšie zapájali do politických procesov alebo kultúrnych tradícií hostiteľských krajín. Noví prisťahovalci sa tak ľahko dajú naverbovať ako voľné hlasy pre ľavicové strany a spoločenské hnutia. Medzitým vytvára imigrácia ideálne podmienky pre zasievanie rasovej a náboženskej nevraživosti.
Komunizmus využíva rôzne spoločenské trendy k tomu, aby rozdúchaval vášne ľudí, vystupňoval konflikty, mobilizoval hnutia na destabilizáciu spoločnosti, potlačil politickú opozíciu, ovládol diskurz a zdanlivo získal morálnu prevahu. Príkladom týchto trendov je protivojnové hnutie a environmentalizmus, ktoré komunisti zneužili pre svoje vlastné ciele.
5. Stratégia rozdeľuj a panuj
Duch komunizmu zaobchádza s ľuďmi na základe ich rozdielnych charakterových vlastností a motivácií. Jedným berie životy, zatiaľ čo u iných využíva ich chamtivosť. Môže využiť ľudský idealizmus a emócie, čím indoktrinuje jednotlivcov, aby slúžili ako pešiaci revolúcie a vzbury.
Vyhladenie disentu
Niektorí ľudia sú múdrejší a vnímavejší ako iní. Niektorí majú bližšie k tomu, čo je božské, a nenechajú sa ľahko oklamať diablovými úskokmi. V krajinách s dlhou a bohatou historickou minulosťou je ťažké primäť ľudí k tomu, aby súhlasili s podvodom. Duch komunizmu neváha fyzicky zlikvidovať zdravo kritických členov spoločnosti, ktorí prekukli jeho sprisahanie a statočne sa mu postavili na odpor. Aby sa s nimi vysporiadal, organizuje politické kampane, náboženské perzekúcie, vykonštruované súdne procesy a nájomné vraždy.
V Číne, ktorá sa môže pochváliť päťtisícročnou civilizáciou inšpirovanou nebesami, mohla ČKS rozbiť jej kultúrny poriadok iba prostredníctvom spustenia série politických kampaní, počas ktorých zahynulo niekoľko desiatok miliónov ľudí. Osobitnú pozornosť venovala vraždeniu učencov, šľachty a duchovných predstaviteľov, ktorí boli strážcami tradičnej čínskej kultúry.
Aby sa elity zo všetkých národov a odvetví vydali na démonickú cestu, duch komunizmu nahráva ich záujmom a poskytuje im moc podľa toho, ako dôsledne sa riadia jeho agendou. Tým, ktorí sa usilujú o slávu a vplyv, zaistí dobrú povesť a právomoci. Tým, ktorí sú chamtiví, zabezpečí zisk. Arogantným nafukuje ego a nevedomých udržuje v blaženosti. Talentovaných zvádza vedou, materializmom a nespútanou slobodou prejavu. Jednotlivcom s vysokými ambíciami a dobrými úmyslami premieňa ich ideály na samochválu a umožňuje im zažiť hrejivý pocit úspechu, keď sa stávajú prezidentmi, premiérmi, členmi think-tankov, stratégmi, riadiacimi pracovníkmi, dôležitými bankármi, profesormi, expertmi, laureátmi Nobelovej ceny a podobne, ktorí majú výnimočné spoločenské postavenie, politický vplyv a obrovské majetky. Hneď ako sa tieto osobnosti presadia, duch ich využije – každého v závislosti od jeho pomerov. Mnohí z nich sa potom stanú jeho nevedomými agentmi alebo, povedané slovami Lenina, tzv. „užitočnými idiotmi“.
Ohlupovanie más
Komunistická ideológia manipuluje verejnú mienku falošnými správami, klame ľudí svojím pokriveným vzdelávacím systémom a ovláda masmédiá. Využíva túžbu po pocite istoty a povrchné záujmy ľudí, aby ich tak prinútila starať sa len o okamžité záujmy, vulgárnu zábavu, súťaživé športy, spoločenské klebety a oddávanie sa erotickým a telesným túžbam. Politici zároveň nadbiehajú tým najzákladnejším očakávaniam, aby oslabili bdelosť ľudí a ich úsudok, a získali si tak voliča.
V totalitných komunistických krajinách nie je ľuďom nikdy dovolené akokoľvek zasahovať do politiky. V demokratických krajinách je pozornosť tých, ktorí sa starajú o verejné blaho, obrátená smerom k triviálnym otázkam (napr. práva transsexuálov), čo odzrkadľuje slávnu lesť z dávnej čínskej vojenskej histórie: „naoko opravovať mosty, pričom v skutočnosti sa postupuje po skrytej ceste“. Virálne správy, spoločenské senzácie a dokonca aj teroristické útoky a vojny sú organizované tak, aby kryli konečný cieľ komunizmu.
Verejnosti sú vštepované moderné trendy myslenia a je mobilizovaná k tomu, aby prehlušila malú skupinu ľudí, ktorá sa vytrvalo drží tradícií. Intelektuáli po celom svete ostro kritizujú ľudovú kultúru, čím podporujú vytváranie úzkoprsých predsudkov v radoch svojho nerozhľadeného publika. Koncepty kritického a tvorivého myslenia sú zneužívané na to, aby postavili mladšiu generáciu proti autoritám, a v dôsledku toho potom mladí ľudia nie sú schopní prijať vedomosti a múdrosť tradičnej kultúry.
Potom, čo boli v komunistických krajinách vyvraždení nositelia tradičnej kultúry, bola väčšina obyvateľstva indoktrinovaná k tomu, aby sa zúčastnila na revolúcii. Keď sa komunistická strana v Číne chopila moci, trvalo dva a pol desaťročia, kým vychovala novú generáciu „vlčích mláďat“, čo je čínsky výraz pre tých, ktorí vyrastali v komunizme a bolo im vštepované, aby nenávideli a zabíjali triednych nepriateľov. Boli povzbudzovaní k tomu, aby bez rozmyslu bojovali, plienili, rabovali a podpaľovali.
Počas kultúrnej revolúcie neplnoleté dievčatá bez váhania ubili svoje učiteľky k smrti. V súčasnosti internetoví trollovia, známi ako „päťdesiatcentová armáda“, aktívne pracujú v rôznych sociálnych médiách v Číne a neustále píšu o bití a zabíjaní, pričom typické príspevky znejú: „Zoberme si späť ostrovy Tiao-jü, aj keby mala potom Čína ostať vyprahnutá“ alebo „Radšej nech je Čína posiata hrobmi, než aby prežil jediný Japonec“. Ich vražedné naladenie je aktívne pestované Čínskou komunistickou stranou.
Na Západe sa komunistické strany hrdo odvolávajú na skúsenosti z Francúzskej revolúcie a Parížskej komúny. Každá revolúcia a povstanie boli iniciované bandou zločincov, ktorí nemali žiadne zábrany, ostych, ani súcit.
Trieštenie spoločnosti
Staršia generácia je dnes odsúvaná na okraj spoločnosti a je z nej vyčleňovaná čoraz rýchlejším tempom. Zatiaľ čo mladí ľudia získavajú čoraz viac práv, politickej moci a privilégií, starší ľudia strácajú svoju pozíciu autority a vážnosti, čím sa urýchľuje odklon ľudstva od tradícií. Súčasná literatúra, umenie a populárna kultúra sa prispôsobujú vkusu a hodnotám mladých ľudí, ktorí sú pod tlakom toho, aby sledovali neustále sa meniace trendy, inak budú vylúčení svojimi rovesníkmi.
Rýchly vedecký a technologický rozvoj spôsobuje, že starší ľudia nie sú schopní udržať krok a prispôsobiť sa obrovským spoločenským zmenám, ktoré sa v dôsledku toho odohrávajú. Premena mestských a vidieckych oblastí spolu s obrovskou mierou prisťahovalectva prispievajú k tomu, že staršia generácia cíti, že súčasnej dobe nerozumie. Trápenie a bezmocnosť z ich osamelosti sú posilňované realitou moderného života, keď sú mladí ľudia v stave neustálej profesijnej či spoločenskej rivality a majú len veľmi málo času venovať sa svojim rodičom a starým rodičom.
V tradičnej ľudskej spoločnosti si ľudia navzájom pomáhajú. Keď sa dostanú do konfliktov, majú k dispozícii svoju vieru, morálku, zákony a ľudové zvyky, ktoré im pomáhajú pri hľadaní riešenia a pri vzájomnej spolupráci. Takúto organicky fungujúcu spoločnosť nie je možné rozvrátiť naraz. Najprv sa musí privodiť rozpad spoločnosti na malé atomizované jednotky, čím sa pretrhne tradičné spojenie medzi jednotlivcami a odcudzia sa jeden druhému.
Na rozdelenie spoločnosti do protichodných skupín a podnecovanie nenávisti a boja medzi nimi boli použité prakticky všetky možné kritériá. Spoločenská trieda, pohlavie, rasa, etnická a náboženská príslušnosť, to všetko môže slúžiť ako dôvod k rozdeleniu spoločnosti. Komunizmus a iné ideológie ovplyvnené duchom komunizmu zväčšujú nevraživosť medzi buržoáziou a robotníckou triedou, riadiacimi pracovníkmi a podriadenými, pokrokovými ľuďmi a „spiatočníkmi“, liberálmi a konzervatívcami – a zatiaľ čo medzi sebou ľudia bojujú, vláda neustále zväčšuje svoju moc s cieľom vybudovať nezastaviteľný totalitný štát.
6. Klamstvá a obrana
Duch komunizmu sa dokáže šikovne skrývať. Je ťažké pochopiť rozsah jeho podvodu, ktorý vytvoril prostredníctvom celého radu klamstiev, od skrytých až po tie zjavné.
Duch komunizmu vykonáva svoje najdiabolskejšie intrigy za denného svetla, pričom sa predkladajú ako rozumné, opodstatnené a legálne. Sú také všadeprítomné, že je ťažké odhaliť ich pravú podstatu. Z času na čas duch komunizmu odhalí určité aspekty svojej agendy, ale len preto, aby odvrátil pozornosť od ešte väčšieho sprisahania. Napríklad, počas studenej vojny bol svet rozdelený na dva vojenské a politické tábory. Hoci sa ich spoločenské systémy javili ako diametrálne odlišné, na oboch stranách sa v rôznych formách odohrával rovnaký zlovoľný proces. Mnoho revizionistických komunistov západného štýlu, socialistov, fabianistov, liberálov a progresívcov síce verejne odmietlo sovietsky a čínsky model, ale ich úsilie zaviedlo spoločnosť smerom k sociálnemu usporiadaniu, ktoré sa nijako nelíši od tých v Sovietskom zväze a v Číne. Duch komunizmu teda v podstate použil totalitný Východ na to, aby odviedol pozornosť ľudí od svojej aktívnej infiltrácie na Západ.
Tí, ktorí sa odvážia komunistického ducha odhaliť, sú onálepkovaní ako „zástancovia konšpiračných teórií“, „extrémisti“, „krajná pravica“, „alternatívna pravica“, „sexisti“, „rasisti“, „vojnoví štváči“, „šovinisti“, „nacisti“, „fašisti“ a ďalšími urážlivými termínmi, ktorých cieľom je izolovať ich a ponížiť pred akademickou obcou a širokou verejnosťou. Pretože títo jedinci sú takto vylúčení, stanú sa objektami posmechu a osobami, pred ktorými sa treba mať na pozore. Preto ich myšlienky nezískavajú žiadne publikum, a ani nemajú na verejnosť žiaden vplyv.
Ľudia sú zároveň podnecovaní k tomu, aby sa stavali proti určitým etnikám, skupinám a jednotlivcom a nenávideli ich, čím sa odvádza pozornosť od fundamentálneho zla, ktorým je komunistický duch.
Nie je však možné, aby sa celé ľudstvo nechalo podviesť klamstvami komunistického ducha. Avšak komunizmus vo svojich nespočetných podobách získal vplyv nad väčšinou ľudí a ich vodcami po celom svete. Bez zveličovania možno tvrdiť, že duch komunizmu už ovládol náš svet. Vo svetle všeobecných stratégií, ktoré boli vymenované vyššie, budeme v nasledujúcich kapitolách podrobnejšie skúmať, akým spôsobom sa komunistický duch dostal k moci a čo musí ľudstvo spraviť, aby sa vyhlo konečnému zničeniu pod vplyvom komunistického ducha.
Pôvodný článok
